Tí bojazlivejší sa hodili učiteľke do náručia a komu sa náručie už neušlo, začal plakať. Pani učiteľka mala čo robiť, aby deti utíšila a uistila, že sú všetci v bezpečí a nič sa nemôže stať. O niekoľko minút fujavica ustala a kým zazvonilo, dokonca začalo svietiť slnko. Deti vybehli na prestávku. Ostal len Miško. Ostýchavo pristúpil ku katedre a povedal:
- Ja som spôsobil dnes tú fujavicu.
- Ako to?
- Včera večer som videl padať hviezdu a prial som si, aby napadal už aj u nás konečne sneh.