Moje detstvo prebiehalo zo začiatku ako každé iné. I keď mi môj otec zomrel, keď som mala iba 2 roky, ale nejako som si to vtedy neuvedomovala. Až kým si moja mama nenašla nového partnera. A neskôr aj manžela. Šťastná, že znova našla lásku si nevšimla zmeny v jeho správaní ku mne. Najprv to pripisovala k môjmu nástupu do základnej školy (neustále spory s otčinom kvoli škole boli ako dôkaz mojej neschopnosti - i keď som mala vyznamenania), potom to bola puberta. To, že dovtedy som nemohla chodiť von sa hrať s kamarátmi, ale musela som sa učiť alebo pomáhať v domácnosti som brala ako peklo. No to som ešte ani len netušila čo príde. Asi keď som mala 13 rokov mama si našla novú prácu, kde pracovala na smeny. A aj v noci. Asi po mesiaci raz v noci som sa prebudila na zvláštne zvuky. S hrôzou som zistila, že je to môj otčim ukájajúci sa sediac vedľa mňa. Prvýkrát sa zľakol aj on. Musela som prisahať, že nikomu nič nepoviem, lebo ublíži mne aj mame. A ja som tomu verila. Mlčala som a nikomu som nič neprezradila. No časom sa to začala stupňovať. Odrazu bol pri mne každú noc, keď mal príležitosť. A po pár mesiacoch to prešlo aj ďalej. Znásilňoval ma do mojich 15 rokov, kedy som si podrezala žily. Už som nemohla vydržať. Úteky z domu , vylúčenie zo školy mi prinieslo len nálepku „rebel“, ale nikto si to nespojoval s možnými problémami doma. A vtedy sa to dozvedela aj moja mama. Nie odo mňa. Od lekárov. Podali na neho trestné oznámenie vo veci sexuálneho obťažovania maloletej. A on zmizol. Len tak sa zrazu zbalil a odišiel. O 2 roky ho zavreli kvoli obťažovaniu malého dievčatka zo školy, kde pracoval.Doteraz si vyčítam, že som sa nezdôverila hneď na začiatku niekomu, kto by mi vedel pomôcť. Nemusela by som si prejsť tým peklom. Peklom kde určite skončí on.Dnes mám problém vo vzťahu k môjmu partnerovi, snažím sa to prekonať, ale nie vždy sa to darí. A za jeho trpezlivosť mu ďakujem. Len dúfam, že v tejto dobe majú dievčatá väčšie odhodlanie a odvahu sa niekomu zdôveriť ako ja vtedy. Či už svojim blízkym, alebo na poradenských linkách a nenechajú si skaziť najkrajšie obdobie života.
Pekelné detstvo
Asi každý z nás si pri spomienkach na detstvo vybaví zväčša nádherné chvíle strávené s najbližšími. Ale medzi nami sú aj takí, ktorí si na ne nevedia spomenúť. Preto, lebo žiadne nádherné neboli. Alebo prevládali tie opačné. A medzi nich patrím aj ja.