Palec hore
Začnem tým dobrým. Máme pravicovú vládu, k čomu prispela aj SaS. Dokonca sa im podarilo celkom dobre vykomunikovať prečo nepresadili svoju liberálnu agendu. Hroziaca vláda KDH a Smeru je viac ako dostatočné alibi, keďže správanie nášho zástupcu vo frakcii PES pripomína samicu psa. Namiesto liberálnej agendy by nás čakala sociálne-konzervatívna revolúcia.
Oceniť treba nomináciu Mihála, ale aj vopred kritizovaného Miškova. Populistickí komentátori neboli schopní pomenovať ako si prestavujú dobrého kandidáta na pozíciu ministra hospodárstva. Miškov má okrem toho, že je úspešný podnikateľ aj výbornú znalosť reklamy, ktorá môže byť veľmi prínosná pre zlepšovanie imidžu Slovenska a prísun zahraničných investícii. Navyše je jedným z menšiny republikovej rady SaS, ktorá hlasovala proti prítomnosti obyčajných ľudí na ich kandidátke. Keby sa mohol vrátiť čas, nepochybujem žeby nás Matovičova tvár strašila iba z útrob schránkového odpadu.
Taktiež pozitívne prekvapila pravidelná komunikácia prostredníctvom facebooku, blogu a internetových diskusií. Žiaľ, to je asi tak všetko.
Palec dole
Hlavný problém SaS vidím v tom, že sa im doteraz nepodarilo priniesť žiadnu novú (a lepšiu) politickú kultúru. Nepochopili, že ich voliči mali väčšie očakávania a hrozí veľké sklamanie. V slabých výkonoch vedie jednoznačne sám predseda Richard Sulík.
Sulík sa neštíti obhajovať prenájom poslaneckých kancelárii v liberálnom dome (našťastie si to rozmysleli) a Radičovej po vzore Fica zakontruje evergreenom o financovaní SDKU-DS. Zanedbá elementárnu komunikáciu s hnutím Obyčajní Ľudia v dôsledku čoho sa zatriasie celá vláda. Matovičove návrhy porovná k schopnostiam svojho trojročného syna. Toho istého Matoviča, ktorého zobral na kandidátku SaS a má záujem na jeho zotrvaní v poslaneckom klube. Inými slovami úspešne pokračuje vo svojich katastrofálnych mediálnych vystúpeniach, ktorým som sa už v minulosti venoval.
Strana, ktorá má veľmi prísne nároky na svojich členov, by mala mať ešte prísnejšie nároky na svojich lídrov. Ospravedlnením pre členov SaS je hádam fakt, že v čase ustanovujúceho kongresu ešte poriadne nevedeli čo je zač. Podľa preferenčných hlasov má Sulík u voličov SaS suverénne najslabšiu pozíciu v porovnaní s ostatnými lídrami parlamentných strán (aj po úprave o hlasy OL).
Koľko percent voličov strany dalo preferenčný hlas lídrovi kandidátky možno vidieť v tejto tabuľke:
|
Akoby to nestačilo, do budúcnosti čakajú SaS dve veľké nášľapné míny. Neúspešné referendum a neuskutočnený odvodový bonus. Je naivné očakávať, že koaliční partneri dovolia uskutočniť túto radikálnu reformu práve vo volebnom roku na ktorý by vychádzala. Keďže sú kritéria nastavené dostatočne všeobecne, som si istý, že si nájdu výhovoriek dosť.
Realita sa nečrtá pozitívne. Mihál poruší kopec odvodových výnimiek, čím si proti sebe poštve polovicu republiky, z liberálnej agendy, ktorá predstavovala „unique selling points" nebude nič, stranu bude v médiách 4 roky strápňovať Sulík s Matovičom, zatiaľ čo komentátori v denníku Pravda vytvoria dobré podhubie na vznik konkurenčnej strany okolo Eduarda Chmelára a portálu jetotak.sk (tzv. „ľavicoví liberáli").
SaS je ako loď smerujúca k útesom. Výmena kapitána pri kormidle je otázkou prežitia. Pokiaľ im teda nestačí lovenie voličov vo večných loviskách . . .
Na záver jedna pikoška. SME uverejnilo video na ktorom Sulík vysvetľuje svoje oblečenie v čase obeda s veľvyslancami. Práve v okamihu, keď hovorí, že svoje hriechy uznáva a bude sa ich snažiť napraviť, sa chytí za nos. V neverbálnom prejave to znamená klamstvo a nečestný úmysel. Môže to byť samozrejme aj náhoda... Keby však nemal katastrofálny neverbálny prejav, nemuseli by sme si túto otázku pokladať.
