"Jasné ako druhá termodynamická veta"
Pre určitú skupinu ľudí s fatálnym nedostatkom kritického myslenia je vzdelanie hrozbou pre ich okolie. Dokážu si totiž z niekoľkých nabiflených poučiek odvodiť neuveriteľné konšpiračné teórie. Ako napríklad jeden expert, čo sa nechal nachytať na starý kreocionistický dríst o tom ako evolúcia porušuje druhú termodynamickú vetu.
Druhá termodynamická veta vo svojej zjednodušenej verzii hovorí, že vesmír speje k čo najväčšej neusporiadanosti. Alebo presnejšie UZAVRETÝ SYSTÉM speje k čo najväčšej neusporiadanosti. Tu už by malo každému zasvietiť, že živé organizmy sú predsa príkladom otvorených systémov. Sú to otvorené systémy, ktoré sa nachádzajú v termodynamickej nerovnováhe s okolím. Táto nerovnováha sa týka nielen usporiadanosti, ale aj energie. Živé organizmy môžu vďaka získavaniu energie konať prácu a udržiavať chod biologických procesov, ktoré zvyšujú ich usporiadanosť. Energiu získavajú zo slnka a chemických väzieb.
Evolúcia nie je v žiadnom rozpore s termodynamikou. To si iba zopár jedincov myslí, že sú revolučnými fyzikmi po nabiflení jednej učebnicovej poučky.
Beheho neredukovateľné komplexy a "silnejúca skupina vedcov"
Vďaka evanjelizátorovi z aktualít sme sa mohli o evolučnej teórii dozvedieť, že:
"až v posledných rokoch naberá na sile hnutie vedcov, ktorí ju spochybňujú. Podľa nich, najnovšie vedecké poznatky vedú k záveru, že na počiatku života musel nevyhnutne stáť inteligentný dizajnér. Argumentujú tzv. neredukovateľnou komplexnosťou bunkových strojov, ktoré sa nemali ako vyvinúť."
Úvodom dávam do pozornosti fakt, že evolučná teória nepojednáva o počiatku života (to robí teória evolučnej abiogenézy), čo tiež dokazuje, že Krivošík zjavne „vie o čom píše". To, že má skupina vedcov momentálne naberať na sile stojí leda tak na vode a Krivošíkovích dojmoch. Súd neuznal vedeckosť ich teórie, potvrdil, že sa jedná o náboženstvo, podobne ako v prípade iných foriem kreacionizmu. Behe musel na súde priznať, že nemajú žiaden peer-reviewed článok a potrebu sa negatívne vyjadriť k jeho teórii mali aj na jeho vlastnej univerzite.
A akože je to s tou neredukovateľnou komplexnosťou?
V prvom rade nejedná sa o nič nové. Ako môžu evolúciou vznikať neredukovateľné systémy vysvetlil už skoro pred 70 rokmi laureát Nobelovej ceny H.J. Muller. Argumenty postavené na neredukovateľnosti zložitých systémov sa snažia kreacionisti produkovať už dlho - napríklad v prípade ľudského oka. Beheho výnimočnosť spočíva iba v aplikácii tohto argumentu na bunkové organely a tiež neuveriteľnú drzosť vydávať to za vedeckú teóriu predtým ako sa odvážil ju vôbec predstaviť vo vedeckom svete. Jeho teória vyšla ako populárna literatúra, čím pohodlne obišiel vedeckú debatu.
Celá neredukovateľná argumentácia kreacionistov je nezmyselná, keďže evolúcia prebieha nielen pridávaním častí, ale aj odoberaním. (Po lopate je to vysvetlené tu). Nie je to ani tak dávno čo sa naučili baktérie štiepiť pentachlórfenol a čuduj sa svete tento systém spĺňa všetky podmienky Beheho neredukovateľného komplexu.
Mimochodom, keďže evolúcia prebieha skôr mutáciami regulačných ako štruktúrnych génov, genetická výbava pre nevyužité časti (a aj celé komplexy) zostáva dlho v genofonde (len postupne degeneruje, keďže ju už nie je treba). Toto možno demonštrovať aj zaujímavým pokusom s čeľusťou kuracieho zárodku. Pri kontakte s mezenchýmom myšieho embrya je vyprovokovaný rast zubu v kuracom tkanive, napriek tomu, že vtáky nemajú zuby už 60 miliónov rokov (D. Voet, J. Voetova (1990), Biochémia).
Záver
Kreacionistické argumenty sa pod elementárnou kritikou rozpadajú ako domček z karát. Stačí trochu vzdelania a kritického myslenia a zasmiať sa budeme môcť nielen na jednoduchých kritikoch ako je Hájek, ale aj na náboženských inteligentných dizajnéroch a fanúšikoch konšpirácii, čo si myslia, že evolučná teória je iba veľké vedecké sprisahanie.
