Gymnázium Popoluške riadne dokončiť nebolo dopriané, rodina ju rada mala, až sa odsťahovať musela do hlavného mesta za prácou. Časy ešte neboli tak zlé, aby si prácu a bývanie nenašla, neskôr jej bolo možné aj ukončiť si maturitu. Tu v hlavnom meste si Popoluška však aj lásku svojho života našla, jej princa. Princ bol jedináčik, rozmaznaný, dostal zväčša čo potreboval. Fešák bol, záletník tiež, stalo sa, že ju aj podviedol, ale keď sa dozvedel o očakávaní svojho následníka trónu, našiel lásku svojho života a priviedol Popolušku k oltáru už v očakávaní. Princ sa tešil na svojho následníka až tak, že pri svojej práci zahynul, skôr než ho zhliadol. Toto bolo pre Popolušku asi najväčším utrpením v živote, ranilo ju tu veľmi, ale navonok ti nikdy do tej miery nepriznala. Všetku svoju lásku venovala už iba svojmu synovi, ďalší princovia chodili na pytačky, ale žiadny z nich nemohol byť aj vhodným otcom nového vládcu rodu, zostali iba dvaja v skromnom obydlí s jendou komnatou.
Sestra jej odišla do ríše za ostnatým drôtom žiť rod šíriť. Otcova smrť bola jej druhou najväčšou ranou v živote, bol to posledný z ľudí, čo ju mal rád, už jej zostal iba jej syn. Matku Popolušky to zmenilo úplne, začala ešte viac piť a stala sa márnotratnou, ľahkou obeťou zlodejov a iných živlov, konečne pochopila, aké to je, keď je sama, čo nedokázala s triezvou hlavou zniesť. Popoluška prežívala, život nebol ľahký, peňazí nebolo taktiež naviac, jediné čo jej po jej princovi zostalo bolo panstvo s jednou komnatou a jej syn. Syn bol snaživý v škole, nebol nikdy moc športovo založený, ale svojej matke len radosť robil, bol vychovaný k láske, aj keď bol trošku rozmaznaný. Popoluška nemala nikoho, preto svoju lásku koncentrovala iba na svojho syna, dopriala mu súkromnú školu, živila ho, pracovala toľko, aby zarobila na všetky ich potreby a radšej sebe ubrala, než by jedinej osobe, v ktorej jediný zmysel svojho života videla. Syn sa dostal do pochybností, kam má smerovať jeho život, mal však vždy strážneho anjela, ktorý strážil jeho kroky, stránil ho od nebezpečia, aby zostal rod zachovaný. Syn vyštudoval vysokú školu, ktorej štúdium nie je každému umožnené, a to stále pod tichým dohľadom šťasteny. Popoluška zostárla skôr, než si to uvedomila, zostala sama bez vládcu po jej boku, len jej syn ju drží na žive aj popri chorobách, ktoré má a ktoré by ju mohli čoskoro dostať do neba. Syn jej, ten pomyselný následník trónu, šíriteľ rodu, zastávajúci teraz vyššie postavenie v spoločnosti sa teraz stará o Popolušku a snaží sa jej všetku jej lásku oplatiť, splniť všetky veľké sny Popolušky, aj keď sa mu to asi všetko nikdy nepodarí.
Syn ďakuje Popoluške, že si celý život svoj obetovala mne, naučila si ma šíriť lásku, nielen si ju užívať, pomáhať a byť lepší, než mnohí iní, preto spravím vždy všetko pre teba, si moja krv a budem robiť všetko preto, aby aj v budúcnosti moje deti dostali toľko lásky ako ja.
