ARGUMENT = CUDZIE SLOVO?
Slovo argument sa v diskusiách objavuje pomerne často. Keď sa však opýtate ľudí čo si pod ním predstavujú, dostanete rôznorodé odpovede (ak vôbec nejaké dostanete).
Argument je súbor tvrdení organizovaných tak, že z predpokladov je vyvodený záver.
Predpoklad je tvrdením podporujúcim iné tvrdenie, tvrdenie je deklaratívny výrok. Na tomto mieste je nutné spomenúť, že
pravdivosť tvrdenia má dokazovať jeho autor, tvrdenie nemôže byť dokázané nemožnosťou jeho vyvrátenia.
Príklad tvrdenia:
„Presne pred 800 rokmi sedel na mieste dnešného Bratislavského hradu 12 ročný chlapec s hrdzavými vlasmi "
Dokážte mi, že to nie je pravda :)
FAKT
Najlepším predpokladom na zostrojenie argumentu je fakt.
Fakt je tvrdenie, ktoré sa dá dokázať alebo sa považuje na základe spoločenského konsenzu za pravdivé.
Čo všetko sa chápe pod týmto pojmom, však môže byť dosť odlišné. Pre účely diskusie je vhodné považovať za fakt všetko čo pokladajú všetci účastníci diskusie za nepochybnú pravdu. Takéto tvrdenie potom nie je nutné dokazovať a je dobrým predpokladom pre podporenie ďalších tvrdení a tvorbu argumentov.
Príklad faktov:
„Existujem"
„Kolumbus objavil Ameriku v roku 1492"
„Fajčenie zvyšuje riziko vzniku rakoviny"
ARGUMENT JE NESPRÁVNY/ZLÝ AK JE:
Postavený na nepravdivých predpokladoch a/alebo jeho záver je vyvodený nesprávnym úsudkom.
Príklady:
Ľudia trpiaci nedostatkom železa by mali jesť špenát, ktorý je jeho bohatým zdrojom.
Tento argument je nesprávny, pretože tvrdenie ktoré je jeho predpokladom - „špenát je bohatým zdrojom železa" je nepravdivé (tento všeobecne rozšírený omyl je starý už vyše 100 rokov).
V roku 1991 sa podľa výsledkov sčítania obyvateľstva 72,8% osôb prihlásilo ku niektorému vierovyznaniu, v roku 2001 až 84,1% (zdroj). Z toho vyplýva, že podiel veriacich ľudí sa na Slovensku medzi týmito rokmi zvýšil.
Aj keď argument vychádza z pravdivého predpokladu, jeho úsudok je nesprávny. V roku 1991 totiž bolo až 917 tisíc ľudí zaradených v skupine „nezistené", v roku 2001 tento počet klesol na 160 tisíc. Zatiaľ čo relatívny rast zistených veriacich bol 17,7%, relatívny rast zistených osôb bez vyznania 35%.
Z psychologického hľadiska je lepšie v prípade, že očakávate tvrdé odmietnutie vášho záveru najprv prezentovať svoje predpoklady a úsudok, až potom samotný záver. Zvyšujete tým pravdepodobnosť, že druhá strana váš argument dočíta (aktívne dopočúva) celý a neskôr vstúpia do hry emócie, ktoré môžu znížiť pravdepodobnosť jeho nezaujatého spracovania.
FALOŠNÉ ARGUMENTY
Existuje veľké množstvo takzvaných falošných argumentov, mnohé z nich sú známe už od staroveku, napriek tomu ich stále často používajú aj vedúce osobnosti národov. Pokúsim sa uviesť aspoň tie najčastejšie.
Argument na človeka (Argumentum ad hominem)
Namiesto obsahu tvrdenia/argumentu sa odpútava pozornosť na atribúty jeho autora.
„To vám hovorím ako uznávaný vedec ..."
„Ako môžete veriť človeku, ktorý je členom tejto politickej strany?"
„Keď si o tom prečítaš viac, môžem ťa brať vážne"
Argument na masy (Argumentum ad populum)
Pravdivosť tvrdenia sa obhajuje tým, že v neho verí mnoho ľudí.
„Každý predsa vie, že hlavné mesto Austrálie je Sydney"
Slamený panák (Straw Man)
Pôvodné argumenty/tvrdenia druhej strany sú skreslene prezentované a vyvrátené. Pozícia druhej strany je ignorovaná a diskutér síce na prvý pohľad „boduje", jeho „výhra" však predstavuje iba porazenie slameného panáka, ktorého si sám postavil.
A: Zavedenie eura je pre nás výhodné, pretože zníži obavy investorov z možného kurzového rizika.
B: Obavy investorov sa neznížia vstupom do európske únie, veď úplne stratíme svoju suverenitu v otázkach daňovej politiky.
Strawman je častou stratégiou tzv. nekončených diskutérov. Majú svoje obľúbené témy, v ktorých dokážu obratne argumentovať. Ak pristúpite na ich pravidlá hry, môže sa vám ľahko stať, že sa z diskusie o parkovacích poplatkoch dostanete až k diskusii o zmysle celého vesmíru.
POUŽITIE ANALÓGIE AKO ARGUMENTU
Pri tvorbe argumentu možno občas pozorovať tvorbu analógii tvrdenia, ktoré chceme vyvrátiť, či dokázať. Princíp je taký, že chceme presvedčiť druhú stranu, že tvrdenie, ktoré odmieta/dokazuje je analógiou tvrdenia, ktoré považuje za pravdivé/nepravdivé.
Opačné povahy sa priťahujú, veď aj opačné póly magnetu sa priťahujú.
Problém je však v tom, že ak existuje podstatný rozdiel medzi dvoma tvrdeniami/argumentmi, analógia nič nedokazuje.
Už zo samotnej definície analógie vyplýva, že okrem podobnosti majú dve tvrdenia/argumenty aj rozdiely. Čím väčšie - tým slabším argumentom analógia je, čím menšie tým viac sa dá očakávať, že sa jej budú týkať podobné výhrady aké boli proti pôvodnému tvrdeniu/argumentu.
Analógia môže ale veľmi pomôcť pri snahe vysvetliť určité tvrdenie, tvorbou viacerých variácii zvyšujeme šancu pochopenia toho čo majú spoločné.
ZÁVEREČNÉ RADY DO DISKUSIÍ
Nech sú vaše slová čo najmiernejšie a argumenty čo najtvrdšie
Dajte do rovnováhy čas, ktorý venujete analýze toho čo prezentuje druhá strana a čas, ktorý venujete rozmýšľaniu nad svojou reakciou
Ak sa v diskusii začnú objavovať urážky, prestanú pribúdať nové argumenty, alebo sa pôvodná téma stráca, je na čase z nej odísť.
Užitočné články:
http://condor.depaul.edu/~fperkins/argument.html (ENG)
http://benech.blog.sme.sk/c/33947/Pochybne-argumenty-v-diskusiach.html (SVK)
http://www.don-lindsay-archive.org/skeptic/arguments.html (ENG)
