Žena mala tridsať rokov, bola pekná v tvári, korpulentná, nápadne a prepychovo oblečená. Mala širokú pestrofarebnú sukňu takmer po zem a na nohách kvalitné biele kožené čižmičky. Na prstoch mala prstene a v ušiach sa jej ligotali výrazné náušnice .
Usmiala sa, vraj miluje zlaté šperky a čo je zaujímavé, aj jej dve dcéry túto náklonnosť k zlatu podedili. Áno, áno, môžu si to dovoliť, lebo áno, ona je vajdova nevesta.
Bola pyšná na svoj pôvod. Pôsobila inteligentne, bola priateľská a milá. Mala prehľad o veciach.
Vybral si ju vajdov syn a jej otcovi za ňu zaplatil vtedy mnoho tisíc korún. Ako ten čas rýchlo beží! Teraz už hľadajú manžela pre staršiu dcéru, lebo má 14 a o chvíľu sa môže vydávať.
Štúdium dievčat? Ale áno, do ôsmeho ročníka! V pätnástich sa dievča vydá a potom už nemôže chodiť pochopiteľne do školy. S úctou rozprávala o škole a o učiteľoch svojich dcér. Prezradila, že jedna z dcér sa učí na jednotky, má dobrú hlavu na učenie sa.
Nie, nie, netreba ženíchov špeciálne vyhľadávať. Nádejní ženísi sa ozývajú sami a oni sami prichádzajú s ponukami a určia sumu, za ktorú by si nevestu kúpili. Koľko núkajú? Nuž je to rôzne, každý podľa možností, niekto päť, niekto pätnásť tisíc. Samozrejme, že cena nie je vždy rozhodujúca. Rodičia si nádejných ženíchov preveria, ale rozhoduje aj charakter mladého muža. Láska? Veď ona príde v manželstve. Dievčatá príjmu rodičmi vybraného ženícha. Vyberajú totiž rovesníka, nie o generáciu staršieho záujemcu.
Aj ona sa vydala v pätnástich a je šťastná. Muž ju nadovšetko miluje. Vlastnia obrovský dom v malom meste. Nuž, starostlivosť o domácnosť nezvláda, preto si najala niekoľko pomocníc. Ona sa stará o obchody. Majú ich niekoľko, v Čechách aj na Slovensku. Aj teraz ide do jednej z prevádzok.
Vlak pomaly vošiel do cieľovej stanice, rozlúčili sme a potom sa stratila v dave cestujúcich.
