Dnes som zlyhala - prehrala som bitku, no vo vojne musim zvitazit

Este posledna kontrola a bezim. Zdvorilostny bozk a kompliment. Sadam a hned vystupujem. Krasny den a zimomriavky na chrbte. Kazdym krokom sa blizim k javisku. Nove saty, biele a drahe. Akoby site mi na mieru. Blizi sa moj debut, moj monolog. Nie som sama, ale citim sa tak. Pohlady sa sustredia. Citim sa divne, neisto. Pomaly vstavam zo stolicky, kracam krok za krokom k tomu dolezitemu okamihu. Nadychnem sa. Zrazu citim nieco na tvari, oslepuje ma silny reflektor.Pozriem na ruku. Influzia. Vitaminy, volno, oddych a spanok. Mam, teda budem mat, uz musim. Hladam ten spravny kluc, otvaram dvere bytu. Uz nie je taky prazdny, zaplna sa potrebnymi malickostami, moj prvy obraz caka na zavesenie. Zazriem svoj obraz v zrkadle. Biele saty zaspinene krvou. Zlyhala som, no zajtra bude novy den a uz nebudem sama. Budes vedla drziac ma za ruku ako dnesny cely den. PS: Dakujem ti za vsetko