V robote samá modrá lúza a hulíkovci. Milujem keď ich občas prefacká neviditeľná ruka trhu. Práve títo šmolko-hujeri držia tento systém pri živote, zaslúžia si preto poriadny brachiálny facelift. Myslia si, že som nebol voliť, v skutočnosti som dal hlas Smeru, aj keď sú to dlhoprstí eskamotéri. Modrobolševikov však neznášam ešte viac a urobilo mi preveľkú potechu ako ich Fico napajedil.
Našťastie je tu Emily. O politiku sa nezaujíma, ale aspoň má antisystémové názory a je vegetariánka. Chcel som aby išla so mnou do kostola. Vyzliecť sa tam na podporu Pussy Riot. Odmietla, ale rád si predstavujem, žeby to vyšlo.
Podobne ako ja neznáša nášho šéfa. Keď príde revolúcia zvolíme si šéfa sami a sami rozhodneme aký bude mať plat. Zatiaľ volím alternatívny protest. Namiesto práce surfujem na antisystémových stránkach a v SMEtiach dráždim pod rôznymi nickmi neoliberálnych diskutérov.
Cez obed som samozrejme rezistentný voči chemickým kapitalistickým vývarovniam. Ak mi mama nenavarí, idem si do bioobchodu kúpiť skutočnú stravu. Predtým než hocičo kúpim, cez iPhone si na stránkach greenpeace preverím, či tam náhodou nenamerali chemické alebo genetické jedy.
Po práci konečne debata s normálnymi ľuďmi. S kamarátmi sa stretávame v čajovni a bavíme sa o témach, ktorým by ekonomickí fachidioti nerozumeli. Vplyv teológie oslobodenia na konzumnú spoločnosť v Argentíne, či zanecháva väčšiu uhlíkovú stopu káva, alebo čaj, sociálna stigmatizácia cyklistov v strednej Európe, etc. Podobne ako ja sú to spoločensky nedocenení ľudia. Jazykovedec, ornitológ, historik umenia a evanjelický seminarista.
Však ja tým vykorisťovateľom ukážem. Pôjdem za euroúradníka a budem zarábať osmičku za 30 hodín roboty týždenne. Emily zoberiem na Antarktídu zbierať plastové fľaše. Urobíme tam z nich pomník kapitalizmu a bude ho vidieť až z vesmíru. Budúcnosť patrí revolúcii!