Písmo:
A-
|
A+
Tak ako stokrát predtým, vyťahovali sme staré ľútosti, ako mladé a krásne sme mohli spoznávať svet. Nedalo sa.
Kamarátka tiež už ikstýkrát prerozprávala príbeh, ako sa jej jedinkrát podarilo dostať začiatkom osemdesiatych rokov do Rakúska .
Opäť s hanbou, horkosťou a bezmocným hnevom spomínala na colníčku, pred ktorou sa musela predviesť ako ju matka príroda stvorila. Opäť spomenula kontrolu na mieste, kde už chrbtica stráca svoje poctivé meno.
Len periférnym zrakom sme vnímali študentku, ako pristúpila k pultu a niečo si pýtala. Spozorneli sme až pri jej otázke: Toto stojí až 6O centov? Napokon si vzala suchý rožok. Bezradne sme stíchli.
Každá doba má svoje možnosti.
Iba sme si veľmi priali, aby dievča malo aspoň lístok na obed.
