Na valale dobre, na valale zdravo
Už vyše 20 rokov bývame s rodinou na dedine. Na východe, o ktorom istý ctihodný pán politik povedal, že tam nič nie je. Ale u náš veru je. Ja by som moju dedinu za Bratislavu nevymenil. V metropole som strávil desať rokov, stačilo. Dopravné zápchy, ustavičný zhon, uponáhľaní ľudia. Ďakujem, neprosím. U nás na dedine plynie čas pomalšie. Ponáhľajú sa iba Jaro s Jarmilou, ktorí sa kolektívne rozhodli schudnúť a tak poctivo každý deň odbehnú svoje tri kilometre. Keď ich vonku stretnem teraz v zime, sú obaja od mrazu do červena. Bok po boku, je vidieť, že tvoria kompaktný tím. Keď sú v plnom nasadení, vždy si aspoň zamávame. Oni však občas chodia aj na prechádzky. Vtedy sa pozastavíme a porozprávame sa. Majú v rodine neposlušného pubertiaka, presne ako my. Pri rozhovoroch sú preto hlavnou témou naše už odrastené deti. Darmo by sme sa tvárili, že je s nimi všetko v poriadku. Na dedine sa nič neutají, skôr naopak. Miestne klebetnice sú perfektne informované, klamať, že s našimi chalanmi je všetko OK, by bolo zbytočné. Ak sa na prechádzke stretnem s klebetnicami, slušne sa im pozdravím a opýtam sa na zdravíčko. Ony mi obšírne odpovedia, akoby som bol ich obvodný lekár. U nás na dedine si, obrazne povedané, vidíme do hrncov. Každý každého pozná aspoň z videnia, a aj neznámi ľudia sa pri stretnutí pozdravia. Špecifické dedinské prostredie. Ako by sa asi zatváril neznámy človek v centre Bratislavy, ak by ste mu povedali dobrý deň?
Do mesta máme iba päť kilometrov, ale chodíme tam iba za väčšími nákupmi a za rodičmi. Občas na nejaký koncert s manželkou, s krčmovými kamarátmi na futbalový zápas. Ženy nám vtedy tolerujú aj krčmové zápasové analýzy, prekladané chladenou dvanástkou a zopár štamperlíkmi pálenky. Krčmárka má pamäť ako slon. Presne vie, že stolár Peťo pije borovičku, ale zásadne spišskú. Vie i to, že dedinský mudrc Viky v Niké tipuje výlučne NHL a má presný prehľad o tom, v akom celkovom mínuse Viky je. Vie aj to, že jeden zo stálych štamgastov si vždy najprv objedná malú kofolu, ale potom ju pravidelne rozriedi značkovou vodkou. V krčme sú pohyblivé návštevné hodiny. Ak sú hostia zarozprávaní a robia tržbu, krčmárka ich nikdy neupozorní, že padla desiata hodina, a že sa zatvára šenk. Vyskytli sa aj vášnivé debaty, ktoré sa skončili po polnoci. Keď sa nášmu susedovi Peťovi narodila dcéra, z krčmy sme sa trúsili s ranným úsvitom a každý účastník si uchoval spomienky na ten pamätný žúr. Hluchonemý Lojzo vtedy po niekoľkých poldecákoch začal rozprávať. Nežne vtedy vynadal svojej mame, ktorá bola presvedčená, že na lieky, ktoré berie, sa za žiadnych okolností nesmie piť Keď sa schyľuje k poriadnej pitke, krčmárka zo zásady uschová Vincove kľúče od auta. On by vtedy s dvoma promile šoféroval domov tých pár metrov. Na druhý deň si Vinco nič nepamätá, ale naisto vie, že kľúče opatruje istá dobre známa žena za výčapným pultom. Ak sa opije náš sused František, čo sa stáva tak raz za tri mesiace, vždy ho nájdeme spať v našej záhrade. Ako sa dostal cez dvojmetrový plot, to nikto, vrátane Františka, nevie.
Tak veru, na našom valale dobre a zdravo. Najbližšia fabrika je vzdialená kilometre. Poriadne to cítiť, keď sa zhlboka nadýchnete. A toho ctihodného politika pozývam ku nám na dedinu. Určite si popraví svoj názor a spozná náš domáci magický realizmus. Ja ho podozrievam, že na žiadnej dedine na východe ešte zatiaľ nebol.
Veď ako by potom mohol povedať takú volovinu?
