Za koho kope redaktor SME - Krempaský?

Čo sa asi musí udiať v hlave redaktora, že prekročí všetky písané i nepísané pravidlá manipulácie a viditeľne prepadne z novinárskej etiky? Redaktor denníka SME – Krempaský je živým príkladom toho, do akých absurdností môže snaha ovplyvniť verejnú mienku želaným smerom prerásť, ak si samotný „manipulátor“ nedá pozor

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (44)

grafika z článku redaktora Krempaského "Lekári zarábajú viac, než sa hovorí"

Spomínaný redaktor využíva rôzne spôsoby manipulácie s čitateľovou psychikou. Základom je už samotný názov článku. Práve úvodný titulok padne do oka mnohým bez ohľadu na to, či si článok následne prečítajú. Názov prebleskne pred očami, vyvolá emóciu, vnorí sa do mysle a hotovo. Aj preto si redaktor Krempaský necháva tak záležať na tomto „prvom dojme“.

Jednou zo skupín, voči ktorej sa redaktor rozhodol využiť všetky dostupné techniky ovplyvňovania verejnej mienky, sú lekári a predovšetkým ich odborová organizácia - LOZ .

Samotné názvy - “Lekári s najnižšími platmi si privyrobia inde“; “Lekári: Naše požiadavky sú dôležitejšie, ako osud vlády“; “Lekári zarábajú viac, než sa hovorí“; “Vyjednávania s lekármi pokračujú, rozprávať sa vedia iba o platoch“; “Lekári: nevykupujte poisťovne, radšej dajte nám“; “Šéf LOZ ukázal výplatnú pásku, zarobil dvetisíc v hrubom” a mnohé ďalšie sú viditelne zamerané na vyvolanie negatívnej emócie (najčastejšie závisť, prípadne znechutenie či opovrhovanie). Pokiaľ by následný autorov text korešpondoval s názvom a dokázal by ho aspoň zčasti racionálne obhájiť, nebolo by možné redaktorovi nič vytknúť. Krempaského texty však často nielen že neodrážajú samotný obsahový odkaz titulku, niekedy si s ním dokonca úplne protirečia.
Napríklad v článku „Vyjednávania s lekármi pokračujú, rozprávať sa vedia iba o platoch“. Obsahom je fakt, že LOZ odmietalo dohodu o platoch, pokiaľ sa s ministerstvom zdravotníctva nedohodnú aj na zastavení transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Titulok ale hovorí presný opak a redaktorov cieľ je v kontexte mnohých ďalších obdobných názvov očividný .

Podobne v článku „Lekári: nevykupujte poisťovne, radšej dajte nám“. V skutočnosti LOZ navrhlo premiérovi diskusiu o možnostiach ako v budúcnosti obmedziť zisk zdravotných poisťovní (napríklad zreálnením platieb za uskutočnené úkony ktoré sú toho času poddimenzované, čo je jedným z faktorov ďalšieho zadlžovania nemocníc). V takom prípade by nebolo potrebné vôbec uvažovať o odkupovaní súkromných zdravotných poisťovní za stámiliónové sumy, ušetrené financie by podľa LOZ mohli byť použité v zdravotníctve, napr. aj na citujem LOZ „zvýšenie miezd všetkých zdravotníckych pracovníkov, nie len lekárov“ (viď link nižšie). Napriek tomu sa Krempaský opäť snaží názvom vytvoriť úplne iný dojem.

Selektívne uverejniť len informácie ktoré sa hodia redaktorovému zámeru a zamlčať opačné, ktoré by naopak oslabili jeho cieľ – tento spôsob manipulácie využíva napr. v článku „Šéf LOZ ukázal výplatnú pásku, zarobil dvetisíc v hrubom“ . Krempaský napriek tomu, že mal výplatnú pásku Dr.Visolajského so všetkými údajmi v ruke, „pozabudol“ uviesť koľko hodín lekár v daný mesiac odpracoval. Kompletná informácia by už totiž nevyvolala až také pobúrenie verejnosti, a práve o to redaktorovi v prvom rade ide (pre doplnenie: hodinová mzda 9,284 eur v hrubom, už vrátane všetkých príplatkov za odslúžené nadčasy v rámci štyroch nočných a jednej nedeľnej 24-hodinovej služby).

Dobrá manipulácia je taká, ktorú nie je ľahké dokázať. Niekde v texte by sa mal mihnúť aj druhostranný pohľad, alebo aspoň náznak popisu objektívnej skutočnosti. Objektivita je potom navonok „zachovaná“. Bez ohľadu na to, že je jej v texte venovaná tak nepatrná časť, že je takmer nemožné ju v mori jasne miereného jednostranného textu odhaliť. Zahltenie kvantom informácií, kde autor očakáva, že druhostranná povinná veta (ktorá by mohla celú situáciu ozrejmiť a priviesť čitateľa ku komplexnému poňatiu danej témy) splynie v texte. Napr. v článku: Niektorí lekári berú aj o takmer osemsto eur viac ako Fico. V obšírnom texte je medzi rečou spomenutá jedna veta, ktorá by po rozmenení na drobné mohla pre čitateľa vniesť oveľa viac svetla do danej problematiky, ako polovica celého článku. „Túto mzdu dosiahli podľa hovorkyne Petry Stano Maťašovskej po odpracovaní viac ako sto hodín nadčasov“ (lekár odpracoval v daný mesiac okrem normálneho mesačného fondu 172 hod aj ďalších minimálne 100 hodín nadčasov, + hodiny pohotovosti v danom mesiaci ani nie sú uvedené). Autor ale v článku radšej rýchlo uteká ďalej poukazovať na obdobne nehorázne platy lekárov v ďalších nemocniciach...

Taktika poukazovať a zveličovať hoc najmenšie nedostatky a naopak za žiadnu cenu nepripustiť a nespomenúť pozitívum. Ak túto metódu použije napr. ministerka zdravotníctva na tlačovej besede po vyjednávaní s LOZ, dá sa to bez ohľadu na neférovosť a nekonštruktívnosť minimálne pochopiť, nakoľko sú pri rokovaniach navzájom obe strany v opozícii. Prečo si ale Krempaský vybral nejakú skupinu ľudí (napr. lekárov) za svojho protivníka v médiu, kde je jeho úlohou prinášať objektívne informácie, je naozaj záhadou …
Ak napr. v auguste 2012 spustilo LOZ kampaň voči úplatkom u lekára, na druhý deň Krempaský uverejnil článok s názvom „Bonboniéra je u lekára povolená mena“, pričom hneď prvá veta má u čitateľa vyvolať negatívny dojem .. „Lekárski odborári nechcú povedať, či sladkosť, alebo fľaša alkoholu sú prípustným prejavom vďaky“. O samotnej efektívnosti tejto kampane sa dá samozrejme legitímne diskutovať, človek by ale povedal že sa jej minimálne pozitívna snaha zmeniť veci k lepšiemu nedá uprieť. Krempaský ale aj vyjadrenia predstaviteľov LOZu ku spustenej iniciatíve dokázal rýchlo zneužiť v prospech.... Hmmm, koho vlastne?

V tejto diskusii nie je teraz podstatná téma adekvátnosti ohodnotenia lekárov v pomere ku spoločenskému prínosu či dobrý alebo zlý postup LOZu, tu je skôr dôležité akým spôsobom redaktor pracuje s údajmi, ktoré má k dispozícii a ako sa snaží, nevedno prečo, ovplyvniť verejnú mienku želaným smerom.

Čo Krempaského motivuje zavádzať čitateľa vie len on sám. Môžem ale o tom nahlas uvažovať. Je zjavné Krempaského prepojenie na HPI (Healt Policy Institute), minimálne v myšlienkovej rovine. Krempaský sa často pri rozhovoroch v rámci reportáží s lekármi odvoláva na to, čo mu na danú tému povedali, ako on zvykne hovoriť, „odborníci z HPI“ (pozn: z osobných skúseností viacerých lekárov zo spomínaných rozhovorov) . Jeho texty o zdravotníctve sú obsahovo takmer identické, akurát im Krempaský dodáva ešte príchuť bulváru. Kde by ale človek hľadal zásadný rozdiel, je napr. finančná podpora diametrálne odlišných inštitúcií (SME a HPI). A tu sa obávam nastáva základný problém. HPI je zo značnej časti financované tými istými ľuďmi ktorí vlastnia prostredníctvom PENTY aj mnohé nemocnice (vid nižšie linky na Šípošov blog “Kto platí najcitovanejších expertov v našich médiách” či článok “Penta platí konzervatívcov aj zdravotníkov” a ďalšie). Presadenie požiadaviek LOZu a lekárov (napr. ohľadne zvýšenia platov či dodržiavania peronálnych normatív ) im teda samozrejme ukrajuje zo zisku, matematika nepustí. Preto sa pochopiteľne snažia o ich minimalizáciu, Pažitný by o tom vedel rozprávať, viď napr. jeho článok “5 dôvodov prečo lekárom nezvýšiť mzdy”, či opakované jednostranné vyhlásenia v médiách v období lekárskych výpovedí z minulého roka (zhodný predpoklad je očakávatelný aj u zástupcov štátnych nemocníc, zvýšenie platov či sprehľadnenie finančných tokov v nemocniciach znamená
zníženie sumy určenej na “prerozdelenie” formou nákupov prístrojov, energií či upratovacích služieb v tendroch s jednou ponukou). Prečo sa ale Krempaského články stali v podstate vysunutou mediálnou pobočkou vlastníkov súkromných zdravotníckych zariadení? Do úvahy pripadajú 3 možnosti.

1. Podobnosť Krempaského a HPI názorov je čisto náhodná a redaktor z nejakého vlasného dôvodu proste nemá rád lekárov a rozhodol sa im robiť totálnu antikampaň kým bude vládať. Potom je ale otázkou či ho táto osobná zášť nediskvalifikuje pri jeho základnej úlohe - objektívne informovať verejnosť.
2. Druhá možnosť, Krempaský sa osobne stotožnil s názormi HPI a ani netuší, že pre nich robí PR. Aj keď je táto alternatíva krajne nepravdepodobná (nakoľko manipulácia v SME sa javí byť ako cielená, precízna, evidentne účinná), nie je možné ju úplne z logického uvažovania vylúčiť. Veď aj iní „matadori“ v novinárskom svete neprekukli zištné motivácie HPI, a pritom u nich finančnú odmenu za ich nadprácu naozaj ťažko prepokladať (o tom by zas mohol čo to povedať Štefan Hríb z Týždňa...)
3. Tretia možnosť je, že si je Krempaský plne vedomý čo robí a vie aj dobre prečo a za koľko ...

Odkazy na spomínané články a súvisiace linky:
http://www.sme.sk/c/6497773/bonboniera-je-u-lekara-povolena-mena.html#ixzz2ETg8lrqe
http://www.sme.sk/c/6598712/lekari-s-najnizsimi-platmi-si-privyrobia-inde.html
http://www.sme.sk/c/6092722/lekari-nase-poziadavky-su-dolezitejsie-ako-osud-vlady.html
http://www.sme.sk/c/6594778/niektori-lekari-beru-aj-o-takmer-osemsto-eur-viac-ako-fico.html