Túto otázku si položil Ben Goldacre z britského Guardianu. Ben a jeho kolegovia si náhodne vybrali 111 odporúčaní týkajúcich sa výživy z desiatich najpredávanejších britských novín. Ohodnotili ich na základe dôkazovej hladiny za použitia uznávaných vedeckých škál. Výsledok? Absolútna väčšina odporúčaní (72% resp. 68%, podľa použitej škály) má za sebou nedostatok dôkazov nato aby sme ich mohli označiť ako presvedčivé, či pravdepodobne správne. Iba 15% tvrdení malo dôkazovú hladinu na úrovni "presvedčivé". Nelichotivé závery sú aj z podobných výskumov z Kanady a Austrálie.
Nedá sa teda čudovať ľudovej zmätenosti pri interpretácii výživových odporúčaní. To čo sa tvári ako popularizácia vedy, je väčšinou jej bulvarizáciou. Čitateľ, ktorý má pocit, že "sa vzdeláva" v porovnaní so "sedlákmi" čo čítajú o celebritách, v skutočnosti kupuje to isté len v rafinovanejšom balení.
Na západe je viac ako u nás zvykom vyžadovať od autorov populárno-vedeckých článkov adekvátne vzdelanie. Je teda nepravdepodobné, žeby podobný výskum dopadol u nás lepšie. Čo teda robiť? Žijeme v informačnej vojne, kde majú nesprávne informácie navrch, keďže sú väčšinou "revolučné " a zaujímavejšie. Šíria sa ako choroba, pred ktorou sa dá imunizovať kritickým myslením a schopnosťou posudzovať kvalitu zdrojov.
Pokiaľ ide iba o zábavu, je všetko v poriadku. V opačnom prípade si treba uvedomiť, že sme na informačnom smetisku a umenie už zďaleka nie je informáciu nájsť ale dobre si ju overiť. Hlavy hlúpych ľudí nie sú prázdne. Sú plné smetí, ktoré si tam nechali naliať.
