"Ivan Mikloš sa následne na svojom profile na Facebooku za nepresné citovanie ospravedlnil so slovami, že sa pomýlil a namiesto nákladov omylom uviedol pokles. Zdôraznil, že to neurobil zámerne, Jánošov prvý blog nečítal, a situácia ho mrzí. No zároveň dodal, že náklady vo výške 40-50% HDP znamenajú pre Slovensko náklady 27-34 mld. eur, takže ani tento omyl na záveroch jeho blogu nič nemení. "
Hmm, som rád, že som sa dozvedel, že išlo o omyl. Jeden Mikošov priaznivec ma totiž dva týždne presviedčal, že Mikloš použil slovo pokles zámerne, pretože si vypočítal na základe predpokladov štúdie, že bude pokles približne rovnaký ako náklady. A irónia osudu chcela, že som sa od samotných autorov štúdie dozvedel, že naozaj rátali s podobným poklesom! (aj keď v štúdii tento fakt neuvádzajú)
Keď sa pomýli aj pravdu povie...
Kto však poriadne čítal môj článok, snáď pochopil, že to bola moja najmenej podstatná námietka voči Miklošovej argumentácii. Dôsledky ktoré predostreli autori štúdie sú dostatočne hrôzostrašné aj z polovice či tretiny.
Omnoho dôležitejšia vec, za ktorú sa Mikloš neospravedlnil je, že tieto dôsledky sa týkajú iba krajín, ktoré jednostranne za porušenia všetkých medzinárodných dohôd opustia eurozónu (v dôsledku čoho budú musieť opustiť aj EÚ) a samotní autori považujú pravdepodobnosť tohto scenára za blízku nule.
Analytici UBS sa nesnažili počítať dopad na krajiny, ktoré v eurozóne zostanú. Dôsledky pre odchádzajúcu krajinu sú najmä kvôli devalvácii meny (znehodnotenie úspor -> pokles investícii a spotreby) a výstupu z EÚ (zavedenie taríf). Pri všetkej úcte k priaznivcom pána Mikloša, Slovensko sa predsa nechystá jednostranne vystúpiť z eurozóny, hlavne za predpokladu, žeby ho to stálo členstvo v EÚ. Na tom sa snáď zhodneme, nie?
V súvislosti s týmto by som rád uviedol tvrdenia protistrany, teda pána Meravého, Miklošovho poradcu.
"Jánoš ako argument proti Miklošovým tvrdeniam vypúšťa niektoré pasáže textu a cituje len tie, ktoré sa mu hodia. Takisto Mikloša obviňuje, že hovorí o kompletnom rozpade eurozóny, pričom štúdia vraj hovorí len o unilaterálnom vystúpení krajiny z eurozóny. Štúdia však hneď na začiatku definuje, že pod rozpadom eurozóny sa rozumie aj odchod jediného štátu, takže Mikloš sa mohol aj pri tomto tvrdení len neúmyselne pomýliť a nemuselo vôbec ísť o zámernú demagógiu."
Musím sa priznať, že z tohto odseku mi nie je jasné, či teda pán Mikloš alebo pán Meravý už vedia, koho sa má ten hrôzostrašný osud týkať, alebo nám túto skutočnosť naďalej zahmlievajú. V štúdii sa síce spomína, že rozpad môže prebiehať rôzne, ale scenár ktorý autori analyzujú je práve to jednostranné vystúpenie.
Ďalej ma pán Meravý obviňuje, že zavádzam, pretože neuvádzam čoho všetkého sa majú tie náklady týkať (Bankrot štátu, kolaps bankového sektora a zahraničného obchodu, platobná neschopnosť mnohých firiem). Nuž uvádzam to v diskusii k článku, nie všetko, ale podobne ani Vy pán Meravý. Nepripadalo mi to vôbec podstatné. Kde ale tvrdím, že má ísť o " náklady v zmysle podnikového účtovníctva"? Hovorí Vám niečo falošný argument strawman fallacy?
Taktiež fakt, že rozpad eurozóny by mal politické náskledky, mi pripadá dosť jasný. Omnoho podstatnejšie je, že podľa UBS je takmer nemožný, či nie?
V diskusii sa stretávame s rôznymi demagogickými technikami. Napríklad reagovať iba na nepodstatné námietky a ostatné odignorovať. Ďalej treba onálepkovať oponenta, aby bolo každému jasné, že je zaujatý. Tak som sa napríklad s pobavením od pána Meravého dozvedel, že som Sulíkov obdivovateľ. Nuž v niektorých veciach s ním súhlasím, ale kto chodí sem-tam na tento blog iste vie, že od toho mám veľmi, veľmi ale veľmi ďaleko.
Ja mám zasa svoje pochybnosti o tom, že pán Meravý je Miklošov obdivovateľ. O Sulíkovej brožúrke totiž píše:
"Každý, kto si pozrel brožúru SaS, a kto aspoň trochu rozumie ekonómii a sleduje svetové dianie v zahraničných médiách, tomu je jasné, že Sulíkova „brožúra plná argumentov do odbornej debaty" je v skutočnosti brožúrkou plnou z kontextu vytrhnutých poloprávd, lží a demagogických nezmyslov"
Čo nato Ivan Mikloš?:
"Pred pár dňami predstavil Richard Sulík na tlačovke SaS svoju brožúrku pod názvom Euroval - cesta k socializmu. So záujmom som si ju prečítal. A môj záver je možno prekvapujúci, napriek tomu jednoznačný. S väčšinou argumentov (avšak vôbec nie so všetkými), ktoré Sulík uvádza, súhlasím, napriek tomu mám zásadne odlišné stanovisko k otázke, či by sme mali v parlamente rozšírený euroval schváliť alebo nie. Ja si myslím, že áno, Richard Sulík je presvedčený, že nie. Pritom každý, kto nás pozná, vie, že naše ekonomické názory sú veľmi blízke. Dôvod nášho odlišného záveru je prostý. Problém nie je v tom, čo je v Sulíkovej brožúrke napísané, problém je v tom, čo tam nie je."
Pozorným čitateľom pripomeňme, že práve tým, že nám pán minister doplnil "čo tam nie je" začala táto "kauza UBS".
Vymenil som si niekoľko emailov s autormi štúdie, ktorú pán Mikloš toľko spomínal. Ak má pán Meravý alebo pán Mikloš naďalej pochybnosti o jej obsahu, radím im napísať rovno jej autorom. Mne odpovedali a to som iba bezvýznamný bloger, ktorý si zjavne vo voľnom čase "koleduje o malér". Spomínal som im, že ich štúdiu často používa náš minister financií. Veľmi ich to potešilo. Slovami Stephena Dea (bývalého ekonóma Goldman Sachs), bol z tejto informácie "impressed". Je to fajn urobiť občas aj niekomu radosť.
Doplnenie 12.10.2011
--------------
Keďže ma nato upozornil jeden diskutujúci rád by som ešte doplnil môj názor k tejto pasáži, ktorú cituje aj pán Meravý:
“The economic cost is, in many ways, the least of the concerns investors should have about a break-up. Fragmentation of the Euro would incur political costs. Europe’s soft power influence internationally would cease (as the concept of Europe as an integrated polity becomes meaningless). It is also worth observing that almost no modern fiat currency monetary unions have broken up with some form of authoritarian or military government, or civil war.”
Štúdia ekonomických analytikov nie je práve autoritou v hodnotení politických následkov. V tomto smere by išlo o apel na falošnú autoritu. To, že nejaké politické náklady budú existovať, je ale jasné. Menové únie sa zriedkakedy rozpadnú bez občianskych vojen, alebo autoritatívnych režimov – túto pasáž si pravdepodobne pán Meravý hneď zamenil za automatické následky rozpadu menovej únie. V našom kultúrnom prostredí (Európa) by sme však taký prípad v modernej dobe ťažko hľadali. Priznám sa, že neviem o žiadnom. Menové únie sa skôr rozpadnú ako dôsledok vojen a diktátorských režimov. Na prípad kedy to dopadlo dobre si pamätáme všetci (ČSFR).
