Viac ako 15 rokov sledujem počínanie si jedného osemročného gymnázia neďaleko môjho bydliska. Je to jednak preto, že som v ňom onehdy 7 rokov učila, jednak preto, že medzi jeho absolventov patrí aj jedno z mojich detí.
V čase, keď som nastúpila do spomínaného gymnázia, jeho osemročná verzia sa len začala rozvíjať. Do triedy sa dostali najlepší štvrtáci z celého okresu. Pôvodne som si myslela, že títo žiaci prevalcujú na olympiádách z matematiky, slovenčiny, cudzích jazykov a pod. svojich rovesníkov zo základných škôl. S prekvapením som zistila, že sa tak nestalo. Nestalo sa vtedy a nestáva sa to do dnes! Výsledky všetkých olympiád pritom sledujem každý rok veľmi pozorne.
Pred dvomi rokmi na konferencii k problémom školstva sa istý rečník vyjadril k osemročným gymnáziám a to tak, že absolventi týchto škôl až tak prenikavo úspešní nie sú. Ani pre nich samých, resp. pre väčšinu z nich, takáto škola neprináša výraznú pridanú hodnotu. Prakticky sa postupne stratia v dave so svojimi kamarátmi z klasických gymnázií. /Potvrdilo sa to aj v mojej rodine/.
Na druhej strane je výrazný prepad priemerných detí, ktoré ostanú na základných školách, pretože v minulosti ich práve výborní žiaci ťahali vyššie. Je všeobecne známe, že deti sa veľmi veľa naučia jeden od druhého. Učenie sa od rovesníkov v skupinách, kde sú zastúpené deti s rozličnými schopnosťami, je dôležitým prvkom vzdelávania detí. Odchodom elitných žiakov utrpela práve skupina menej úspešných detí.
Nedávno sa na stránkach sme.sk k téme osemročných gymnázií vyjadril aj odborník na školstvo z krajiny, o školskom systéme ktorej snívame - z Fínska. Fíni už pred 30 rokmi upustili od osemročných gymnázií. Neosvedčili sa z vyššie zmienených dôvodov.
Problém osemročných gymnázií a oddelené vzdelávanie výborných žiakov, samozrejme, nie je jediným dôvodom na prepad vedomostí u 15-ročnej slovenskej populácie. Možno je to len kamienok do mozaiky, ktorú tvorí poddimenzované financovanie školstva, vyhoretí učitelia, učebnice, byrokracia, nezvládnutá reforma ...
Neupieram právo rodičom vyberať školu pre svoje dieťa, na druhej strane chápem základné školy, ktoré vzdelávajú kolektívy detí rozbité odchodom najlepších žiakov.
Na záver krátka spomienka
Keď som pred mnohými rokmi / tuším to bolo v praveku/ nastupovala na svoje prvé učiteľské miesto, v zborovni mi vyhradili stôl vedľa ostrieľaného a všeobecne uznávaného učiteľa.
Jeho príklad, rady a spôsob vyučovania boli pre mňa ďalšou vysokou školou. Citujem ho takmer stále. Často vravieval:
- Vieš, čo je zaujímavé, Maruš? Väčšinu rodičov zaujíma, akú má dieťa známku, nie to,
čo vie!
- Za svoje učiteľovanie som zažil x ministrov a prešiel x reformami. No každá nová reforma bola horšia ako tá predchádzajúca.
