Marchegg je malé rakúske mestečko ležiace len niekoľko kilometrov od slovenských hraníc. Má menej ako tritisíc obyvateľov, dominantou je barokový kaštieľ a kúsok za ním na mŕtvom ramene Dunaja môžete vidieť úžasné hniezdisko bocianov.
Na okraji mestečka som navštívila miestnu, úplne zrekonštruovanú základnú školu. Šťastné číslo školy je číslo 2. Podľa slov starostu Marcheggu práce na oprave starej 50 ročnej školy trvali 2 roky. Funguje už 2 roky v plnej paráde a celá rekonštrukcia stála 2 milióny. Spolková krajina NÖ prispela 200 tisícmi, niečo zaplatilo mesto Marchegg a zvyšok bude splácať 20 rokov. Celá budova je samozrejme zateplená a nová kotolňa využíva drevoštiepku. Úspora energie oproti stavu predtým je 92% ./ Pôvodne som si myslela, že zle rozumiem, ale číslo som si overila ešte raz/.
Okolo 300 detí tu má všetko, na čo si bežný smrteľník len spomenie. Priestranné triedy s novým nábytkom, v každej triede interaktívna tabuľa. Žalúzie sťahujú automatikou. Kriedou nepíšu. Školský klub detí má priestory zvlášť pre hru, zvlášť pre písanie úloh. Špeciálne učebne pre vyučovanie informatiky, chémie a fyziky, pracovného vyučovania , knižnica ... Všetko účelné a moderné. Škola je bezbariérová. Má 2 telocvične a školský dvor pre šport a hru detí.
A teraz finále!
Pri prehliadke školy sme sa zatúlali do triedy, kde sa vyučuje hudobná výchova. Učiteľka ihneď vyzvala chlapca, aby nám niečo zahral na klavíri. Vraj je to veľký talent. Chlapec do školy cestuje....hádajte....... z Bratislavy! Pochválili sa, že majú zopár detí zo Slovenska. Jedna u riaditeliek dodala, že na I. stupni má asi 4 deti zo Slovenska, ale do prvej triedy sa ich už zapísalo osem!
Tisíce Slovákov pracuje v zahraničí, tisíce vysokoškolákov študuje na zahraničných univerzitách. Malé deti posielame na výchovu a za vzdelaním do cudziny. / Po tom, čo som videla v tejto škole, plne chápem rodičov/.
A Slovensko? Pre koho je tento štát? Toto je budúcnosť - exodus Slovákov?
