Žena pristúpila k čašníčke a potichu sa ospravedlňujúc, že má málo času, poprosila o šálku kávy. Decibely spustila čašníčka značné. Zrúkla, či nevidí, že práve prijíma objednávku. Ostatní hostia len nesúhlasne pokrútili hlavou. Stačilo povedať: - Momentík, hneď sa vám venujem. Alebo niečo podobné.
Žena sa zháčila, ešte raz sa ospravedlnila a chcela odísť. Napokon túžba po šálke životobudiča bola silnejšia. Sadla si a nervózne pozrela na hodinky.
Čašníčka jej po chvíli bez slova položila kávu na stôl.
Žena sa potom pohrabala v peňaženke. Na stôl položila dve kôpky päť- a desaťcentoviek.
-Nech sa páči, - kývla čašníčke. - Je tam presne 1,50 eura.
A ešte dodala.
-Obyčajne dávam dvojeurovku.