Myslím, že toto je aj problém v SDKÚ. Jej predseda ako líder strany sa mal odporúčať už minimálne pred štyrmi rokmi. Vedela by som si ho dobre predstaviť, ako sa zapojí do činnosti napr. nejakej dobročinnej organizácie, popr. by sa uplatnil v súkromnom sektore. Domnievam sa, že ak by iba písal pamäti, prospel by Slovensku najviac . Často si kladiem otázku, prečo politici, ktorým väčšina ľudí už nevie prísť ani na meno, tvrdošijne zostávajú na svojich postoch.
Takto je SDKÚ niečo ako mačkopes – keď jeden chce a nemôže a druhý by aj mohol, akurát nesmie.