Kde je pes zakopaný?
Samotný konflikt má jadro už v odlišnom vnímaní ľudských práv. V tradičnom americkom ponímaní nemá každý nárok na univerzálnu zdravotnú starostlivosť. Neexistuje povinnosť mať zdravotnú poistku a tak ju zhruba 15% američanov z rôznych dôvodov ani nemá. Neodkladná starostlivosť pre nepoistených je zabezpečená aj zo štátnych zdrojov, ostatné im už nikto negarantuje. Podiel verejných nákladov tvorí v americkom zdravotníctve zhruba polovicu.
Ani poistení to nemajú vždy jednoduché. Poistky väčšinou nepokrývajú 100% budúcich liečebných nákladov. Čím viac pokrývajú, tým sú samozrejme drahšie. Poisťovne týmto čiastočne prekonávajú problém informačnej asymetrie. Veď práve tí čo predpokladajú, že budú v budúcnosti potrebovať viac zdravotnej starostlivosti si skôr kúpia poistku s väčším krytím.
Okrem toho sa americkému systému vyčítajú priveľké náklady. Dosahujú až 15% z HDP a tento podiel stale stúpa. Len pre porovnanie Slovensko má zhruba 7%. Vyššie náklady sa však nedajú vysvetliť horším zdravotným stavom populácie. Napriek tomu, že je americká populácia obéznejšia, oproti priemeru OECD je výskyt najnákladnejších diagnóz menší, keďže je v priemere mladšia.
Zdravotná starostlivosť spĺňa charakteristiku luxusného statku. Čím bohatšia krajina, tým väčší objem sa konzumuje (v peňažnom meradle). Pričom dopyt po nej stúpa rýchlejšie ako príjem populácie.
Náklady navyše oproti priemeru OECD, za ktoré nezodpovedá tento fenoménom je nutné inak racionálne vysvetliť. O to sa pokúsili konzultanti z McKinsey & Company. Tento graf popisuje ich štruktúru.
1) Vyššie náklady na ambulatnú starostlivosť.
Časť sa dá vysvetliť väčším využívaním ambulantnej starostlivosti v neprospech lôžkovej. Naprk. rozmachom jednodňovej chirurgie, ktorá do tejto kategórie spadá. Nemocnice sú motivované poskytovať viac tohto druhu starostlivosti, keďže je výrazne ziskový a pacienti na druhej strane majú oň väčší záujem, keďže je pre nich pohodlnejší. V 90. rokoch sme mohli napríklad pozorovať, že náklady ušetrené zavedením neinvazívnej chirurgie boli viac ako vykompenzované väčším dopytom zo strany populácie o tento druh zákroku. Technologické vybavenie je na väčšej úrovni, používa sa viac nákladnejších diagnostických procedúr a aj platy lekárov sú vyššie. Viac diagnostických procedúr súvisí s problémom tzv. defenzívnej medicíny.
2) Lieky
Američania majú menšiu spotrebu liekov zhruba o 10%. Väčšie náklady sú spôsobené vyššou cenou a drahšou skladbou liekov. Originálne lieky sú až o 77% drahšie ako priemer OECD. Okrem vyšších marketingových nákladov je to spôsobené tým, že na americký trh prichádzajú lieky vďaka jednoduchšiemu byrokratickému procesu až o 1-2 roky skôr. Farmaceutické firmy si vyššími cenami na americkom trhu regenerujú svoje náklady na výskum a vývoj.
3) Administratívne náklady.
Sú ťahané najmä marketingovými nákladmi. Tie sú všeobecne v OECD tým vyššie, čím je väčší podiel súkromného poistenia. Takže tento poznatok nie je vôbec prekvapivý.
| Príčiny drahšieho zdravotníctva v USA |
|
|
|
|
|
|
Viac peňazí, viac muziky?
Zložitou otázkou zostáva, či američania dostanú za viac peňazí aj adekvátne lepšiu starostlivosť. V najpoužívanejších ukazovateľoch ako je novorodenecká úmrtnosť a priemerná dĺžka života zaostávajú oproti priemeru OECD. I keď tá priemerná dĺžka života sa dá čiastočne vysvetliť pri rozbití na genetické subpopulácie. Belosi dosahujú zhruba priemer OECD, černosi podpriemer a ostatné rasy nadpriemer.
Uznávanejším ukazovateľom sú stratené potencionálne roky života, kde sa USA pohybuje medzi vyspelými krajinami na popredných priečkach (čiže medzi najhoršími), v kategórii žien sú dokonca horší ako Slovensko.
Medzi silné stránky patria najkratšie čakacie doby, často vyčítané západoeurópskym systémom. I úspešnosť liečby mnohých závažných ochorení vysoko prevyšuje priemer. Napríklad v prípade rakoviny prsníka. 90% žien prežije viac ako 5 rokov, v porovnaní so 76% v krajinách OECD.
USA vyprodukuje suverénne najviac medicínskeho výskumu. Už iba top 5 univerzít spraví viac štúdií ako ktorákoľvek iná krajina.
Obamova reforma
I keď predvolebná rétorika naznačovala skôr príklon k západoeurópskym modelom, veľký odpor republikánov a nezanedbateľnej časti verejnosti spôsobil značný posun. Napokon, je rozumnejšie spraviť reformu, tak aby vydržala viac ako jedno volebné obdobie. Sprvu to vyzeralo, že demokrati vytvoria štátnu konkurenciu súkromným poisťovniam, republikáni však argumentovali, že by takto mohol štát zvýhodnenou konkurenciou vytlačiť súkromné poisťovne z trhu. Objavil sa teda alternatívny demokratický návrh v podobe neziskoviek vlastnených poistencami, ktorým štát poskytne štartovací kapitál. Otázne je aj či bude poistenie povinné pre všetkých, alebo iba pre deti. Len pre zaujímavosť, poistenie motorových vozidiel povinné je.
Obamova pozícia sa rozhodne nedá závidieť. Sľúbil redukovať náklady, vyriešiť situáciu nepoistených a zároveň každému ponechať súčasnú poistku ak je s ňou spokojný. Tým sa dostáva do takmer neriešiteľnej situácie, ktorú mu navyše sťažuje klesajúca podpora verejnosti. Nasledujúce mesiace ukážu či YES WE CAN nebolo iba prázdnou frázou.
Použité zdroje
http://www.mckinsey.com/mgi/reports/pdfs/healthcare/US_healthcare_report.pdf
http://www.cato.org/pubs/pas/pa-613.pdf
OECD health data
