Nočná mora

Hneď ti vyrozprávam čo sa dnes stalo a potom mi povedz či som blázon. Ráno, tak okolo pol jednej - jednej som sa zobudila na hlasnú hádku susedov. Najprv som si neuvedomila, ktorí to sú. Až po chvíli, keď začali na seba kričať naozaj hlasno. Bolo to divné, lebo som považovala tento pár ako veľmi milých a staručkých ľudí, ktorí si už odžili svoje a v kľude si vychutnávali dôchodok.No zrazu nastalo ticho a po pár sekundách hrozný výkrik. Zľakla som sa a tak som schytila župan a bežala schodami o poschodie nižšie. Dvere už boli otvorené a za nimi strašný pohľad pani Vladikovej na zemi v kaluži krvi. Pán Vladik pozeral okolo seba a niečo si šomral. V tom sa otvorili dvere vedľajšieho bytu a pán Mankovecký len stroho poznamenal, že už políciu volal, a že sa chce konečne vyspať. Keď si všimol krv a pani na zemi, otočil sa dnu a privolal aj sanitku. Bola som ako obarená, nevedela som čo mám robiť.Bola v bezvedomí. Po niekoľkých minutách prišla záchranná služba a podali jej prvú pomoc. Pana Vladika odviedla polícia. Nočná mora dnešná noc. Nočná mora. Ešte stále mám pred sebou obraz pani Vladikovej ležiacej na sanitnom lôžku s nechápavým pohľadom a otázkou čo urobila, čo sa stalo.Zrazu som sa prichytila ako stojím na práznej ulici v župane držiac cudzie kľúče šomriac jednu vetu stále dokola : Nebojte sa kvety Vám popolievam a aj o psíka sa Vám postarám. Popolievam, postarám...nebojte sa...popolievam, postarám...Som blázon, keď som si myslela, že takéto veci sa už nedejú???