Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Pred niekoľkými dňami možno týždňami si ma kopol, postrčil, vhodil do vody menom život a ja som sa musela naučiť plávať. Po tej smutnej jeseni a neistej zime mám zrazu veľa energie, chuť niečo robiť, tvoriť, dýchať a žiť. Už nemám čierne myšlienky, depresie nadobro zmizli a nastalo euforické omámenie. Vychutnávam si každý deň, plánujem si vždy niečo spraviť pre seba a moje potešenie, či už nejaké maličkosti v domácnosti, namaľovať obraz alebo ísť na prechádzku, kávu s priateľkou. Vstávam s chuťou a zaspávam s myšlienkou na další deň a preto sa už o mňa nemusíš báť, som z toho vonku.Chutí mi žiť!
