Blog č. 45- Maďarská revolúcia

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme maďarskej revolúcie z roku 1956 a konkrétne udalostiam v Maďarsku a Poľsku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Blog o maďarskej revolúcii

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme maďarskej revolúcie z roku 1956  a konkrétne udalostiam v Maďarsku a Poľsku a ich dopade na Československú republiku. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Nočná pyramída. Táto relácia bola odvysielaná dňa 29.októbra 2021 s moderátorkou Gabrielou Angibaud a jej hosťom historikom Branislavom Kinčokom.

                Pre Maďarsko bola táto revolúcia krvavý kúpeľ a toto povstanie bolo krvavo potlačené. Toto povstanie vypuklo 23. októbra 1956. Toto maďarské povstanie zostalo bez zahraničnej pomoci a zostalo také osirelé.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otázka č. 1- Čo je na roku 1953 dôležité pre kľúčové udalosti?

                Udalosti z roku 1953 boli výsledkom prvej vlny destanilizácie krátko po smrti Stalina. Po jeho smrti vypukol boj o nástupníctvo medzi jeho spolupracovníkmi. Premena stalinistickej vlády bola paradoxne predmetom boja. Jedny z najväčších podporovateľov Stalina sa paradoxne stáli najväčšími napravateľmi prehmatov Stalina.  Na nariadenie Beriju bolo prepustených viac ako milión politických väzňov z gulagov. Zrejme Berija bol pre iných na nástupníctvo na Stalinov trón najnebezpečnejší. Berija nasledujúci rok skončil a do popredia sa dostáva Chruščov. Tieto udalosti viedli k udalostiam z roku 1956. V roku 1956 bol 20. zjazd Komunistickej strany. Moderátorka pripomenula, že na tomto  zjazde nemôžeme zabudnúť hlavne na prejav Chruščova.  Bol to jeden z najvýznamnejších momentov komunistického hnutia. Pri tomto zjazde prvýkrát komunisti upozornili na Stalinove zločiny, toto spôsobilo šok v celom Komunistickom hnutí. Po tomto tajnom vyjadrení Chruščova Komunistická strana stratila veľa členov. Na základe tohto príhovoru sa začalo s procesom destalinizácie v Sovietskom bloku. Smerovalo to k tomu, že vo funkciách skončili najkompretovanejšie osoby. Od roku 1956 sa to prejavovalo v Maďarsku a v Poľsku, v Československu bola trošku iná situácia.

Skryť Vypnúť reklamu

Otázka č. 2- Maďarskí študenti sa inšpirovali reformami v Poľsku. Čo ich oslovilo?

                V podstate v roku 1956 bola situácia v Poľsku podobná situácii v Československu. Tesne po začiatku roka 1956 do vývoja vstúpili 2 udalosti a to po prvé 20. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a po druhé úmrtie hlavného predstaviteľa Komunistickej strany v Poľsku, to znamenalo, že niekto ho musí nahradiť. Na základe týchto udalosti v Poľsku začali rehabilitácie, boli prepustenia a aj personálne zmeny vo vedení Komunistickej strany v Poľsku. Výsledkom toho bola vzbura robotníkov 28.júna 1956. Táto vzbura mala nielen protikomunisticky charakter, ale bola vedená v zlej ekonomickej situácii v Poľsku. Hlavným mottom vzbury robotníkov v Poznani bolo “ Dajte nám chlieb a slobodu.“ Takže tam bol aj veľmi silný sociálny moment. Bol potlačený za 2 dni, museli ho potlačiť až špeciálne jednotky poľskej armády. Tú situáciu až tak neupokojilo, hosť by povedal, že radikalizmus zostal. V Poľsku v lete a na jeseň 1956 sa vytvorili 2 krídla a to reformisti a dogmatici. Na jeseň 1956 sa do vedenia Poľskej komunistickej strany dostal Gobulka, ktorý bol rehabilitovaný. Z vedenia Komunistickej strany sa dostali tí, ktorí mali na starosti jeho perzekúciu. V Poľsku sa do vlády dostala Poľská reformná strana. Udalosti v Maďarsku zatienili udalosti v Poľsku.

Skryť Vypnúť reklamu

Otázka č. 3- Aká bola situácia v Maďarsku pred revolúciou?

                V Maďarsku destanilizáciou sa začalo už krátko po smrti Stalina. Hlavnou tvárou Komunistickej strany v Maďarsku bol Mattias Rakossy. K socialistickému hnutiu sa dostal už pred prvou svetovou vojnou. Potom sa radikalizoval počas prvej svetovej vojny, bol zajatý v Rusku, kde bol nasiaknutý myšlienkami komunizmu, boľševizmu. Keď sa vrátil do Maďarska, tak sa stal hlavným predstaviteľom Maďarskej republiky v roku 1919. Potom opäť odišiel do Sovietskeho zväzu. Potom sa opäť vrátil do Maďarska. Začal budovať štruktúry ilegálnej Komunistickej strany Maďarska, za čo bol odsúdený na 8 rokov väzenia a dodatočne bol odsúdený na doživotie. V roku 1940 bol deportovaný do Sovietskeho zväzu na základe dohody medzi Maďarskom a Sovietskym zväzom. Po roku 1955 sa vrátil do Maďarska a sa stal hlavným tajomníkom Komunistickej strany v Maďarsku. Bol hlavným stalinistom, odstavil všetkých konkurentov. Najväčší konkurent bol Minister zahraničných vecí Laszló Rajk. V rokoch 1952-1953 bol Mattias Rakossy hlavným lídrom v Maďarsku, v tom čase bol predseda vlády. Potom za zažehnanie katastrofálnej ekonomickej situácie v Maďarsku bol nasadený do predsedu vlády Imre Nagy, Rakossy zostal ako prvý tajomník Komunistickej strany Maďarska. V podstate od tohto momentu môžeme hovoriť o destalinizácii v Maďarsku. Tento politik Imre Nagy začal s rehabilitaciámi. Avšak neustále bol v konflikte s Mattiasom Rakosym. V podstate vnútrostranický boj skončil v roku 1955. Imre Nagy bol zbavený všetkých funkcii, bol prepustený. Rakossy sa stal hlavnou postavou, ale to bolo len do roku 1956, kedy aj Sovieti pochopili, že Rakossy musí odísť. Nahradili ho jeho pravou rukou Enro Gerom. Potom prišli po tejto udalosti udalosti z jesene 1956. Imre Nagy sa schovával v Sovietskom zväze, lebo v 20. až 30. rokoch 20. storočia bola v Maďarsku Komunistická strana ilegálna. Imre Nagy prišiel do Maďarska v roku 1944-1945, venoval sa agrálnej politike. Krátko po roku 1945 sa stal predsedom Maďarského parlamentu. Vydržal v tejto funkcii len do konca 40. Rokov, lebo nesúhlasil  s takým rýchlym tempom kolektivizácie a tým pádom ho odstavili až do roku 1953, kedy sa vrátil na post predsedu vlády. Treba povedať, že tieto roky prežil na slobode.

Skryť Vypnúť reklamu

Otázka č. 4- Čo sa udialo 23. októbra 1956?

                Kľúčovým momentom bola demonštrácia, ktorí zvolali študenti a reformní komunisti. Začala demonštrácia na podporu Poľska. Mladí robotníci celú túto akciu zradikalizovali. Títo mladí robotníci chceli zlepšiť ekonomickú situáciu a nakoniec mladí robotníci sa chceli čo najviac presadiť. Medzi demonštrantmi vystúpil spomínaný politik Gero, ktorý však použil nevhodný prejav. Demonštrantom sa vyhrážal represiámi. Na druhý deň sa mohlo stať, že Gero skončí vo funkcii, lebo bolo neúnosne, aby sa tak správal voči demonštrantom. Potom povolali Imreho Nagya, ktorý vystúpil s kompromisnejším prejavom. Imre Nagy oslovil demonštrantov súdruhovia, čo sa zišlo s absolútnym nepochopením a Imreho Nagya demonštranti vypískali. Podráždilo to hlavne radikálnych demonštrantov, tým pádom demonštrácia sa rozdelila na viacero skupín a najradikálnejšia skupina demonštrantov išla pred budovu Maďarského rozhlasu, kde dožadovali, aby do vysielania boli zaradené ich požiadavky, ale ich prosba nebola výslychaná. Zakročila maďarská tajná polícia tým, že zastrelila niekoľkých demonštrantov. Odstraňovali sa symboly komunizmu ako napríklad Stalinova socha. Komunisti chceli zastašiť demonštrantov tankami. Príchod tankov ešte viac zradikalizoval demonštrantov. V podstate maďarská polícia a armáda sa začali rozpadávať, tým pádom nezasiahli. Taktika komunistov bola nevhodne použitá, tanky neboli schopné eliminovať demonštrantov. Stálo sa, že demonštranti niekedy zapálili tanky. Moderátorka dodala, že zdalo sa, že demonštranti vyhrávajú, hosť to potvrdil. Demonštranti sa samozrejme dostali aj k skladom zbraní. Zaujímavosťou je, že demonštranti chceli, aby ľudia pred obloky dávali dymové fľaše, demonštranti tie dymové fľaše ráno zbierali. Imre Nagy vzhľadom na tom, že prehrával so svojimi postojmi, tak čím ďalej, tým viac si osvojoval názory demonštrantov.

Otázka č. 5- Aké boli požiadavky Imreho Nagya?

                Hlavnou požiadavkou Imreho Nagya ako aj iných demonštrantov bolo meniť článok v ústave, kde sa písalo o komunistickej strane ako vedúcej politickej strane teda návrat ku pluralitnému politickému systému. Ďalšou požiadavkou bolo odchod vojsk Varšavskej zmluvy z územia Maďarska. Ďalšou požiadavkou bolo vyriešiť vazalské postavenie Maďarska voči Sovietskemu zväzu, teda to bola snaha o akú takú nezavislejšiu politiku Maďarska od Sovietskeho zväzu. Sovieti vstúpili na územie Budapešti v noci z 23. na 24. októbra a začali sa boje. Sovieti zaútočili tvrdou silou, zahynulo 85 demonštrantov, čo ešte viac zradikalizovalo demonštrantov. Krátkodobou   požiadavkou Imreho Nagya bolo, aby Sovieti opustili Budapešť. Bojovalo sa vo všetkých väčších mestách Maďarska. V podstate sa rozšírila do celého Maďarska hlavne do väčších miest, ale aj na vidiek. Vidiek bol predsa len menej radikálny ako mestá. Moderátorka dodala, že najkrvavejšie to bolo práve v Budapešti. 30. októbra sa Sovieti začali sťahovať z Maďarska. 30. októbra sa stala jedna udalosť, ktorá celú maďarskú revolúciu postavila do horšieho svetla. Pri tejto udalosti demonštranti verejne zlynčovali 22 predstaviteľov komunistickej strany. Vidno to aj v československej tlači, kde sa tieto obrázky aj objavili.

Otázka č. 6- Bol to moment, kedy Sovietsky zväz tvrdšie zasiahol voči demonštrantom?

                Určite aj toto zohralo najväčšiu úlohu. 31. októbra padla definitíva, že Sovieti zaútočia silou.

Otázka č. 7- Aké malo symboly maďarské povstanie?

                Podľa historika sú v každom povstaní dôležité symboly, ktoré spájajú. Úplne absolútnym symbol maďarskej revolúcie bol vytesaný Rakossyho znak. Úplne spontánne začali ľudia zo štatných zastáv vytesávať Rakossyho znak. Imre Nagy chcel, aby sa na maďarskú vlajku vrátil Kossuthov znak. 28. októbra bol nariadený dekrét, že sa ten znak vráti. Počas revolúcie do 15. novembra sa tento znak používal. Neskôr Maďarsko používalo tzv. Kadárov štátny znak až po pád komunizmu.

Otázka č. 8- Prečo Maďarsko zostalo osirelé v týchto udalostiach?

                Imre Nagy mal informácie, že Sovieti od 1. novembra pripravujú inváziu. Imre Nagy sa snažil diplomaticky odvrátiť túto inváziu. Maďarsko sa chcelo vyhlásiť za neutrálny štát, vystúpiť z Varšavskej zmluvy. Otázkou Maďarska sa mala zaoberať OSN, ale nič sa nezmenilo, Maďarsko bolo neustále súčasťou Sovietskeho zväzu. Zahraničné vysielanie Slobodnej Európy podporovalo požiadavky demonštrantov, avšak nevhodne ich uisťovali, že západ príde im na pomoc. Navyše koncom roka 1956 vypukla Suezská kríza, čo bola veľmi dôležitá zahračno- politická udalosť. Táto udalosť zatienila dlhé mesiace maďarskú udalosť.  Sovieti na základe priebehu Suezskej krízy sa rozhodli, že zasiahnu proti Maďarsku. Spojené štáty americké túto akciu veľmi kritizovali.

Otázka č. 9- Čo sa presne udilalo v Suezskom prieplave    

         Suezská cesta bola veľmi dôležitá preprava lodnej dopravy. Egypt jednostranne znárodnil tento Suezský prieplav a preto to vyvolalo tvrdú reakciu západných štátov.

Otázka č. 10- Akou silou zasiahol Sovietsky zväz?

        Sovietsky zväz zasiahol komplexne. 4. novembra 1956 udreli Sovieti plnou silou. Boje trochu prípomínali boje z roku 1944-1945. Použili ťažkú vojenskú techniku, aby ich úplne zničili.

Otázka č. 11- Vieme povedať koľko mali vojakov k dispozícii?

                Bolo to niekoľko divizií, Sovieti prvýkrát použili moderné stihačky MIG-15. Sovieti nič nenechali na náhodu, použili najmodernejšiu vojenskú techniku. Napríklad československí komunisti deklarovali, že sa radi zúčastnia na tejto akcii, ale Sovietsky zväz to razantne odmietol kvôli sovietsko-československým vzťahom.

Otázka č. 12- Prečo došlo k zatknutiu  maďarského Ministra obrany?

                Samozrejme predstavitelia revolúcie museli končiť. Keď sa začala vzbura 4. novembra, tak celá vtedajšia maďarská vláda požiadala o azyl na juhoslovanskom veľvyslanectve. Vzhľadom na to, že rok 1956 bol rokom zmierenia vzťahov medzi Juhosláviou a Sovietským zväzom, tak Juhoslávia musela tento azyl zrušiť.  Neskôr ich situáciu riešili noví maďarskí komunisti pod novým vedením.

Otázka č. 13- Koľko zahynulo ľudí na strane demonštrantov a koľko zahynulo ľudí na strane Sovietskeho zväzu?

                Na strane demonštrantov boli obete pomerne vysoké. Odhaduje sa okolo 5000 obetí, podľa hosťa to nie je presné číslo.  16000 tisíc ľudí bolo zranených, čo je tiež vysoké číslo. Potom po potlačení revolúcie prišli politické represálie. V týchto represáliach zostalo niekoľko tisíc ľudí, ktorí boli popravení. Bolo to cez 300 osôb, ktoré boli popravených maďarskou revolúciou. 22 tisíc ľudí bolo uväznených a 13 tisíc ľudí bolo intervovaných.  Z Maďarska po revolúcii migrovalo 20- tisíc ľudí. Niektoré štvrte v Budapešti boli zrovnané so zemou. Moderátorka dodala, že boli zasiahnuté aj ostatné mestá Maďarska.  Samozrejme aj na ruskej strane boli obete. Hosť odhaduje niekoľko stoviek.

Otázka č. 14- Čo sa politicky dialo po vojenskom nástupe?

                Samozrejme boli tam 2 dôvody a to vojenské a politické. Tu významnú úlohu zohral Janos Kadár. Janos Kadár na rozdiel od Nagya a Rakossiho patril do mladšej generácie politikov, narodil sa v roku 1912. V rannej mladosti začal pracovať ako robotník. Tak sa v podstate dostal k myšlienkam socialistickým, komunistickým. V podstate sa vypracoval od najnižších po najvyššie stranícke funkcie. Janos Kadár prežil vojnu v Sovietskom zväze, po vojne sa vrátil do Maďarska. Dostal sa do najužšieho politického vedenia.  Ten jeho vzostup sa prejavil, tak že v roku 1949 sa stal ministrom vnútra. Práve jeho osoba je spájaná s politickými represiami v Maďarsku. Janos Kadár zostal vo väzení v roku 1951, väznili ho do roku 1954. Zhodou okolnosti ho prepustili na základe rehabilitácii, ktoré vydal Imre Nagy v roku 1953. V roku 1956 sa uvažovalo, že Janos Kadár sa stane tajomníkom. Dostal sa do funkcie šéfa strany počas maďarskej revolúcie. Úzko spolupracoval s Imrem Nagyom, Janos ako predseda strany, Imre ako predseda vlády.  Nejakým spôsobom Sovieti určili, že práve on je schopný urobiť poriadok v Maďarsku.

Otázka č. 15- Kto všetko bol obeťou represálií?

                Na niektorých miestach v Maďarska sa spamätávali z revolúcie do 15. novembra. Robotníci vykonávali pasívnejšiu verziu boja a to je verzia štrajku. Boli zriadené špeciálne tribunály, ktoré riešili súdy s povstalcami. Pred súdom skončila aj hlavná postava povstania a to Imre Nagy. V roku 1958 sa udial politický proces, ktorého výsledkom bolo, že Imre Nagy bol popravený.

Otázka č. 16- Ako skončil János Kadár?

                János Kadár sa stal z pohľadu hosťa maďarským Gustávom Husákom. Stál sa postavou normalizujúceho režimu. János Kadár chcel pristúpiť k reformám.  Začal liberalizačným spôsobom. Táto Kadárova politika sa nazvala gulášov komunizmus. Paradoxne revolúcia viedla k liberalizácii režimu. Z Maďarska sa stala najliberalnejšia krajina v Sovietskom bloku  čo sa prejavilo v 80. rokoch. V porovnaní s Československom to bolo 100 a 1. Janos Kadár vydržal až do pádu Komunistickému režimu v Maďarsku.

Otázka č. 17- Aká bola situácia vtedajšom Československu?

                Československo sa nachádzalo v úplnej inej ekonomickej situácii. Tam absentoval sociálny rozmer typu “ Dajte nám chlieb“. Československo bolo v ekonomickej situácii na tom najlepšie. Od jari 1956 bolo každý mesiac znižovanie maloobchodných cien, zvyšovanie dôchodkov. Skrátka ekonomika Československa mala väčší vytlak. Vláda vedela uspokojiť potreby robotníkov. To je jedna z najdôležitejších vecí, prečo bola situácia v Československu pokojná. Vývoj politických udalosti od roku 1953 bol v Československu úplne iný ako v Poľsku a v Maďarsku. Keď zomrel Gottwald, tak vo vláde ešte zostali stalinisti, ktorí boli zodpovední za represálie. V Československu nebol taký človek ako Gobulka alebo  Imre Nagy až prišiel rok 1968 a Alexander Dubček sa stal tvárou demokratizácie. Z toho vyplýva, že v Československu bola situácia taká aká bola. Jedno z opatrení v Československu bolo zabezpečiť spoločné poľské a československé hranice. V Československu sa vytvorili 3 skupiny. Prvá skupina boli podporovatelia režimu, ktorí s revolúciou nesúhlasili. Druhá skupina bola tá, ktorá súhlasila s povstalcami a tretia skupina bola najväčšia, ktorí sa stracali a nevedeli čo sa deje.

Otázka č. 18- Čo všetko mohli vedieť ľudia v Československu o povstaní?

                Informácie boli rôzne z rôznych kanálov. Informácie boli skleslené, hovorilo sa o kontrarevolúcii, návrate fašistov. U niektorých to zafungovalo. Vzťahy Československa s Maďarskom neboli dobré. Bol strach z návratu alebo obnovenia maďarskej identity. Strach bol medzi najvyššími politikmi Československa. To bola oficiálna tlač, potom bola šepkaná tlač tzv. propaganda. Veľká časť obyvateľstva vedela po maďarsky, počúvala maďarsky rozhlas. Samozrejme bolo tu západné vysielanie rádii. Napríklad sa stalo, že s Chruščovovho tajného príhovoru sa stal úplne verejný príhovor. Preniesli sa tajné informácie čo sa udialo počas Chruščovho záznamu. Proreformným politikom sa podarilo Chruščov prejav zohnať.

Otázka č. 19- Aká bola situácia na slovensko- maďarských hraniciach?

                To bola veľmi dôležitá otázka pre režim. Režim sa obával, že cez hranicu budú prechádzať tzv. agenti- príslušníci povstaleckých vojsk. Preto sa začali od 23. októbra 1956 prijmať opatrenia na zabezpečenie hranice. Na stráženie tejto hranice bolo povolaných 25 tisíc československých vojakov. Vykonávali hliadkovú činnosť. V prípade maďarských osôb prichadzajúcich na územie Slovenska mali tieto hliadky povinnosť vypočúvať. Komunisticky režim vedel reagovať na nálady obyvateľstva. Na základe týchto správ tieto správy vyhodnocovali. Predstavitelia komunistického režimu nič nenechali na náhodu. Moderátorka dodala, že zareagovali promptne a funkčne. Moderátorka dodala, že ony sa možno báli, hosť to potvrdil a doplnil, že sa báli rehabilitácii. U nás neprebiehala rehabilitácia, síce bola zriadená jedna rehabilitačná komisia, ale to bol iba výsmech. To prišlo až v roku 1960, kedy boli masovo prepustení komunistickí väzni. To bolo spôsobené tým, kto bol pri vláde. Ako náhle sa dostanú odsúdení komunisti k moci, tak to dopadne ako s Gomolkom v Poľsku.

Otázka č. 20- Československí komunisti ponúkali pomoc Sovietskemu zväzu. Prečo Sovietsky zväz pomoc odmietol?

                Sovieti odmietli ponuku kvôli československo-maďarským vzťahom. Zbytočne by vyvolávali vášne na maďarskej strane.

Otázka č. 21- Dalo sa nejako poučiť z maďarského povstania?  Je možné sa pozrieť aj z tohto pohľadu?

                V roku 1957-1958 sa znova vrátili praktiky, ktoré boli na začiatku 50. rokov 20. storočia. Vtedajší komunisti sa tým veľmi poučili. Tento rok procesov zasiahol hlavne Slovensko. Znova sa pokračovalo v linii prenasledovania.

Otázka č. 22- Čo sa v maďarskej revolúcii dá objaviť?

                Hosť trochu pokritizoval, že otázkou maďarskej revolúcie sa na Slovensku venujú slovenskí historici  málo. Hosť si myslí, že neoprávnene, lebo to boli veľmi dôležité roky. V Československu nebol možný návrat do obdobia spred roka 1956, aj keď sa komunisti všemnožne snažili. V rokoch 1962-1963 sa začala druhá vlna destanilizácie a československí komunisti začali rehabilitovať aspoň odsúdených komunistov. Trochu obyčajní ľudia prišli na rad trošku v roku 1968, ale úplne v roku 1989. V období 60. rokov 20. storočia bolo politické oteplenie, ale to boli rehabilitovaní len politickí väzni. Začalo sa s rehabilitáciou Gustáva Husáka a spol.       

                              

               

Marián Lukáč

Marián Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  29x

Som na vozíku po vysokej škole 1. stupňa venujem písaniu článkov v ekonomike, rád si vypočujem relácie v Slovenskom rozhlase a z nich robím blogy Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu