Blaha sa vo svojej knihe "Späť k Marxovi?" vydáva riešiť odveký problém trápiaci ľavicových mysliteľov. Distribúcia hmotných statkov na základe trhových kritérií totiž neprichádza k takým výsledkom ako by si predstavovali. Veľkú úlohu zohráva prírodná lotéria, teda v akom prostredí sa narodíte a s akými predispozíciami. Blaha inšpirovaný neomarxistickými myšlienkami prichádza s vlastným konceptom spravodlivosti. Ľudia majú byť odmeňovaní v prvom rade podľa svojich potrieb a v druhom rade podľa svojho čistého úsilia (zjednodušene povedané, podľa pracovitosti).
Ide samozrejme iba o teóriu, napokon Blaha sám priznáva, že v praxi by bolo veľmi ťažké objektívne zmerať úsilie pracovníka. Ak by sa to však dalo, chceli by ste žiť v takomto svete?
Ľudia vedia svoje potreby zásadne ovplyvniť
Ak majú byť najvyšším kritériom odmeňovania potreby, najľahším spôsobom ako si zvýšiť príjem je navýšenie potrieb. Ak naprk. máte 10 detí, veľmi by ste potreboval peniaze na aspoň 5 detských izieb, dve autá a veľa benzínu, treba ich predsa voziť do školy, na krúžky a k starým rodičom.
V krásnom novom svete Ľuboša Blahu by sa ľudia snažili svoje potreby maximalizovať, bol by to totiž najľahší spôsob ako sa dostať k vyššiemu príjmu.
Nech žije lenivosť!
Ak sú potreby a čisté úsilie dôležitejšie ako naprk. talent, je významne oslabená motivácia ľudí svoj talent použiť. Túto námietku rieši Blaha zvláštnym spôsobom, ktorý celý jeho koncept dosť podkopáva, vraj limitovaná príjmová nerovnosť môže by prípustná. Ako príklad uvádza spoločnosť Mondragon s maximálnym pomerom medzi najmenším a najvyšším príjmom 1:4,5).
Ďalšou vecou, čo Blaha vôbec nepochopil, je dôležitosť ľudskej lenivosti, ktorá nás núti prostredníctvom invenčnosti svoje pracovné úsilie minimalizovať. Existuje viacero spôsobov ako vykonať každú pracovnú úlohu a každý sa prirodzene snaží vybrať ten čo ho stojí najmenej úsilia.
V krásnom novom svete Ľuboša Blahu by sa ľudia kvôli vyšším príjmom v práci veľmi snažili. Výsledkom by však bola unavená masa ľudí s vyšším rizikom psychických aj fyzických chorôb a samotná produkcia výrobkov a služieb by nemusela byť vôbec vyššia a lepšia. Najvyšším cieľom by totiž neboli pracovné výsledky ale samotné pracovné úsilie.
Ľuboš Blaha je dedičom absolventov VÚMLu a v Smere slúži na prilákanie radikálnej ľavicovej mládeže. Súdiac podľa publika, ktoré si prišlo pozrieť krst jeho knihy o Marxovi, to s tou mládežou zatiaľ veľmi nevychádza. V kruhu svojich blízkych ľavicových intelektuálov, prisatých na štátnych inštitúciách je obľúbencom, ktorého miskoncepcie sú všeobecne prijímané za hlasitého potlesku a v sprievode priateľských protetických úsmevov. Pre vlastné dobro dúfajme, že jeho fantázie sa nebudú mať možnosť stretnúť s realitou, maximálne sa stretnú s produkciou jeho súkmeňovca Pamíra v zbere recyklovateľného papiera.
