Prvá výplata - radosť i sklamanie

Prvý mesiac som sa snažila čo najviac naučiť, aby som bola čím skôr samostatná. Zostávala som niekedy aj dlhšie keď sa dalo a robila všetko, čo mi bolo dané. Ani som sa nenazdala a prešiel mesiac a ja som sa začala tešiť na moju prvú výplatu.Začala som rozmýšľať, čo so zarobenými peniazmi a rozhodla som sa, že prvými peniažkami si spravím radosť a kúpim si niečo pekné na seba (typická žena). Kedže v tých časoch mi v šatníku chýbal sukňový kostým, rozhodla som sa pre neho. Veď príležitostí obliecť si ho je stále viac. Tak hneď ako som dostala peniaze utekala som do mesta a hľadala obchody v ktorých sa pohybujú ceny kostýmov približné mojej výplate. Až som jeden našla. Čierny sukňový kostým s elegantnými gombíkmi mi bol ako šitý na mieru. No bol o nejakých pár stovák drahší, tak som volala oteckovi či ma nezasponzoruje a on súhlasil. Kostým som si nechala odložiť do druhého dňa.Celá optimisticky naladená som sa vracala domov, okolo stánku s fornetami som sa nezdržala a chcela si kúpiť nejaké tie nugátové. A v tom to prišlo. Nečakané zistenie, že peňaženka je fuč. Aj s mojou prvou výplatou. Spätne, keď si na to spomeniem si vyčítam, že som si nedávala väčší pozor, ale potom si poviem, že až tak sa nestalo. A možno ten, ktorý mi ukradol tie peniaze ich potreboval viac...A ja som sa tešila na moju ďalšiu "prvú" výplatu.