Ak je Teória strún pravdivá, niekde tam za siedmymi D-bránami a siedmymi membránami, kde čas tečie a H2O plynie, nachádza sa môj ideálny politický kandidát. Človek, ktorému dám svoj hlas v každých voľbách. Politik, kvôli ktorému sa prestanem rozprávať s najlepšími kamarátmi, lebo mu nedali hlas a rozvediem sa so ženou, lebo mi z externého hard-disku omylom zmazala výber jeho najlepších vystúpení.
Je nedeľa, o 5 minút 12. Môj Kandidát si sadá do kresla v diskusnej relácii sledovanej miliardami ľudí na celej Zemi a v priľahlých galaxiách (kde sa, prirodzene, relácia vysiela s pár sekundovým meškaním). Oproti nemu nesedí nikto iný ako R. F. Cifo, už 20 rokov bez prestávky premiér celého známeho sveta.
Môj Kandidát je mladý, má okolo tridsať. Nie je ani nízky, ani vysoký, ani tlstý, ani chudý. Žiadna bradavica na ksichte. Sekne mu to rovnako zarastenému aj dohladka oholenému. Je síce, zhodne mužmi a ženami, považovaný za fešáka, ale nebáli by ste sa nechať s ním vašu frajerku osamote (vlastne by to pre vás bola česť!). Je zásadne proti vystavovaniu jeho xichtu na billboardoch a proti billboardom ako takým. Pred voľbami ho neuvidíte v Modrom z Neba ani na destkej onkológii.
Jeho strana nemá PR ani marketingové oddelenie. Keď sa po nejakom skvelom prejave môjho Kandidáta postavia a začnú tlieskať všetci v sále, on sa postaví a začne tlieskať im. Pretože je ich služobník, jeden z nich (podobne, ako to robil napr. Stalin).
A tak si tam môj Kandidát v tom ultramodernom štúdiu Intergalaktickej televíznej spoločnosti spokojne sedí, smeje sa očami a pôsobí ako gravitačné pole dobrej vôle. Najdôležitejšia politická diskusia v histórii vesmíru začína. Môj Kandidát to dobre vie, je pokojný. Cifa akoby niečo svrbelo v zadku. Podvedome a takmer nebadateľne sa ošíva. 90% jeho mozgového potenciálu vie, že udrela posledná hodina. 10% sa to snaží všetkými silami zvrátiť.
Cifo pozdravil občanov tradične:
-Príjemné sviatočné poludnie všetkým pozemšťanom a mimozemšťanom.
"Nič netuší," pomyslel si Kandidát a vedomý si toho, že historické udalosti si zaslúžia epické predohry, vedel veľmi dobre, že je len jeden spôsob, ako môže vstúpiť do diskusie. Vynechal preto tradičný pozdrav a namiesto neho za rytmického sprievodu svojich prstov bubnujúcich po sklenenom stole spustil recitatív:
For a long time I felt without style or grace,
Wearing shoes with no socks in cold weather,
I knew my heart was in the right place,
I knew I'd be able to do these things.
Cifo naňho celý čas pozeral ako na blázna. Moderátorka bola počas recitatívu v tranze a po ničom netúžila väčšmi, než po tom, aby jej môj Kandidát urobil dieťa. Keď sa pozbierala a ako-tak zahnala rumenec z tváre, otvorila debatu:
-No, to bol veľmi netradičný úvod. Prejdime k prvej téme: nezamestnanosť. Pán Cifo, začnite.
-Ďakujem. Áno, naša galaxia má veľký problém s nezamestnanosťou. Nám neuveriteľne deformuje číslo nezamestnanosti obrovský počet Marťanov, ktorých v našej galaxii máme. Dobre vieme, že ide o druh mimozemšťanov, pre ktorých sa ťažko hľadá práca, ktorí sú ťažko rekvalifikovateľní, kde sú veľmi ťažké pracovné návyky a pracovná disciplína. Keby sme tento problém nemali, tak je naša nezamestnanosť na úrovni možno 8 či 9 percent.
Môj Kandidát bol, prirodzene, na túto tému pripravený. Rovnako ako na každú inú, ktorú by moderátorka mohla vybrať či už v tejto dimenzii, alebo akejkoľvek inej.
-Pán Cifo, pracovali ste vy niekedy rukami? Na tri zmeny, za minimálnu mzdu? Bez perspektívy akéhokoľvek zlepšenia vášho života. S tým, že síce žijete v kapitalistickej spoločnosti, kde je nekonečné množstvo tovaru a služieb, ktoré vám spríjemnia a uľahčia každodenný život, no nemôžete si ich dovoliť? Ako keby ste sa celý život mohli pozerať do výkladu cukrárne a slintať, ale nikdy nemôcť vstúpiť a vychutnať si tie dobroty. Jasné, časom sa s tým vyrovnáte, ale pocit menejcennosti vo vás zostane. Vytváranie pracovných miest prilákavaním investorov z iných galaxií je minulosťou. Treba sa orientovať na zmysluplnosť práce a života. Radšej, než by mali ľudia pracovať nešťastní v nejakej fabrike na 3D televízory, mala by im vláda ponúknuť zmysluplné verejnoprospešné miesto za minimálnu mzdu, no s možnosťou kariérneho postupu, či rekvalifikácie. Doby, kedy bolo cool pracovať 40 rokov v jednej fabrike sú preč. Na absurdity ako vojna proti drogám či daň z príjmu sa už generácia po nás bude pozerať s krútením hlavy. Je len na vás, či tú zmenu začnety vy, alebo až ten po vás. Kapitalisticko-demokratický systém končí. Svoju šancu dostal, no zlyhal. Na rade je ďalší.
-"Ja vám váš, inak veľmi naivný, názor neberiem," začal Cifo, no môjho Kandidáta už nezaujímal. Cifo sa stal minulosťou, z ktorej je dobré sa poučiť, no netreba ju brať nejak extrémne vážne, keďže jej interpretácie sú aj tak nakoniec rôzne. Kandidát začal radšej rozoberať pero a trhať papier pred sebou na guľôčky. O chvíľu zahájil z flusačky paľbu. Prvá strela zasiahla R.F. Cifa rovno do čela. Posledná do zadku, keď svinským krokom opúšťal štúdio. Nový ekonomicko-spoločenský systém začal výstrelom z flusačky.
Môj Kandidát nikdy nezískal viac ako 5% hlasov, ale zmenil dejiny.
