Náboženské symboly na stenách školských tried väčšinou nikomu nevadia. Aj steny toho veľa znesú. Bol tam už Husák, Gottwald, Tiso či iná "elita národa". A prežili sme to. Napriek tomu je možné nájsť minoritu ľudí, pre ktorých je to negatívna externalita. Náboženské ideológie žiaľ nielen spájajú, ale aj rozdeľujú.
Šikmá plocha
Typická reakcia bola v štýle šikmej plochy, keď sa niektorí konzervatívci predbiehali, kto vymyslí absurdnejšie dôsledky tejto "diktatúri liberalizmu".
Čo sa bude diať nabudúce, keď neveriacich bude "rušiť" pohľad na kostolnú vežu? Čo sa stane kňazovi v reverende alebo rehoľnej sestre v habite, keď pohľad na nich bude niekoho "rušiť"?
Myslím, že diktatúra liberalizmu len začína a budeme ešte veľmi prekvapení...
Povedzme, že chcem náboženský symbol vo vašom byte. Asi by ste protestovali, pretože byt je vo vašom vlastníctve a boli by ste samozrejme v práve.
Povedzme, že ho chcem nosiť na sebe (napríklad habit) - moje telo, moje šaty, moja voľba.
A čo keď ho chcem na verejnom priestore? Ako sa dohodneme?
Nech väčšina rozhodne! (kričí väčšina)
Ako si to predstavujú niektorí konzervatívci?
„Ak sa na nejakej škole rodičia referendom dohodnú, že v triedach namiesto kríža bude visieť židovská hviezda, majú na to právo, a menšina rodičov sa buď prispôsobí, alebo dá dieťa do takej školy, kde sa dohodnú na tom, aby tam visel kríž. Ak niektorí rodičia budú chcieť, aby tam viselo kladivo a kosák pod červenou hviezdou, majú na to právo."
Väčšina sa rozhodne a menšina sa prispôsobí, alebo pôjde preč. Takto to žiaľ v praxi funguje a pokiaľ ste náhodou vo väčšine aj vám to vyhovuje. Lenže táto infantilná predstava je presne ten najväčší kameň úrazu demokracie. Inteligentní ľudia sa snažia dosiahnuť konsenzus. Riešenie ktoré vyhovuje všetkým stranám.
Možností je hneď niekoľko. Každý rodič má právo nabaliť si svoje dieťa náboženskými symbolmi a stena tried nech sa radšej využije na učebné pomôcky. Alebo druhá možnosť, každý si na ňu zavesí symbol, aký sa mu len zachce. Lepšia je podľa mňa prvá možnosť, pretože viera je súkromná záležitosť a škola neslúži primárne na uspokojovanie náboženských potrieb. Navyše jednu triedu nevyužíva vždy iba jeden kolektív (krúžky, družina, jazykové skupiny).
Je hádam jasné, že existuje široký priestor pre realizáciu svojho náboženského cítenia, bez toho, aby sa ktokoľvek cítil ukrivdený. Rozum sa mi zastavuje nad tým, keď niekto považuje zavesenie kríža nad katedru za súčasť práva na výchovu svojich detí.
Žiaľ konsenzus sa vždy nepodarí a niekedy sa to dostane až do Štrasburgu. Ten podľa mňa nerozhodol ideálne, keďže jeho rozhodnutie nepripúšťa druhú možnosť. Avšak oproti predchádzajúcemu stavu keď musel v Taliansku visieť kríž v každej triede (na základe zákona z 20-tych rokov schváleného fašistami) to predstavuje značný pokrok. Zaujímavé, že katolíckym konzervatívcom toto nadprávo pre ich náboženský symbol vôbec nevadilo. Pokiaľ sa nadpráva týkajú niektorých menšín (pozitívna diskriminácia), majú zasa veľké námietky. Tým nechcem povedať, že namietajú vždy nesprávne, ale poznáte tú o brvne v oku, však?
