Keď sa narodil majiteľka mi zavolala, až jej napíšem a premyslím si ako chcem pomenovať svojho psa. Ako na potvoru na písmeno H. Prečo na potvoru? Pretože moja prezývka je Hujer :))) no a samozrejme dostával som rady najmä od kamarátov nech ho tak pomenujem. Už to vidím: Hujerovci idú, alebo Hujer z Hujerom no a Hujer metelescu blescu by dostalo nový nádych :)). Takže zakiaľ som premýšľal nad menom aj ho dostal a ja osobne som na výsosť s ním spokojný, pretože ako som sa dozvedel neskoršie od náhodnej majiteľky iného malamuta tak dostal meno po nejakom borcovi, ktorý je vodcom svorky.
Takže meno sa ujalo fantasticky, akurát babka zo začiatku (keďže je staršia) mala z tým menom troška problémy. Už ako malý bol beťár a svojhlavý. Mnoho ľudí hovorí že sa podá na svojho pána, ale žeby som ja bol beťár a svojhlavý??? No neviem nechce sa mi zdať. Veď ja poslúcham takmer permanentne :)) a nie som taký krásny ako Hombre.
Ako rástol, tak všetky papuče, topánky a podobné veci trebalo riadne poschovávať. Samozrejme najviac poschovávaných topánok mal na starosti Hombre. A nebolo pre neho vätšej radosti keď ste ho začali pre to naháňať, to vtedy bolo srandy kopec. Prvýkrát na výlet do miestneho baru a na vonku bol z Hombreho hit roka, ja som si dal pivo a on dostal kúsok šunky takže obidvaja sme boli nadmieru spokojný. Prvýkrát som ho tam niesol, však nebol zvyknutý ísť tak ďaleko a keďže bývam pri ceste prvej triedy aj istota to bola. Hombre ešte stihol trocha vyrásť pri starom psovi čo som mal, takže nejakú tú svojhlavosť isto pochytil od neho :). Raz ušiel našim, aj to len preto, pretože Rexo si pootvoril bránku a Hombre rýchlo v nohy preč. A keďže vedel veľmi dobre kde dostával šunku tak priama čiara do baru. Našťastie vtedy nešlo auto a zastavil im ho kamarát takže len dostal mierne poza uši a bolo. Ale aj starý pes Rexo sa od neho niečo naučil. Otec počul strašné zvuky od sliepok, tak sa išiel pozrieť na von že čo sa robí a Hombre mal v permanencii jednu sliepku, našťastie dobehol dole skôr ako by ju kompletne oškubal a zadusil. Chcel mu dať príučku, lenže ako mu ju išiel dať, tak sa v inom kúte dvora začal Rexo venovať tej istej sliepke a tak tatko bežal zasa ratovať kuru a Hombre vlastne ani nedostal :). Prepieklo sa mu to.
Chodievali sme spolu na výlety do hory aj do mesta a keďže rástol a ja som chodil veľa do práce, dal som ho na výcvik do školy. Eeeeeeeeeej keby ste videli len ako sa mu tam nechcelo tie prvé dni. Vrátil sa vždy unavený a zablatený a dokonca aj naštvaný na mňa že kam som ho to strčil :)), ale po čase si zvykol a dokázal poslúchať a aj v pohodičke ísť zároveň so mnou a nielen ma ťahať. Myslím že pohyb a sem-tam aj spoločný beh mi prospeli a prospievajú. Pri návšteve miestneho pohostinstva sa ma vždy pýtajú že kto je s kým na prechádzke , či Hombre so mnou alebo ja z Hombrem :). Raz si ma dokonca aj obraňoval pred cudzím psom, a neviem ako by to bolo skončilo keby nemal výcvik a bol pustený. Je to veru silná osobnosť a veru len tak ľahko by sa nedal. Prišiel jeho deň D a takto vyzeral na oslave svojich prvých narodenín.
Takže ich Hombre aj patrične on sám oslávil, ale až za dva týždne na to. Mama s otcom kúpili 8 malých sliepok. Mali svoju ohradu a z Hombrem si nažívali len taký džez a pohoda. Jedného dňa prišlo 5 minút pre Hombreho. Špekuloval, až vyšpekuloval systém otvorenia klietky a skaza bola na svete. Jeho počínanie bolo rutinérske a chirurgicky presné a behom 5-tich minút prišlo, o svoj veľmi krátky život, 6 sliepok. Akurát dve sa stihli kdesi zašiť a aj tým zostala isto trauma do konca života :))) Mama keď ich našla plakala a Hombre dostal odo mňa bitku a zaracha na tri dni len v búde. Samozrejme že to nepomohlo a na tie dve čo zostali má stále zálusk ale teraz dávame len vätšieho bacha.
No a ešte jedna príhoda.Kamarát ma pozval na opekačku na chatu. Zdal sa mi to ako dobrý nápad zobrať aj Hombreho. Som nepremýšľal asi vtedy. Keďže nebol ešte taký zvyknutý zostávať len pri mne a druhý kamarát zobral zo sebou svojho psa, tak sa vybrali na skusy do sveta :). Oj ale keď ich nebolo vyše hodiny vyhlásil som stav najvyššieho ohrozenia a poďme hľadať Hombreho. Našťastie behal stále zo svojím novým kamarátom a aj prišli až k nim domov, takže šup sa z Hombrem naspäť na chatu zjesť špekáčky. Keďže sa Hombre našiel treba to zapiť a to sa veru nemalo stať, pretože jediná cesta z chaty bola samé blato od traktorov zvážajúcich drevo a človek opitý zo psom, ktorý chce len ťahať to nikdy nemôže dopadnúť fantasticky. Samozrejme domov sme prišli v poriadku, len Hombre zablatený a samý suchý bodliak a ja zablatený opitý a roztrhaná bunda. Dostali sme vtedy poza uši obaja :)).
Takže na záver len toľko : Uf Ani som nevedel koľko peňazí zožerie starostlivosť o psa ( Každý druhý mesiac nová hračka, 8 mesačný výcvik, granule 15kg každý mesiac a pomedzi to nejaká varená strava, hrebene, očkovanie a podobné veci ) a koľko času vám zaberie. Ale zasa na druhej strane sa vám odvďačí láskou a oddanosťou, ktorú vám nedajú niektorý ľudia za celý život. A áno Hombre je krajší ako ja a má vätší úspech u žien a dievčat ako ja. Možno to bude tým že má tri rôzne hrebene :). A mám ho rád.
P.S. Ma normálne začína štvať keď všade naokolo počúvam : aha aký krásny Husky. A ja len odpoviem : krásny áno ale Husky nie. Je to MALAMUT!
