V prvých minútach filmu sú nám predstavené dve hlavné postavy, prostredníctvom listu - ,,čo mám rád/rada na svojom partnerovi”. Dozvedáme sa, že Nicole (Scarlett Johansson) vždy pozorne počúva, ak niekto rozpráva. Všetkým v rodine strihá vlasy a vždy má niekde prichystaný hrnček čaju, ktorý nikdy nevypije. Občas jej robí problém umyť riad alebo len tak niekde nechá pohodenú ponožku. Je výborná tanečníčka a svojmu synovi sa vždy vie naplno a úprimne venovať. Vyrastala v LA. Svojej nádejnej hereckej kariéry sa vzdala, a s manželom odišla do New Yorku, aby ho podporila v jeho divadelnej tvorbe. Na druhej strane Charlie (Adam Driver) si odvážne ide za tým, čo chce dosiahnuť. Jedlo konzumuje spôsobom - čím rýchlejšie, tým lepšie. Do zrkadla sa nepozerá príliš často. Ľahko sa rozplače pri filme. Je celkom samostatný, vie si zašiť ponožku, vyžehliť košeľu či navariť. Na svojej roli otca zbožňuje to, čo by mal nenávidieť, napríklad vstávanie uprostred noci. Ako divadelný režisér sa vypracoval sám, a na rozdiel od Nicole, vždy vie čo chce.
Napriek tomuto milému začiatku, ktorý je podčiarknutý veľmi podarenou hudbou od Randyho Newmana, čoskoro zistíme, že listy boli napísané na podnet poradcu, ktorý im pomáha v tom, aby proces rozvodu prebehol podľa možností čo najhladšie. Sme krok po kroku svedkami celého pojednávania, ktoré sa vďaka ich právnikom neskôr zmení na niečo, čo nikto z nich v skutočnosti nechcel. Chvíľami to dokonca vyzerá, že oni sami akoby boli mimo toho, o čom sa ich právni zástupcovia hádajú. Ich chyby sú na súde prezentované ako oveľa väčšia špina, než obaja čakali.
V rámci príbehu vidíme niekoľko motívov, ktoré dodávajú pocit rozdelenia. Naprílad kontrast medzi svetom Nicole, ktorý po tom, ako odišla od Charleyho akoby ožil pestrými farbami, kdežto jeho svet sa uzatvára do menších a temnejších priestorov. Taktiež boj medzi New Yorkom a Los Angeles, filmom a divadlom. V jednej scéne dokonca doslova zatvoria bránu medzi sebou.
V tejto pochmúrnej atmosfére nás sem-tam čerstvo preberie humorná situácia. Obzvlášť jedna konkrétna ma, prekvapivo, veľmi pobavila. Charlie má na návšteve sociálnu pracovníčku, ktorá pozoruje jeho vzťah so synom. V jeden moment jej začne vysvetľovať fór, ktorý zvykne robiť s jeho malým vysúvacím nožíkom na kľúčenke. Podstata je v tom, že predstiera, že sa poreže, zatiaľ čo nôž nie je vysunutý. Keď chce však Charlie predviesť tento gag pred sociálnou pracovníčkou, omylom sa skutočne vážne poreže. Osobne som v tom dokonca videla až metaforu jeho rozvodu, ktorý je čím ďalej tým bolestivejší, a možno čo je horšie, reálnejší.
Adam Driver ma oslovil minulý rok vo filme BlacKkKlansman (2018), po ktorom bol nominovaný na Oscara za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Scarlett Johansson som v poslednom čase registrovala najmä vďaka filmom Avengers od Marvelu. Veľmi som teda bola zvedavá, ako spolu v tomto filme vyznejú. Ich chémia však od začiatku pôsobila tak pútavo, že som hneď zabudla na Scarlett Johansson a Adama Drivera a sústredila sa plne na Nicole a Charleyho. Predstavitelia oboch hlavných postáv podávajú bravúrne výkony, ktoré im celkom iste vynesú nominácie na prestížne ceny ako sú Zlaté Glóbusy alebo Ceny Akadémie. Vidíme, že v celom príbehu na seba citlivo reagujú bez zbytočne prehnaných situácií, čo sa ale nakoniec neskôr v jednej emotívnej scéne naplno prelomí. Scény chvíľami nemajú nepotrebne veľa prestrihov, čo nám dovoľuje ešte viac si vychutnať prúd emócií, ktoré sú nám veľmi precízne dávkované. Príbeh takto efektívne funguje aj vďaka scenáru od Noaha Baumbacha, ktorý snímok režíroval.
