Stromy vysadil pred niekoľkými desaťročiami vtedajší riaditeľ školy spolu so žiakmi na hodinách pracovného vyučovania.
Decká milujú orechy. Vybehnú cez prestávku rovno pod stromy a hľadajú popadané alebo ich sami ráňajú a čistia z puknutého zeleného panciera. Vôbec pritom nevadí, že sa im ruky sfarbia do tmavo hneda.
Poobede sa tu zastavili mamičky, prichádzajúce pre deti do družiny. Pod stromami si rozprávali pikošky zo školy, lúskali oriešky, spomínali, ako boli školské roky fajn.
V podvečer sa k nim pripojili aj dve- tri babky . Hľadali, čo popadalo zo stromov a tešili sa, ako upečú vnukom dobrý orechovník. Popri tom sa rozpamätávali na časy, kedy tie stromy vysádzali . V ich spomienkach tak starý pán riaditeľ opäť ožil.