Plač
Počuť plač, plač všetkých studených tvárí...
Niekoľko životov žije už v nás,
Počuť plač, ktorý nám do srdca mieri,
Po každom kroku ma núti sa báť.
Prečo mi chýba, prečo mi nechýba.....
V slzách sa topím už po stý krát – viem nie som sám,
V noci ma núti premýšľať,
Sklonenú hlavu v rukách mám.
Za každým dňom a každou tmou,
Keď vždy sa mi ozýva...
Výkriky hrajú sa so mnou,
– nezmyselné znamenia....
Už nevládzem plávať, topím sa,
V riekach sĺz a trápenia...
Vo mne dnes niečo umiera...
Nechcem sa báť, no nedá sa....
Autor : MatoRako