V praxi posudzujú bezpečnosť geneticky modifikovaných organizmov multidisciplinárne panely odborníkov. Žiaden odborník nemá dostatočný záber aby sa k nim komplexne vyjadril sám. Panely musia pokrývať najmenej 3 široké oblasti - bezpečnosť potravín, environmentálne riziká a genetiku. V EÚ je príslušnou autoritou EFSA, ktorá má na svojich odborníkov prísne požiadavky nielen čo sa týka odbornosti, ale na porazenie konšpiračných teoretikov aj nezávislosti. Všetky GMO pestované v EÚ museli prejsť cez jej schválenie.
V internetovom svete sa prezentujú ako experti na GMO ekologickí aktivisti, prípadne iná „vhodne" zvolená odborná autorita. Bývalá ochranárka Ľubica Lacinová zo SAV rada rozdáva rozhovory o GMO. Argumentuje environmentálnymi rizikami, avšak jej vedecká činnosť sa zameriava na mechanizmy vo vnútri bunky, čiže o niekoľko úrovní nižšie ako je ekosystém. Novinárom to nevadí. Aktivistom tiež. Ale malo by, pretože v prípade GMO ide o apel na falošnú autoritu.
Komentáre o GMO píše v denníku Pravda istá pani z "farma kozenky", bez základného prehľadu v biotechnológiách, odvolávajúca sa na Seraliniho pokus s krysami.
Pri Seralinim sa na chvíľu zastavím, pretože je symptomatické, že práve takáto osoba je hrdinom anti-GMO hnutia. Seralini sa prvýkrát preslávil keď hrdinsky získal metadatá k výskumu Bt kukurice od Monstanta, štatisticky ich dezinterpretoval a tvrdil, že dokazujú jej škodlivosť. Mediálne to bol veľký úspech, ale regulačné a vedecké autority mu nato neskočili.
Druhý pokus, vlastný výskum s kŕmením krýs, mal podobný priebeh, najprv rýchla a úspešná medializácia, následne po podrobnejšom preskúmaní vedecké fiasko. Jeho prácu odmietlo aj 6 francúzskych akadémii vied, napriek tomu, že Francúzsko nie je GMO politicky naklonené.
Svet podľa Monsanta
Monsanto je najväčší producent geneticky modifikovaného osiva. Alebo aj samotný diabol, bezškrupulózni obchodníci s jedmi, jednoducho všetko zlé čo vás len napadne. Z časti si zato môžu aj sami, zneužívaním dominantného postavenia a agresívnou patentovou politikou.
Dokument „Svet podľa Monsanta" tvrdí, že GM potraviny boli povolené na základe sfalšovaných štúdií a svoju pozornosť venuje až príliš ochotnej americkej autorite FDA. V skutočnosti medzi odbornými autoritami aj mimo USA panuje konsenzus o bezpečnosti geneticky modifikovaných potravín (EFSA, WHO). Je viac ako 600 recenzovaných štúdií potvrdzujúcich ich bezpečnosť, okolo 30% z nich bolo financovaných z nezávislých zdrojov.
Mihne sa tam aj daľší hrdina anti-GMO hnutia, Arpad Pusztai. Kedysi mu nepredĺžili zmluvu, lebo médiám ešte pred ukočením experimtentu narozprával, že krysy kŕmené modifikovanými zemiakmi mali oslabenú imunitu a slabšie rástli. Pritom jeho vlastný výskum nič také nehovoril, dokonca aj keby bol úplne pravdivý, vrátene jeho vlastných publikovaných záverov (o čom sú vážne pochybnosti), uvádzal totiž iba histologické zmeny na tráviacom epiteli. Testované zemiaky sa nikdy na trh nedostali.
Ďalší populárny mýtus v dokumente, je nárast samovrážd u indických farmárov, kvôli GM bavlne. Ide o značne zavádzajúcu informáciu, podľa štatistík počet samovrážd mal v Indii stúpajúcu tendenciu ešte predtým než prišlo Monsanto (2002), pričom najvyšší nárast bol zaznamenaný medzi rokmi 1997 až 1998. Podiel samovrážd farmárov na celkových samovraždách sa príchodom Monsanta nezmenil (štatisticky nevýznamne dokonca poklesol). Ide o vážny socioekonomický problém, ktorý bol zneužitý na ideologickú propagandu.
V dokumente Svet podľa Monsanta vystupujú aktivisti tvrdiaci, že Monsanto sa snaží ovládnuť svetovú produkciu potravín. Nuž, ak by sa náhodou z bližšie neurčených dôvodov všetci poľnohospodári rozhodli pestovať iba geneticky modifikované plodiny, aktivistov by mohlo napadnúť, že platnosť patentov je časovo obmedzená. Ach viem, Monsanto má ľudí všade a určite si vybavia aj to...
Diskusie s anti-GMO aktivistami o genetických modifikáciách v poľnohospodárstve zvyčajne končia obvinením druhej strany z platenej práce pre Monsanto. Tento primitívny spôsob diskusie už zľudovel ako argumentum ad monsantium.
Z ekonomického hľadiska však nie je európsky trh pre Monsanto príliš sľubný. Ak by si mali platiť nejakých aktivistov, EU by bola posledná v rade. Nemáme tu napríklad tak premnožených škodcov kukurice ako v USA a negatívny postoj EU voči monopolom je tiež dobre známy. Ak sa sem Monsanto so svojimi produktmi nedostane, žiadna tragédia sa nekoná. Už teraz je ich povolených viacero a záujem je minimálny. Európa kvôli odporu verejnosti voči GMO prichádza najmä o vlastné biotechnologické inovácie. To je najväčšia škoda, ktorú by si mali anti-GMO aktivisti uvedomiť.
Dajme šancu vede. Nestaňme sa obeťou „Sveta podľa Monsanta".
