Geneticky modifikované potraviny sú produktom rastlín s DNA zmenenou pomocou genetického inžinierstva. Sú momentálne vrcholom snahy človeka prispôsobiť si rastliny svojim požiadavkám.
Súčasné konvenčné plodiny majú za sebou bohatú históriu kríženia, či iných foriem modifikácie s cieľom získania potrebných vlastností. Sama príroda tiež mení DNA rastlín. Mutácie vznikajú naprk. v dôsledku prirodzenej rádioaktivity a či chýb pri replikácii DNA.
Tieto všetky spôsoby modifikácie DNA si však žiaden frankenstein imidž nevyslúžili. Greenpeace-ák pôjde kľudne na pivo, napriek tomu, že sladovnícky jačmeň získal potrebné vlastnosti za pomoci ožarovania RTG. Zľakol by sa až keď by zistil, že pivovarské kvasinky sú geneticky modifikované.
Riziká a benefity GM potravín
Väčšie výnosy, odolnosť voči škodcom, čo najväčšia nutričná hodnota a najlepšia chuť. Tak by vyzerala ideálna plodina. Najrýchlejšou cestou k nej by bolo genetické inžinierstvo. Je tá cesta aj bezpečná?
Istotne skrýva určité riziká. Naše znalosti zatiaľ neumožňujú s istotou predvídať aký efekt spôsobí pridanie určitého génu. Konečný produkt je nutné otestovať.
Pri GM plodinách sa testuje napríklad alergénnosť, toxicita a pestovanie v troch sezónach na viacerých lokalitách naraz. Omnoho viac ako pri konvenčných plodinách.
Každý nový gén predstavuje kód na vytvorenie jednej bielkoviny (to je síce mierne zjednodušenie, ale nechajme to tak). Pričom môže ísť o bielkovinu s ktorou sa bežne človek v strave predtým nestretával – a teda môže to byť potencionálny nový alergén, či toxín. Toxické látky a potencionálne alergény obsahujú samozrejme aj konvenčné potraviny, i keď v absolútnej väčšine iba v nepodstatnom množstve.
Ďalším rizikom o ktorom sa veľa hovorí, je vplyv na ekosystém. Niektoré GM rastliny dizajnovali s cieľom vyššej rezistencie voči herbicídom. To paradoxne umožňuje väčšie používanie herbicídov spolu s rizikom rozšírenia rezistenčných génov na škodlivé buriny.
Iné ako napríklad Bt-kukurica nesú svoj vlastný insekticíd pôvodom od baktérie. Tento toxín nie je pre človeka nebezpečný, prípravky založené na ňom sa smú používať aj v ekologickom poľnohospodárstve.
GM plodiny sa pestujú takmer 20 rokov. Za tento čas sa nepotvrdili vážne obavy týkajúce sa negatívneho vplyvu na ľudí a ekosystém. Medzi najväčších pestovateľov patrí USA, Kanada a Brazília. V EU prevláda opatrný postoj, predovšetkým vďaka nedôvere spotrebiteľov.
Neférová vojna
V otázkach GM potravín sa odohráva vojna predovšetkým na úrovni spotrebiteľa. Podľa niektorých expertov je problém najmä v tom, že si spotrebiteľ mýli vedeckú debatu s politickou. Vedecké inštitúcie zodpovedné za bezpečnosť potravín pomaly uvoľňujú reštrikcie na GM plodiny. Ich rozhodnutia totiž stoja na výskumoch, ktoré prešli kritickým posúdením. Zatiaľ čo spotebiteľ je zo svojimi v priemere dosť slabými vedomosťami vhodným terčom anti-GMO kampane. V ankete označilo iba 35% respondentov toto tvrdenie za nepravdivé:
Obyčajné paradajky neobsahujú gény, zatiaľ čo geneticky modifikované áno.
Odporcovia GM plodín majú tendenciu hádzať všetky tieto potraviny do jedného vreca a odmietať ich en bloc. Odpor k niektorým by bol pochopiteľný – ku príkladu k tým čo umožňujú používať viac herbicídov. Nie je však neschopnosť rozlišovať črtou fanatizmu? Nemôžu niektoré GM plodiny pomôcť prírode aj človeku?
Nedostatok vitamínu A má za príčinu 1-2 milióny úmrtí a polmilióna prípadov ireverzibilnej slepoty. K riešeniu problému mohla prispieť zlatá ryža – fortifikovaná prekurzorom vitamínu A.
Zelená loby ju však úspešne diskredituje ako Trójskeho koňa GMO. Nápodobne aj Bt-kukurica si odniesla svoje.
Poďme sa teda pozrieť bližšie na výhrady GMO odporcov.
“…Je rozdiel medzi prácou v kontrolovanom „labáku" a tým, čo sa robí v životnom prostredí. Vypustiť niečo geneticky zmanipulované bez toho, aby sme vedeli, čo to urobí, je hazard. Ak sú genetici aspoň trochu kritickí k svojej práci, tak vám to aj priznajú..”
Pomerne často sa vyskytuje výhrada v štýle “nikto nevie, čo to urobí”, “hráme sa na boha”, atď... To sú pekné podpásovky keď zvážime, že GM plodiny sa pestujú už od roku 1990. Tvrdenie, že všetky GM potraviny budú bezpečné, sa nedá vedecky testovať. Podobne sa nedá testovať ani tvrdenie, že všetky šľachtené rastliny budú bezpečné. Testovať sa dá konkrétna plodina a jej vplyv na prostredie, či človeka. Práve preto má zmysel zaoberať sa iba konkrétnymi rizikami, konkrétnych nových génov.
Pozrime sa teda na konkrétne výhrady:
“ (1)potkany, kŕmené GMO kukuricou mali vývojové vady. Bola tam dokázaná priama súvislosť. Tú štúdiu si pritom dala robiť firma, ktorá tu kukuricu produkuje. Chcela ju utajiť, ale dostal sa k nej Greenpeace a zverejnil ju. Súhlasím však s tým, že negatívny vplyv na človeka priamo preukázaný zatiaľ nebol.
Naisto sa však dá povedať fakt, že niektoré druhy GMO majú negatívny vplyv na životné prostredie. Máme dôkazy, že napríklad geneticky modifikovaná kukurica (2) zabíja okrem škodcov aj neškodné, takzvané necieľové druhy, teda tie, na ktoré nebola určená. Výskum robili maďarskí vedci. Problém je aj v tom, že (3) množstvo toxínov z tej kukurice ostáva v pôde dlhšie, ako sa očakávalo, čo má vplyv na jej živiny.”
Tvrdenie (1) bolo vyvrátené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a metodika spomínanej štúdie bola spochybnená.
Tvrdenie (2) je čiastočne pravdivé, avšak tento argument nemá logiku. Bt kukurica má skutočne vplyv aj na necieľové druhy, avšak omnoho menší ako konvečné poľnohospodárstvo používajúce insekticídy. Oproti nemu predstavuje podstatný krok vpred pre zvýšenie biodiverzity.
Tvrdenie (3) nie je dostatočne konkrétne, štúdie však žiaden vplyv na obsah živín nezaznamenali.
Akonáhle začínajú byť odporcovia GMO konkrétny, strácajú pôdu pod nohami. Osobne radšej budem veriť úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý nesie za svoje rozhodnutia aj zodpovednosť ako ideológom z Greenpeace, ktorí nie sú schopní ani definovať za akých podmienok by s pestovaním GM plodín súhlasili.
Záver
Genetické inžinierstvo môže vytvoriť nielen lacnejšie a zdravšie, ale aj ekologickejšie potraviny. Ostražitosť je však na mieste, GM potraviny určite vyžadujú väčšiu pozornosť ako konvenčné. Doterajšie skúsenosti sú dobré, i keď využitie sa zatiaľ sústredí hlavne na ekonomické výhody. Nato aby sa viac skúmali zdravotné a ekologické benefity je potrebná väčšia dôvera spotrebiteľa.
Každý by si mal uvedomiť, že zodpovedný prístup spočíva nielen v prevencii hrozieb, ale aj vo využití príležitostí.
