Podľa štatistík, Slovensko je na tom s poľnohospodárstvom zle. Ani tie čísla nejdem vyťahovať, lebo sa za ne hanbím. ...cca 70% potravín dovážame. ...ble...
No má to aj lepšiu stránku. Patríme medzi najväčších vývozcov agrokomodít!Čo sa stalo?
Veď tomu tak nebolo vždy! Nostalgici a zástancovia komunizmu mi dajú za pravdu.
No vieme, že s podobným problémom nesebestačnosti zápasí mnoho krajín predtým budujúcich socializmus.
Zaujímavé porovnanie medzi krajinami je, že čím väčšia kolektivizácia (Československo, Sovietsky zväz), tým väčší import potravín v súčasnosti. Česká republika sa vysporiadala o čosi lepšie od nás. Aj Ruskému poľnohospodárstvu paradoxne pomáhajú sankcie.
Asi tu na Slovensku niečo naozaj robíme zle.Čo to môže byť?
Z porovnania spomínaných krajín nachádzam podobnosť: veľké neoperatívne podniky a z toho plynúce málo konkurenčné prostredie. Poviete si: veď veľký podnik má výkonnejšie stroje, teda produktivitu práce. Ale to neznamená, že vie flexibilne zareagovať na trh. Existuje totiž podstatná podmienka úspešného podniku: Akčný a rozumný manažment. A tu mnoho slovenských družstevníkov, akoby stále snívali svoj socialistický sen. Krásne a nerušene. Prečo sa neprebrali? A prečo by sa mali, keď sú tu dotácie. Po novom sa už nehovorí dotácie, lebo to slovo sa zvulgarizovalo. Po novom rozprávame podpory. Ale aj tak sa mnoho našich poľnohospodárov nemusí snažiť. Nechcem sa teraz zaoberať, že práve preto si naši veľkí družstevníci všetkými možnými prostriedkami chcú svoj vzťah k pôde čo najviac utužiť. Ako vravievali plagáty pri diaľniciach: Istoty. Preto sa vytvárajú zákony v ich prospech, dávajú sa financie tak, aby ich mohli mať čo najviac, štátna pôda je im "definitívne" pridelená, mnohí majú rôzne nekalé praktiky, a tie si zas osvojujú ďalší a ďalší....
Nie. Nebudem to rozoberať. Skúsim niečo pozitívne, tak ako som sľúbil v úvode....rozmýšľam...
- projekty mladým farmárom, ....nie to nie... tí čo sa zapojili už 2 roky čakajú a stále nič...
- náš štát naozaj pomáha mladým pri výrobe v malom alebo predaji z dvora, ...nepomáha a to tiež nie je moc pozitívne...
- spravodlivá podpora fondmi z európskej únie, ktoré výborne čerpáme na viac ako 70%.... ...stále žartujem......ešte rozmýšľam...
...Mám to! ...najpozitívnejšie, čo asi máme na Slovenskom poľnohospodárstve je, že ho stále máme.
Áno, máme tu stále ľudí, ktorých láka únik zo sveta bytoviek a panelákov. Do sveta, kde ste v spojení s prírodou. So zvieratami. S pôdou. Pod nadvládou počasia. Ale so slobodou, kde ste pánom svojho času. Tam kde sa s hrdosťou podieľate na výrobe potravín, základnej ľudskej potreby, základnej súčasti každého štátu. (teda okrem Vatikánu a rádu Maltézskych rytierov) Do sveta, kde sa plnia sny podľa toho ako tvrdo pracujete...Chcem povedať, že začína čas obnovy
: Obnovy a obrody Slovenského poľnohospodárstva. Vďaka patrí hlavne nám, ktorí začíname kupovať slovenské potraviny. Začíname si viac všímať zloženie a miesto výroby. Hľadáme malých miestnych výrobcov ovocia, zeleniny, syrov, mäsa... A vieme, že nešetríme tým len životné prostredie, pretože sa takéto potraviny neprevážajú cez pol zemegule. Vieme, že nemyslíme len na vlastné zdravie, lebo tieto výrobky majú v sebe minimum chémie. Chápeme, že najviac pomáhame Slovenskej ekonomike, a následne aj sebe. Lebo ak pribudne počet čestných farmárov v našich obciach, pribudne tým počet ľudí, ktorí sa o tieto obce budú starať, a slovenský vidiek bude omnoho krajší. To sa nám vráti pri možnostiach turizmu, rozvoji služieb atď. Okrem toho títo farmári si budú kupovať výrobky a služby, vyrobené nami, ktorý ich vyrábame v mestách. A tak sa budeme všetci vzájomne podporovať a zlepšovať životnú úroveň prirodzeným spôsobom. Chcem povedať, že týmto chápaním súvislostí vzájomnej podpory kupovaním slovenského
: podporíme snahy o napravenie slovenskej legislatívy, jej zjednodušenia, nachádzania spravodlivej legislatívy pri nájomných vzťahoch atď... Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje hlavne záujem verejnosti, pretože žiadneho politika nazaujíma 4% občanov. Toľko totiž agrosektor zamestnáva.
Pri uvedomelom záujme verejnosti nakoniec príde aj štádium, keď to pochopí náš štát a zmení sa k lepšiemu. Lebo budúcnosť Slovenskej potravinovej sebestačnosti nie je iba o kupovaní Slovenského. To sa už učíme. Je najmä o rozmanitej ponuke slovenských potravín. Tá potrebuje mladých ľudí. A tí neprídu bez spravodlivého prostredia...Otázky?
