Komplikujeme si život navzájom, možno naschvál, možno nie. Pri všetkom zhone nemáme na seba čas a potom sa pýtame, či ten, ktorý je vedľa nás, je ten pravý. Pravých je vždy dosť, len sa treba naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku, čítala som. Je v tom kus pravdy, ale pravda je aj taká, že prepíname z kanála na kanál, ten je príliž konzervatívny, ten príiž zábavný, pekný... Ani jeden nie je dokonalý, na 100 percent. A potom to dopadne tak, že buď plačeme doma do vankúša, že už je neskoro to vrátiť späť, pri najhoršom (ako sa to vezme) riešime otázku ako sa postarať o dieťa, ktoré čakáme s bývalým partnerom. A pritom stačí len tak málo, trocha tolerancie a štipka kompromisov tak, aby obaja boli spokojní a šťastní a nechceli prepnúť na druhý kanál.
Už ladím a je to fajn si takto zaladiť, odporúčam!
