Kedysi dávno som čítala knihu Alexeja Tolstého o ruskom cárovi Petrovi Veľkom. V pamäti mi utkvela pasáž, ako cár cestoval inkognito po Európe. Keď cestoval po nemeckých krajinách, zaujal ho vidiek. Úhľadné dedinky, obrobené polia, v oknách a v záhradkách kvety. Prečo niečo také nevidí aj v Rusku, kládol si otázku.
Túto otázku si môžeme položiť aj my. Vyše 300 rokov od Petrových čias sa obraz krajiny zmenil, neporiadok ostal. Pritom Slováci boli stáročia súčasťou nemecky hovoriacej ríše.
Nemáme cit pre poriadok vo svojej genetickej výbave? Nedá sa poriadkumilovnosti naučiť?
Keď som dnes cestovala do susednej obce, všimla som si ako dvaja muži v oranžových reflexných vestách zbierajú odpadky popri ceste. V obci mi povedali, že obecný úrad zamestnáva dvoch - troch nezamestnaných na aktivačných prácach. Ich úlohou je dbať o verejný poriadok. Keď som sa vracala, chlapov som nestretla, ale jarky pri ceste boli čisté.
Viem, že jedna lastovička jar nerobí. Ale poteší!
Čo vy na to, páni starostovia a primátori v ostatných kútoch Slovenska?
