Nachádzame sa pri "čiňanovi", ktorý nám ukazuje smer na Starý hrad.
V Starohradskej doline nechýbal potok...
ani stromy...
a ešte raz potok.
A takto vyzerá pohľad na Starý hrad z diaľky.
A toto je „náš" hrad, presnejšie zrúcaniny, zblízka.
Nachádza sa nad prielomom Váhu cez Malú Fatru vo výške presahujúcu 420 m.n.m. a krásne sa vyníma sa na lesnom pozadí v Domašínskom meandri Váhu povyše strečnianskeho hradu.
Zrúcaniny hradu postaveného v 13. storočí, ktorý spustol v 16. storočí. Pôvodne sa nazýval hrad Varín a je postavený na pravom brehu Váhu v Strečnianskej úžine. Strážil považskú cestu a vyberalo sa tu mýto. Základ hradu na najvyššom bode hradného kopca tvorila pravdepodobne veža s nepravidelným pôdorysom ešte v 13. storočí. Dodnes sa tu zachoval detail gotického arkiera. V listinných prameňoch sa prvý raz objavuje za Bela IV. v roku 1241 ako kráľovský majetok. Počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho bol Starý hrad sídlom provincie.
Veža a hradby
Pár krokov dopredu a človeku sa naskytne krásny pohľad na krajinu. Avšak neodporúčam kolmý pohľad dolu na rieku. Treba byť v týchto miestach veľmi opatrný...
Na zadnej strane veže možno uviedieť aj takýto zjav...
Vyhľad z okna :-)
Z hradu je výhľad na Domašínsky meander - prielom Váhu Malou Fatrou.
A ešte raz
Vyhľad z druhej strany...
A na výšku...
Po odchode zo Starého hradu sme putovali do Strečna aj takýmito cestičkami...
Konečne ďalší hrad. Hrad Strečno.
Hrad sa prvý raz spomína v čase Matúša Čáka, ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia, pravdepodobne na starom základe. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444 - 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, potom rýchlo menil majiteľov. Hrad poskytoval v 17. storočí. dobrú ochranu Thokolyho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. v roku 1698 vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál v ruinách. Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou.
