Zásadný problém poľnohospodárov sa ťahá Slovenskom už niekoľko rokov. Problém hlavne pre malých a začínajúcich farmárov : sťažený prístup k pôde, dokonca aj k vlastnej. Nie že by tu predtým nebol, len v roku 2019 vyhnil a zarezonoval pri farmárskych protestoch. Nahnevaným farmárom došla trpezlivosť a dorazili na svojich traktoroch až do hlavného mesta.
Je zaujímavé, že vtedy farmári nepožadovali obvyklé odborárske benefity ako skrátenie pracovného času, predĺženie dovoleniek, zvýšenie minimálnej mzdy. Chceli aby sa začalo riešiť to, čo je v susedných krajinách samozrejmosťou – férový a predvídateľný prístup k pôde. Založený na prehľadnej a verejne prístupnej evidencii, na jasne stanovených pravidlách, ako východisku dobre a férovo fungujúceho agrorezortu. Farmári dobre vedia, že na vzťah k pôde je naviazaná prosperita vidieka, miestna sebestačnosť so všetkými sociálnymi dôsledkami a v neposlednom rade aj zdravá krajina.
Poriadok nepožadovali len farmári. V júli 2020 Najvyšší kontrolný úrad SR upozornil, že finančnú podporu z európskych a domácich zdrojov mohol získať prakticky ktokoľvek a to bez preukázania právneho vzťahu k podporenej pôde. Aj OLAF v roku 2021 našiel „systémové nedostatky“ vo vnútroštátnych postupoch overovania oprávnenosti dotácií a poukázal na nutnosť zlepšenia nakladania a správy poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve štátu alebo pôdy bez známeho vlastníka. Z ich korektného jazyka je zrejmé, že videli toho oveľa viac.
Ledva začaté a na 10 rokov zastavené pozemkové úpravy, veľká ekologická nula realizovaná v teréne, neexistujúca evidencia nájomných vzťahov, neochota alebo neznalosť využívania nástrojov, ktoré máme dnes k dispozícii, absentujúca špecializovaná štátna správa - a naši politici aj po dvoch rokoch stále dookola o Márii Terézii, Uhorsku, zmene dedičského práva , zisteniach poľského kontrolného úradu, v lepšom prípade fantazírujú o zázračnom zákone, ktorý to tu dá do laty. A pritom nevedia pracovať ani s tým, čo platí dnes.
Je zarážajúce, ako sa z odbornej témy, ktorá má jasné východiská, nástroje a riešenia, stala dlhodobo len ďalšia téma na politikárčenie. V piatok dokazuje odborná verejnosť ministrovi na tvrdých dátach, že sa počet vlastníckych vzťahov po pozemkových úpravách napriek dedeniu nezvyšuje ale znižuje a on v pondelok vystúpi na tlačovke, že treba riešiť otázku dedenia. Keby slovenské pozemky vedeli hovoriť a mohli si vybrať, v ktorej krajine chcú byť evidované a spravované, tak horko zaplačú a zavzlykajú, že „hocikde, len tu nie“. A stratia reč nadobro.
„Vyplácanie podpôr Vláda SR podmieni preukázaním titulu k pôde“, píše sa v PVV. K tomu kanonáda silných slov : „Chceme poznať jeho (farmárovu) históriu, chceme vedieť, akú má nájomnú zmluvu a list vlastníctva. To sa roky u nás nedialo. Stačilo povedať, že ja som užívateľ, byť na poli rýchlejšie ako sused.“ (Mičovský).
“Ja budem pracovať s našimi koaličnými partnermi na tom, aby sme čo najrýchlejšie urobili poctivý register konečných užívateľov pôdy, teda aby sme čo najrýchlejšie vyriešili problém, ktorý agentúra OLAF pomenovala, že sa nedá rýchlo, ľahko a transparentne dohľadať, kto akú pôdu užíva, čo priamo zakladá živnú pôdu na to, aby sa tu diali subvenčné podvody,” (Valášek).
„Pracujeme na zriadení verejného registra žiadateľov o priame platby s uvedením právneho titulu k pôde, ktorý by zamedzil duplicitné platby, špekulácie a aj podvody.“ (Halgašová).
Napriek tomu, mimikry nerušene pokračujú. Ich predchodcovia, Jahnátek s Matečnou sa rovnako neomylne venovali nezmyslom, vypisovali a rušili verejné súťaže na pozemkové úpravy, zúčastňovali sa odborných seminárov, kde predstierali záujem o pozemkovú problematiku, vymýšľali nezmyselné tabuľky a hlásenia. Škoda, že ich smrtiace lekcie z prepadliska dejín nikto nepočúva.
Prístup k pôde sa za dva roky nezlepšil a nezlepší, ak ho namiesto odvážneho lídra, ktorý by vedel čo treba spraviť dnes, čo zajtra, čo o rok, budú riadiť namachrovaní bankári a katechéti a pokiaľ nebude vo vedení rezortu aspoň jeden poľnohospodár, ktorý by mal odžitý celý tento zamotaný príbeh. Chýba politická vôľa, normou je to, že sa nemáte k ničomu vyjadrovať ak ste náhodou kvalifikovaný. Namiesto toho povery, svätuškárstvo, morálny gýč, kšefty a zištné motívy zabalené do vznešených slov o demokracii.
Nejaká autorita by nám teraz náramne bodla.
Je to tu ako v Pelíškoch : rozkaz znie jasne, poriadok v pozemkoch nie je žiadúci, žiadne staranie sa o vidiecku krajinu, žiadna náprava krívd, žiadne pozemkové úpravy, žiadne realizácie v teréne ani nič iné zmysluplné.
A tak je prístup k pozemkom ako ten poštár s koženou taškou, z ktorého urobili diverzanta na motorke. Služba je služba, rozkaz je rozkaz.
