Blog č. 81- Deportácia Židov zo Slovenska

Blog o deportáciách Židov zo Slovenska

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Blog o deportáciách Židov zo Slovenska

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme deportácie Židov zo Slovenska, ktoré sa začali  pred 80-imi rokmi.  Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Nočná pyramída. Táto relácia bola odvysielaná 25.marca 2022 o 22.20 s moderátorkou Gabikou Angiaup a hosťom- historikom  Pavlom Makynom.  

                Práve vtedy, keď bola relácia odvysielaná, tak pred 80-imi rokmi bol vyslaný prvý transport slovenských Židov do koncentračného tábora. Stalo sa tak v stredu 25.marca 1942 o 20 hodine 20 minúte. Do vagónov na prepravu dobytka nastúpilo 1000 židovských dievčat aj žien zo šarišsko-zemplínskej župy. Prežilo asi 20 žien.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otázka č.1- Aký bol vzťah k židovskému obyvateľstvu pred 2.svetovou vojnou?

                Čo sa týka Československo, tak išlo o demokratický štát. To umožňovalo židovskému obyvateľstvu kultúrne sa rozvíjať, ale v roku 1918 si väčšinové obyvateľstvo vybíjalo moc práve na židovskom obyvateľstve. To sa potom preťavilo do ďalšieho obdobia rokov 1938-1945 požiadavkou slovenskej autonómie v rámci Československa.

Otázka č. 2- Čo sa dialo nástupom Hitlera k moci? Aké nálady prichádzali?

                Adolf Hitler vo svojej knihe Mein Kopf sa ostro postavil voči Židom. Svoju víziu aplikoval v politike “3. ríše“. V roku 1935 boli prijaté tzv. Norimberské zákony, ktoré definovali Židov. Tieto zákony poznali politici strednej Európy nevynímajúc Slovensko a nechávali sa inšpirovať touto legislatívou, ktorá obmedzovala občianske práva a slobody židovského obyvateľstva. V septembri 1938 sa stretli západné veľmoci spolu s Hitlerom a dohodli sa, že Československo musí odstúpiť územie Sudet. To je veľmi dôležitý bod, čo sa dial pred vznikom slovenského štátu, číže do marca roku 1939. Slovenskí politici sa tiež utiekali k Hitlerovi najmä z Hlinkovej ľudovej strany. 6. októbra 1938 vyhlásili v Žiline autonómiu, to znamená, že vznikla samostatná slovenská vláda. Tu sa začína taký antidemokratický posun. To znamená, že táto Hlinková ľudová strana sa stala dominantnou politickou stranou. Pohltila väčšinu iných politických strán, zakázala židovské politické strany, zakázala ľavicové Okrem tejto Hlinkovej ľudovej strany existovala maďarská a nemecká politická strana. Hitlerove ambície rozdeliť Československo sa postupne napĺňali. Ďalším krokom bolo odčlenenie slovenských území ku Maďarsku, čo požadovalo Maďarsko. To sa udialo 2.novembra 1938 vo Viedni.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 3- Potrebovalo Nemecko Slovensko v tej dobe?

                Áno hosť historik potvrdil, že Nemecko potrebovalo Slovensko. Chceli rozbiť demokratický štát v Európe. To by im pomohlo orientovať sa vo svojich záujmoch na západ, ale aj na východ.

Otázka č. 4- Čo sa dialo v roku 1938?

                Áno historik dodal, že treba hovoriť o deportáciách Židov z roku 1938, lebo častokrát sa hovorí len o deportáciách Židov v roku 1942. Jozef Tiso vydal príkaz, aby Židia boli vysunutí na juh mimo hraníc Slovenska, to sa nepáčilo maďarskej strane. Maďarská vytláčala Židov na slovenskú stranu. Vznikol tam problém, môžeme hovoriť o horúcom zemiaku, ktorý si pohadzovali cez hranicu. V tomto období vznikali koncentračné tábory vo Veľkom Kýri a Bernolákove. Samozrejme boli tam veľmi zlé hygienické podmienky. Bol tam problém so stravou ľudí, bol tam problém so základnými hygienickými podmienkami. Toto sa týkalo 7500 osôb židovského pôvodu, paradoxom bolo, že sa to  týkalo osôb, ktorí nemajú majetok, ale prišlo nariadenie, že im má byť odobratý aj ten majetok, ktorý majú. Samozrejme to sa nedalo uplatniť na celom území, niektoré obce mali kapacity, niektoré nie, v podstate na to nemali kapacity, niektoré obce to odmietali. Moderátorka sa spýtala, že prečo to odmietali urobiť. Hosť odpovedal, že niektoré obce to odmietali, lebo nemali kapacity, iným obciam sa to zdalo nemorálne.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 5- Vznikali v tomto čase nejaké protižidovské nálady, protesty?

                Áno hosť potvrdil, že vznikali. Bujaré oslavy sa v obciach zvrhli na to, že ľudia židovského pôvodu boli bytí. Dokonca v decembri boli vypálené židovské synagógy. Boli to veľmi aktívni ľudia, ktorí sa častokrat prikláňali k Hlinkovej garde. Prvé jednotky hlinkovej gardy začali vznikať práve v lete roku 1938.

Otázka č. 6- Kto bol v čase druhej svetovej vojny považovaný za Žida?

                To je otázka, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď. Protižidovské protesty po vyhlásení autonómie  sa diali v obciach, na lokálnej úrovni. Obyvatelia, ktorí tam žili, vedeli kto je židovského pôvodu. Ony tých obyvateľov poznali, kto chodí do synagógy, aké má zvyky, akého je pôvodu. Čo sa týka legislatívy, tak už boli prvé pokusy o definovanie kto je to Žid. Advokáti z Česka a Slovenska sa stretali a snažili sa definovať koho považovať za Žida. V roku 1939 vznikla pracovná skupina, ktorá mala definovať kto je Žid. Táto pracovná skupina do vzniku slovenského štátu žiadne rozhodnutia neprijala. V podstate ten zákon do vzniku slovenského štátu sa neprijal.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 7- Ako tá definícia Žida nakoniec vyzerala?

                Toto nariadenie bolo prijaté v apríli 1939, necelý mesiac po vyhlásení  vzniku slovenského štátu. Táto legislatíva definovala pojem Žid na náboženskom základe. Okrem toho Židia boli obmedzení v niektorých slobodných povolaniach ako napríklad advokáti alebo redaktori, ktorí mohli pracovať len pre Židov.

Otázka č. 8- Aké boli ďalšie nariadenia pre Židov, lebo ono sa to postupne stupňovalo?

                Prvé vládne nariadenie bolo prijaté 30.marca 1939 o zákaze používania náboženských vecí. Po prijatí definície Žid boli Židia vylúčení z verejných služieb. Boli vylúčení zo správ v lekárňach.

Otázka č. 9- Kto kontroloval tieto nariadenia?

                Tieto nariadenia kontrolovali bezpečnostné jednotky. Boli to hlavne predstavitelia hlinkovej gardy. Aktívne sa snažili vyhľadávať tých čo nedodržiavali tieto nariadenia.

Otázka č. 10- Dochádzalo v tomto období aj k nejakým surovostiam?

                Bolo bežné, že skupina mladíkov na ulici ponižovala Židov. Tomuto Židovi ostrihali typické fúzy.

Otázka č. 11- Kedy sa začali objavovať prvé žlté hviezdy v uliciach? Kedy Židia začali nosiť žlté hviezdy?

                Toto označenie Židov bolo zavedené až v Židovskom kódexe v septembri roku 1941. Dovtedy Židia neboli označovaní, aj keď v šarišsko-zemplínskej župe bol protižidovsky orientovaný naladený župan Duda, ktorý iniciatívne chcel, aby Židia nosili v tejto župe označenie žltou páskou. Po príjati Židovského kódexu sa to uplatňovalo na celom území Slovenska. Hosť nevie, čí si niekto zastal Židov. V uliciach boli gardisti, ktorí dozerali, že čí niekto neodmieta mať túto židovskú hviezdu na svojom odeve.

Otázka č. 12- Kedy vznikol arizačný zákon? Čo to vlastne znamenalo pre ľudí na Slovensku?

                Čo sa týka arizácie, to je kľúčová otázka riešenia židovskej otázky na Slovensku, pretože Židia na Slovensku tvorili necelé 4 percentá obyvateľstva. To sa používa propagadansticky, že Židia okrádajú väčšinové obyvateľstvo. Žijú na úkor kresťanského ( nežidovského) obyvateľstva. Tento arizačný zákon bol prijatý v roku 1940, konkrétne to bolo vládne nariadenie číslo 137. Potom bol prijatý ďalší zákon, zákon číslo 113 z roku 1940. V apríli roku 1940 bola tzv. evolučná fáza arizácie, ešte neskôr bola tzv. revolučná fáza arizácie. Tento zákon bol prvým tzv. arizačným zákonom. Tento zákon definoval Židom označovať podnik ako židovský podnik. Upravoval podmienky likvidácie a prevodu tohto podniku. Umožňoval čiastočnú alebo aj úplnú arizáciu tohto podniku. Tento zákon platil asi iba 3 mesiace a počas platnosti tohto zákona bolo arizovaných asi 50 takýchto židovských podnikov. V júli 1940 nadiktovali nacisti zloženie slovenskej vlády. Jej predstaviteľmi boli hlavne Tuka a Mach. Boli veľmi iniciatívni v tomto smere. Vláda v tom čase bola splnomocnená nad snem. Čo sa týka revolučnej fázy, tak vznikol  ústredný hospodársky úrad na čele ktorého bol Augustín Morávek, tento pán bol dosadený Vojtechom Tukom. Tento pán bol nedoštudovaným právnikom, snažil sa riešiť židovskú otázku na hospodárskom základe. Samozrejme Vojtech Tuka na neho dozeral, resp. držal nad ním ochrannú ruku. Potom vznikla nútená arizácia, ktorá umožňovala arizovať židovské podniky nekvalifikovaným osobám. Vznikali rôzne hospodárske škody v rámci hospodárstva na Slovensku. Tento zákon umožňoval arizovať aj továrenské podniky. Postupne sa prešlo čiastočne na úplnú arizáciu židovských podnikov. Arizovaných bolo celkovo 2200 židovských podnikov a 10 000 podnikov bolo zlikvidovaných.

Otázka č. 13- Koľko Židov bolo postihnutých protižidovskou legislatívou a deportaciámi?

                Pred viedenskou arbitrážou bolo asi 135-140- tisíc Židov. Po viedenskej arbitráži sa 40 tisíc Židov ocitli za južnými hranicami, ktoré pripádali Maďarsku. Určitý počet Židov utieklo pred vypuknutím vojny.

Otázka č. 14- Koľko Židov bolo deportovaných zo Slovenska do koncentračných táborov?

                Bolo deportovaných okolo 71 tisíc Židov. Emigrovali buď do Izraela alebo na západ.

Otázka č. 15- Kto bol vlastne arizátorom?

                Arizator bola osoba, ktorá sa obohacovala na úkor nežidovského obyvateľstva. Väčšinou to boli osoby z Hlinkovej gardy alebo osoby pôsobiace blízko Hlinkovej gardy. Títo ľudia mali prehľad o majetku Židov v jednotlivých oblastiach. Rôzni uradníci spravovali arizáciu administratívne. Augustín Morávek bol hlavou arizácie. Bol to úradník s diktatórskymi právomocami.

Otázka č. 16- Na Slovensko chodili rôzni poradcovia, aké právomoci mali?

                Tretej ríši sa zdalo, že v tejto otázke sa na Slovensku postupuje veľmi pomaly. On mal dozerať, aby sa v tejto otázke postupovalo rýchlejšie a dôslednejšie. Navrhoval revíziu tzv. výnimiek. Vyvíjal nátlak na riešenie židovskej otázky. Vykonal sociálny problém a na základe sociálneho problému vyviedli Židov zo Slovenska.

Otázka č. 17- Čo obsahoval Židovský kódex?

                Bol to jeden z najrozsiahlejších právnych noriem vydaných na Slovensku. Bol to jeden z najkrutejších zákonov, ktorý prevzal mnohé minulé protižidovské nariadenia. Tento kódex ich v úvodzovkách učesal. Základom tohto zákona boli norimberské zákony. Definoval Židov nie na náboženskom základe, ale na rasovom základe. 3 starí rodičia boli základom, aby ste boli považovaný za Žida. Potom boli židovskí miešanci, ak ste mali 2 príbuzných židovského pôvodu. Moderátorka dodala, že v apríli  roku 1942 išiel aj tzv. rodinný transport. V rodinnom transporte boli vybraný všetci Židia bez ohľadu na vek. Boli braní deti a starí ľudia. Tie transporty prebiehali od 25.marca 1942 do 30.októbra 1942. V tejto súvislosti bola prijatá legislatíva, ústavný zákon až 5.mája 1942, číže deportácie boli 2 mesiace v plnom prúde. V podstate v sneme sa hlasovalo, čí táto legislatíva bude prijatá. Jediný, kto nehlasoval za bol Janos Esterházy. V podstate to bol predstaviteľ maďarskej národnostnej strany na Slovensku, ktorý nehlasoval preto, lebo sa bál, že podobný osud postihne Maďarov na Slovensku. Tento politik všetky protižidovské zákony podporoval, tak to bolo z jeho strany také zvláštne.

Otázka č. 18- Na akej sume za vysídľovanie Židov   sa ľudacký režim dohodol s nemeckou stranou?

                Hlavným predstaviteľom tejto dohody s nemeckou stranou bol Vojtech Tuka. S nemeckou stranou sa dohodol, že za každého vysídleného Žida Slovensko zaplatí 500 ríšskych mariek. Je to suma, ktorá vtedy môže zodpovedať slušnému polročnému platu. Celkovo v prvej vlne deportácie bolo vysídlených 58 tisíc osôb židovského pôvodu.

Otázka č. 19- Vedelo sa v tom čase, že čo sa deje so Židmi?

                Boli náznaky ukážky toho ako sa nacistický režim správa k Židom. Správy vojakov z východného frontu predstavovali, že nacistický režim sa veľmi kruto správa ku Židom. V podstate, že ich vraždia. Správy o tom boli. V roku 1942 začali unikať správy o tom, čo sa deje vo vyhladzovacích táboroch. Dokonca bol prípad jedného pána s menom Dionýz Lenard, ktorý utiekol do koncentračného táboru. Táto správa sa nedostala medzi kompetentných, aby zasiahli.

Otázka č. 20- Z akých dôvodov prestala prvá fáza transportov?

                Do veľkej miery sa naplnili kapacity, ktoré slovenská vláda mohla využiť na deportovanie Židov. Množstvo Židov malo výnimky. Boli hospodárske výnimky, ktoré umožňovali židovským rodinám zotrvať na Slovensku. Boli tzv. prezidentské výnimky okolo ktorých sa vedú polemiky. Rôzni  Židia písali prezidentovi Jozefovi Tisovi, aby im udelil výnimky. Samozrejme mali rôzne výnimky, ale vieme, že väčšina týchto žiadosti bola odmietnutá. Prezident udelil zhruba 1000 výnimiek. Samozrejme za tieto výnimky Židia museli platiť a museli platiť pomerne vysoké ceny. Rôzni ministri ukladali rôzne hospodárske výnimky. Po prvej vlne transportov sa nálada v spoločnosti začala meniť. Dôležitým faktorom nálady v spoločnosti bolo, ako sa vyvíja situácia na fronte. Situácia na fronte sa začala pretačať. To znamená, že začali prenikať správy, že nacisti zrovna nie úplne vyhrávajú.

Otázka č. 21- Kto sa staral o obnovenie  deportácii

                Starali sa najmä radikálni členovia  Hlinkovej ľudovej strany, medzi nimi hlavne Alexander Mach. Na jeseň roku 1942 povedal, že deportácie budú na jar obnovené, to sa nakoniec neuskutočnilo. Deportácie prebiehali potom po vypuknutí SNP.

Otázka č. 22- Prečo sa to nepodarilo v roku 1943?

                Hosť spomínal tie dôvody. Medzi dôvody patria otočenie situácie pri Stalingrade. Ľudia zmenili názor, lebo videli čo hlinková garda robí so Židmi na uliciach ako ich ponižuje. Vedeli, že sú prevážaní v dobytčích vagónoch. Niekoľko dní sú zavretí vo vagóne na železničnej stanici. Potom sa ten vagón pohne, bohvie kam. Nálada obyvateľov sa zmenila a to bol dôvod, prečo umiernené krídlo začalo získavať podporu u obyvateľstva. Radikálni členovia začali mať politický neúspech. Začali ustupovať na úkor umierneného krídla Hlinkovej ľudovej strany.

Otázka č. 23- Začal niekto v tomto čase ukrývať Židov, pomáhať im?

                Mnoho obyvateľov Slovenska pomáhalo Židom pred deportáciami. Štát Izrael oceňuje vždy v januári týchto ľudí titulom spravodliví medzi národmi. Títo ľudia pomáhali bez nároku na odmenu. Štatistika hovorí, že na Slovensku je to približne 621 osôb a keď to prepočítame na počet obyvateľov, tak v Európe patríme do TOP 5-ky.

Otázka č. 24- Aký bol postoj cirkvi v roku 1943?

                Bol čítaný pastiersky list, kde sa cirkev postavila za židovských obyvateľov. V roku 1942 prišla nôta z Vatikánu, že deportácie nemajú byť vôbec spustené. Predstavitelia umierneného krídla Hlinkovej gardy si uvedomovali, že deportácie sú obrovský problém.

Otázka č. 25- Aké informácie z Oswienčimu boli v roku 1944?

                Vrba a Wetzler dobre vedeli ako prebieha vyhladzovací proces v tomto koncentračnom tábore. Títo páni si vyznačovali mená a robili si plány. S týmto utiekli na jar 1944, dostali sa až do Žiliny a tam rozprávali o tom čo sa deje v tomto vyhladzovacom tábore. Treba, ale povedať, že nikto im neveril. Nikto im neveril, že nejaký človek je niečoho takého  schopný voči inému človeku. Častokrát správy, ktoré prichádzali z vyhladzovacích táborov boli rozporuplné a nikto im neveril.

Otázka č. 26- Dostali sa tieto správy k nejakým vyšším miestam?

                Napísali slávnu správu, ktorá má niekoľko názvov napríklad Osvienčimská správa alebo Správa Wetzlera a Vrbu. Chceli zachrániť maďarských Židov pre ktorých sa tam stávali baráky. Počas toho ako ony utekali. Chceli maďarských Židov od toho utrpenia nejako uchrániť. Tá ich správa putovala aj do Maďarska. Dostala  sa do Vatikánu, do Švajčiarska. Vo Švajčiarsku bola správa čítaná v rádiu. Niektoré časti, ktoré boli uveriteľné sa čítali v rádiu.

Otázka č. 27- Ako pokračovali deportácie v roku 1944?

                Na Slovensku vznikali pracovné tábory, kde boli sústreďovaní Židia. Také najväčšie boli v Seredi , vo Vyhniach, kde Židia pracovali. Vyrábali nejaké výrobky z dreva a z textilu. Potom boli sústreďovacie tábory, kde sa sústredovali Židia pred  deportáciami. Boli to tábory napríklad v Žiline alebo v Poprade. To boli koncentračné tábory, kde Židia nepracovali, ale boli deportovaní za severné hranice Slovenska. Také pracovné tábory sa nachádzali v každom meste Slovenska. Vieme, že 29.augusta 1944 vypuklo SNP. Do SNP sa zapojili aj Židia. Tu treba spomenúť aj 6. robotný prápor. Bola to vojenská jednotka, ktorá bola zložená zo Židov. Tí nemohli bojovať, tí neboli podľa vtedajšej vlády spoľahliví. Mali sa podieľať na stavbe rôznych ciest a mostov. Mnohí z tohto práporu sa zapojili do SNP. Predstavitelia Slovenska nemali moc  ako deportácie ovplyvniť a deportácie začali organizovať. Deportácie organizovali samotní nacisti za účasti hlinkových gárd. Počas tejto druhej vlny deportácie bolo deportovaných asi 13 500 osôb židovského pôvodu. Vieme, že posledný vlak bol vyslaný 7.apríla 1945 a bol tam asi 360 osôb židovského pôvodu. Odhaduje sa, že v tej druhej vlne prežilo asi 3500 osôb.

Otázka č. 28- Akí predstavitelia nemeckej vlády tu prišli, keď slovenská vláda nemala moc nad deportáciami?

                Nemci nečakali iniciatívu slovenskej vlády, keďže tu mali celú armádu. V podstate bolo zmenené aj vládne zloženie v tom roku 1944. Z toho dôvodu nacisti nič nenechali na náhodu.

Otázka č. 29- Zostala slovenská vláda úplne pasívna?

                Nezasahovala do toho. Boli pokusy, aby deportácie nepokračovali, ale už na to nemala kompetencie.

Otázka č. 30- Koľko bolo Rómov deportovaných?

                Čo sa týka Rómov na Slovensku, tak bol vývoj úplne iný ako pri židovskej národnosti. Váčšina z nich v roku 1938 boli námedznými pracovníkmi, malíčka časť boli kováči alebo nejakí hudobníci a častokrát pracovali za nejakú mzdu. Zo Slovenska neboli Rómovia deportovaní za hranice Slovenska. Rómovia bojovali aj v SNP, taktiež boli perzekuovaní, vraždení Nemcami, nacistami a pohotovostnými oddielmi hlinkovej gardy. Romóvia boli zaradení do kategórie asociálov, to znamená, že pre nich boli vytvorené pracovné tábory, kde pracovali. Napríklad známi je most na Ostrove alebo v Hanušovciach nad Topľou alebo v Dubnici nad Váhom, na Orave pracovali na výstavbe Oravskej priehrady.

Otázka č. 31- Bola nejaká krajina, ktorá sa maximálne snažila ochrániť Židov?

                Bolo viacero krajín, ale určite sa to podarilo Dánom, kde do veľkej miere do toho vstupoval kráľ, ktorý nechcel, aby Židia neboli týmto spôsobom deportovaní.

Otázka č. 32- Ako boli potrestaní predstavitelia slovenského štátu počas druhej svetovej vojny?

                Samozrejme tých predstaviteľov bolo veľmi veľa. Hosť spomenul prezidenta Jozefa Tisa, ktorý bol popravený v apríli 1947. Podobne dopadol aj Vojtech Tuka, ktorý mal v tom čase podlomené zdravie, bol na vozíku. Takou druhou stranou bol Alexander Mach, paradoxne možno, ktorý bol síce veľmi aktívny v tomto smere, ale nakoniec unikol tomu najvyššiemu trestu. Zaujímavý je osud Augustína Morávka, o ktorom vieme, že sa mu pravdepodobne podarilo utiecť zo Slovenska.

Otázka č. 33- Snažili sa predstavitelia slovenského štátu uniknúť pred spravodlivosťou?

                Áno na konci vojny, celá vláda odišla do Rakúska, ale v čase, keď tam prišli americké vojská, tak sa dostali do rúk armády. Následne sa dostali do rúk Československej vlády a boli súdení  v Bratislave.

Otázka č. 34- Kde na Slovensku si pripomíname deportácie Židov?

                Prvý transport si pripomíname na železničnej stanici v Poprade. Na stránke Pamäti národa sa dá nájsť veľa odkazov.

Otázka č. 35- K akým zdrojom sa ľudia môžu dostať, aby získali najobjektívnejšie informácie?

                Ústav pamäti národa umožňuje občanom skúmať aj túto oblasť prostredníctvom informácii, ktoré sú dostupne na jeho webovej stránke, čí už sú tam spomenuté arizácie, číže zoznam arizátorov alebo zoznam likvidoaných podnikov v jednotlivých mestách obciach na Slovensku. Nachádza sa tam takisto aj súpis Židov z februára 1942, ktorý je dôležitým dokumentom z ktorého vychádzali pri transportoch. Tu sa nachádzajú len počty nie konkrétne mená. Mená sa nachádzajú v súpise v slovenskom národnom archíve. Máme tam počet Židov v jednotlivých obciach na južnom Slovensku a je tam zverejnená správa Wetzlera a Vrbu.

Otázka č. 36- Prečo vás táto časť dejín oslovila?

                Išiel by hosť do ďalekej minulosti, hosť sa s touto témou stretol na gymnáziu v Púchove, kde hosť študoval. Okrem návštevy Auschwitzu mali za úlohu písať stredoškolskú odbornú činnosť a rozhodol sa, že napíše prácu čo sa dialo v Auschwitzi, na vysokej škole písal bakalársku prácu, ktorá sa zaoberala riešením židovskej otázky. Postupne sa dostal k podrobnejším témam, ktoré publikuje v ústave pamäti národa.

                     

       

Marián Lukáč

Marián Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Som na vozíku po vysokej škole 1. stupňa venujem písaniu článkov v ekonomike, rád si vypočujem relácie v Slovenskom rozhlase a z nich robím blogy Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu