Už to nie je ten cit - láska, ktorá obšťastňuje moje srdce, už nie si môj princ čo ochraňuje svoju princeznú, už netúžiš po mojom bozku, ani mi svojim bozkom neprejavuješ tvoju nehu. Láska sa zmenila na priateľstvo, no naďalej nás klameš oboch, máš strach zo samoty a ja sa jej chcem tiež vyhnúť, tak len mlčím. Vieme to obaja, potichu, bez slov sa o tom rozprávame každý deň. Sudca už vyniesol rozsudok. Každým pohľadom sa utvrdzujeme v jeho pravde. No chceme to ešte na chvíľku oddialiť, veď to vyslovené "už ťa neľúbim" tak veľmi zraní.
Spomínaš, keď sme sa na jar jašili ako malé deti na nábreží? Ja som kráčala po múriku a ty si ma pridržiaval za ruku. A potom si ma stiahol k sebe a zašepkal ako veľmi ma ľúbiš. A v lete, na to nemôžeš zabudnúť, ako sme sa člnkovali na jazere, chceli sme prežiť krásny letný západ slnka, chceli sme byť romantickí, no slnko zapadlo príliš rýchlo a my sme ešte dlho hladali náš "prístav". Ešte prednedávnom, keď tak priveľmi fučalo si ma vytiahol von, a hybaj do lesa, až na lúke si prezradil, čo si si pre mňa vymyslel. Vytiahol si z ruksaku veľkého šarkana. Celé hodiny sme sa naháňali a smiali, pár krát sme sa zkotúľali na zem, oči sme mali len jeden pre druhého až sme zabúdali pozerať sa pod nohy. Už nám chýba iba zima, robenie anielov v snehu, na to sme sa tešili. Kráčať po čerstvo napadanej bielej perine a počúvať vrzgot vločiek pod topánkami. Už nám pár týždňov visí na chladničke návrh vtáčej búdky pre sýkorky, veď vieš...no made in china. made by us :) Len týchto pár chvíľ nás delí od konca lásky a začiatku priateľstva - v to dúfam.
