Blog č. 16- Neformálne vzdelávanie, Komunitné vzdelávanie

Písmo: A- | A+

V nasledujúcom blogu sa budem venovať nasledujúcim témam: podpora tvorivosti, neformálne vzdelávanie a starostlivosť o komunitu.

Blog o podpore tvorivosti, neformálnom vzdelávani, starostlivosti o komunitu

 V nasledujúcom blogu sa budem venovať nasledujúcim témam: podpora tvorivosti, neformálne vzdelávanie a starostlivosť o komunitu. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Regina východ a relácia Večerné reflexie. Táto relácia bola odvysielaná 6.júla 2021 o 21:05 s moderátorkou Adriánou Jesenkovou a jej hostkou Žofiou Teplickou, ktorá je vyštudovaná ekonómka, pôsobí ako projektová manažérka v karpatskej organizácie, je maminou 2 detí, priateľkou, susedkou, meštiankou zároveň. Je to úžasná žena plná tvorivosti.

Otázka č. 1- Ako ste sa dostali k Vašej súčasnej profesii, čo ste vlastne vyštudovali a čo vás k tomu vlastne viedlo?

 Študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, počas štúdia zistila, že ju to berie k neziskovým témam. Náhodne hostka sa dostala k brigáde pre úniu nevidiacich

Otázka č. 2- Objavoval sa vo vás v detstve iný ako ekonmický cieľ? Sú tam nejaké korene, ciele, inšpirácie?

 Medzi záľuby hostky v detstve patrili dramatický, výtvarný krúžok, krúžok prvej pomoci. Ekonomická univerzita bolo rozhodnutie z rozumu.

 Hostku bavila matematika a jazyky Hostka vnímala ekonómiu, že sa ňou uplatní v každej práci. V práci sa musí trochu rozumieť chodu financií. Musí vedieť ako financie prichádzajú, ako sa míňajú a ako odchádzajú, aké sú vplyvy na peniaze a podobne.

Otázka č. 3- Stretli ste sa počas vysokoškolských časov s nejakými ľudmi, ktorí vás ovplyvnili?

Na univerzite však pôsobili inšpiratívni profesori majúci mimoriadne veľký rozhľad. Štúdium nebolo postavené na bifľovaní poučiek. Byť schopný vysvetliť ako funguje ponuka a dopyt na javoch bežnej spoločnosti.

Otázka č. 4- V čom spočívala študentská brigáda, čo vás naučila, čo vám dala?

 V tom čase na únii nevidiacich hľadali projektového asistenta so špecializáciou na administratívnu prácu. Na brigáde sa jej najviac páčilo, že tam bola pomoc niekomu inému. Hostka nakoniec tam robila na viacerých ďalších projektoch. Medzi aktivity hostky patril marketing, organizácia verejnej zbierky Biela pasteľka.

Ako dievča z juhu stredného Slovenska žila v Bratislave 10 rokov kde si našla priateľa , a napokon bolo presťahovanie do obce Budimír neďaleko Košíc. V tom čase sa im narodili 2 deti, tak začali riešiť bytovú otázku, Bývali v malíčkom byte, tak sa museli niekde presťahovať. Chceli žiť v menšom meste. Najdôležitejšie bolo pre nich mať prácu. Jej manžel pokračoval v únii nevidiacich, hostka začala pracovať pre jednu organizáciu v Trenčíne.

Otázka č. 5- Vyžadovalo to dobrodružnú povahu?

 Cele veľké rozhodovanie v rodine hostky bola jedna cesta na východ. Celú cestu z Bratislavy do Budimíra sa o tom rozprávali a tam padlo konečné rozhodnutie.

Otázka č. 6- Čo pre vás znamenala výzva odsťahovať sa na vidiek?

 Následky odsťahovania na vidiek v rodine hostky vnímajú. Prišli z prostredia, kde mali kamarátov, kontakty a zázemie, do dedinky kde nepoznali skoro žiadnych ľudí, dokopy poznali len 6 ľudí. Celú zimu bola zavretá s deťmi vnútri, von sa nedalo vychádzať. Práca umožnila hľadať si kontakty aj na východe.

Otázka č. 7- Je to dobré, že na vidiek prichádzajú noví ľudia? Ako to vidíte? Mení prostredie dediny vás alebo naopak vy meníte prostredie dediny?

 Mladé rodiny, ktoré si zakladajú rodiny sa sťahujú z mesta na vidiek so staršími deťmi sa znova sťahujú do mesta. Na Slovensku je veľa projektov, ktoré podporujú, zbližovanie ľudí na dedine, aby všetci ľudia na dedine boli vnímaní ako domáci. 

Otázka č. 9- Ako ste začali pracovať pre karpatskú nadáciu?

 Pracuje tam už tri rokmi. Súčasne pracovala aj pre úniu nevidiacich ale aj bola vedúca kultúrneho strediska v Prešove. Mala na starosti poskytovanie sociálnych služieb v Prešovskom kraji. Sociálne služby ju ľakali vždy, ale zistila, že sú aj lepší ľudia v tejto práci. V karpatskej nadácii hľadali pozíciu programového manažéra. Zaujal ju ten projekt a odvtedy je tam. 

Otázka č. 10- Čo je to projekt mein maschin

 Je to program pochádzajúci z Belgicka. Je to neformálny, vzdelávaci program vzdelávajúci deti a mladých ľudí. Sú zapojené základné, stredné a vysoké školy Počas školského roka sa vyrobí jeden vysnívaný vynález. Deti tento vynález majú vymyslieť, vysokoškoláci zrealizovať. Na konci školského roka deti sa môžu hrať s týmto vynálezom.

Otázka č. 11- To je úžasná myšlienka, prečo takýto projekt vznikol? Prečo by sa mali aj naše deti do projektu zapájať?

 V centre programu je hlavne tvorivosť. Našou úlohou je dať vysokoškolským študentom veľmi ťažké zadanie, ktoré vymýšľajú deti, lebo ich fantázia je ešte nedotknutá a vedia vymyslieť skútočne nemožné veci. Úlohou tohto projektu je tímová a komunikačná práca študentov U nás je nízka úroveň kooperácie a tvorivosti medzi študentmi. Tento projekt má unikátnu metodólogiu. Problém s tvorivosťou majú aj iné krajiny. Čím menšie deti sú, tak tým nakreslia nepredstaviteľnejší vynález na vytvorenie. Vysokoškoláci odchádzajú s veľkou hlavou ako to my spravíme. Ich systém je nastavený na individuálnom meraní výkonu jednotlivca. Chcú rozšíriť spoluprácu z iných fakúlt, Toto vzdelávanie môže viacej reagovať na zmeny čo spoločnosť prináša.

Otázka č. 12- Koľko rokov sa na Slovensku realizuje tento projekt? Aké máte skúsenosti, akú máte spätnú odozvu?

 Za normálnych okolnosti by sme ukončili 5. ročník. Nebolo to také jednoduché kvôli pandemickému roku. Začínali na východnom Slovenskom v Prešovskom a Košickom kraji, rozširíli sa do Žilinského kraja a od 6. ročníka idú na celé Slovensko.

Otázka č. 13- Či sa podarilo zrealizovať nejaký fantastický vynález?

 Mali napríklad vysávač na radioaktivitu, prenosnú šmykačku, ktoré si dokážete zložiť a rozložiť na hocijakých schodoch, nápad na upratovací stroj, je to kolobežka, ktorá vie zbierať odpad zo zeme.

Otázka č. 14- Ako sa pritom tvária deti, keď vidia svoj navrhnutý prototyp? Sú pri tom aj vysokoškoláci?

 Všetci sú pri tom, lebo je to ich spoločné dielo a vysokoškoláci a stredoškoláci sú zvedaví na reakciu detí Tie reakcie sú väčšinou spokojné a nadšené. Hostke písali, že majú nápady na vylepšenia.

Otázka č. 15- Zažili ste aj nejaké sklamanie?

 V tom procese stret s realitou príde. Zároveň pri výrobe sú limitovaní napr. časom, financiami, našimi výrobnými partnermi, fyzikálnymi zákonmi a bezpečnosťou.

 Otázka č. 16- Boli ste svedkom, že vysokoškolák a vysokoškoláčka museli vysvetľovať deťom, že to nefunguje tak ako to deti si predstavovali?

 Je snaha o informovanie o výrobe produktu a jeho finálnej fáze. Deti zistia, že úplne taký vynález ako si predstavovali sa nedá V procese života je táto fáza produktu len prvý krok, potom sa ten produkt zlepšuje.

Otázka č. 17- Čo sa týka pomeru medzi chlapcami a dievčatami ako to tam máte?

 Na základných školách pomer chlapcov a dievčat je vyrovnaný, na stredných a vysokých školách je väčší počet chlapcov. Tento program ľaká dievčatá študujúce technické a dizajnové odbory. Zaujímavosťou je, že 7 z 12 projektov navrhli dievčatá.

Otázka č. 18- Ako reagujú na to školy, majú záujem?

 Záujem škôl rástol. Základné školy nemajú s týmto projektom problém Trochu náročnejšie to je so strednými a vysokými školami, lebo je to dosť náročne na čas. Majú hrdé partnerstva s univerzitami, konkrétnymi fakultami. V šiestom ročníku je zapojených 28 škôl.

Otázka č. 19- Vy ste mamičkou 2 detí, prváčky a tretiačky. Ako vnímate ako mamička rozvoj kreativity u detí skrz vzdelávanie?

 Jej deti chodia na štátnu základnú školu v Budimíre. Táto škola je síce štátna, ale pani riaditeľka dáva veľký priestor k pedagógom učiť aj inými spôsobmi. Deti sú zapojené do projektov z prvouky, finančnej gramotnosti

 Jej deti, keď boli malé, tak neboli schopné obsedieť pri aktivite, teraz to je lepšie. 

Stačí im nožnice a ceruzka a vedia z toho vytvoriť neskutočné veci. Svojim deťom hovorí, že urob to ako chceš.

Otázka č. 20- Aj vytváranie vzťahov si vyžaduje tvorivosť. Čo pre vás je dôležité na tom mieste kde bývate? Prečo potrebujete byť taká aktívna?

 Hostka si myslí, že to je dôležité pre každého človeka. Človek by mal svoj domov považovať za miesto bezpečia , slobody názoru, slobody vykonávania činnosti. Pre hostku je dôležité poznať ľuďí okolo seba. Hostka ma veľmi rada intenzívne susedské vzťahy, , vie ktorý sused čo robí, čomu rastie na záhrade alebo kde mu chodia deti do školy.

V Budimíre hostke a jej manželovi chýbalo, že rodiny s deťmi si nemôžu rozvíjať svoje detí. Síce veľké mesto majú za rohom, ale chceli niečo také vytvoriť aj v Budimíre. S deťmi nemohli ísť nikde keď bolo zlé počasie. V Budímíre sa zoznámili s rodinami, ktorým chýbalo rovnaká vec . Napr. stretli sa v jednej rodine na Vianoce robili medovníky, zase na Veľkú noc sa stretli v ďalšej rodine a robili veľkonočnú výzdobu. Je to ešte väčšia motivácia, keď to robíme aj pre iné deti, že si to môžeme lepšie pripraviť. Oslovili starostu Budimíra s otázkou, kde by mohli také aktivity vykonávať. Každý čo vie, ponúkne vo svojom voľnom čase. V obci majú 5 občianskych združení v obci. Je tam veľa aktívnych ľudí , ale toto bolo niečo čo niekto v takejto forme neponúkal. Podarilo sa im dať do prenájmu priestory bývalej krčmy. Medzi aktivity občianskeho združenia patria náučný chodník, divadelné predstavenia pre deti a podobne.

Otázka č. 21- Akým spôsobom vstúpila do života tohto komunitného zariadenia pandémia Korona vírusu?

 Bolo to veľmi náročné. Obyvatelia v dedine sa radi osobne stretávajú . Korona vírus všetkých obyvateľov dediny ochromili. Prvú a druhú vlnu pandémie nemali v obci žiadne podujatia. Potom 9- ročné deti zorganizovali online krúžok pre kamarátov z dediny. Z toho boli prekvapení čo ich 9-ročné deti toto všetko dokázali. Samozrejme to bolo veľmi svojské, ale bola aktivita na rozvoj tvorivosti u detí. Prvé nevydarenie nie je tragédiou. Na online stretnutie sa pripojili deti z Bratislavy.

Otázka č. 22- Čo vás vlastne Korona naučila?

 Korona vírus naučil hostku, že aj 9- ročným deťom treba dať príležitosť, ale fyzický kontakt ľudí je najdôležitejší. 

Otázka č. 23- Prežívame momentálne uvoľnenejšie opatrenia, zmenilo sa nejako správanie ľudí, že sa viac stretávajú?

 Momentálne je obrovské množstvo podujatí. Ľudia sú radi že sa znova môžu stretávať. Môžu byť niekde vonku a pekné počasie dáva istotu. Po uvoľnení opatrení usporiadali jedno podujatia v rámci Víkendu otvorených parkov a záhrad. Treba v tom období postupovať pomaly

Otázka č. 24- Ako to vidíte, aký je komunitný život na Slovensku? Karpatská nadácia má v svojom popise práce napísané, že je zameraná na rozvoj regiónu, rozvoj komunít. Ako sme na tom s komunitným životom?

 O rozvoji komunít sa v posledných rokoch veľa rozpráva. Všetci vieme definíciu komunity a miesto vzniku komunít napr. miesto práce, bydliska, štúdia, záujmov. Ľudia vidia pocit realizácie v týchto aktivitách. Tieto aktivity sú postupne rastúce napriek pandemického roka. Rastúci trend je aj na Východnom Slovensku. O projektoch zameraných na komunitu sa málo hovorí. Medzi sféry zamerania projektov patria ekológia, tvorivosť, umelecké vnímanie, nadanie, šport.

Otázka č. 24- Kde vidíte najväčšie prekážky v tom, že sa to tam nedarí? Je to v ľudoch, systémových podmienkach, naturách?

 Sú ľudia, ktorí chcú ku realizácii projektu nájsť nejaké nástroje, o čo sa usilujú aj v karpatskej nadácii. Títo ľudia chcú mať informácie o projekte. Veľmi to závisí od podpory obce. Ďalšia z vecí sú financie. Komunitné aktivity sú finančne menej náročné 

Otázka č. 25- Ktoré z aktivít na ktorých sa podieľate majú najväčší vplyv? Ktorý nástroj to najviac rozhýbe?

 Líši sa to od človeka k človeku. Hostke sa najviac páčia aktivity VOICES., spolupráca je už veľa rokov. Táto organizácia má pokojnú cestu .Sú tam príjemne, neformálne stretnutia ľudí, kde sa dozvedajú o príbehoch iných inšpiratívnych ľudí. Veľa ľudom to viac sadne ako poučujúce, motivačné prednášky, čo by si mal robiť, ako by si to mal robiť, ale toto je viac o učení na príbehoch iných ľudí. Toto je fajn cesta, ktorá je zaznavaná, lebo nemá okamžité dôsledky. Pri dlhšom pôsobení človek zistil, že inšpiroval druhého človeka cez vlastný príbeh alebo príbeh iného človeka.

Otázka č. 26- Čo vás najviac inšpiruje? Kto je Vašim najväčším vzorom?

 Hostku inšpirujú ľudia, ktorých veľmi dobre pozná. Sú to ľudia, ktorí inšpirujú hostku svojimi silnými stránkami, ale aj s takou ľudskosťou, ale aj tou nedokonaľosťou. Dodnes sú inšpiratívni pre hostku jej vlastní rodičia. Mamina hostky je veľmi tvorivý typ, ona to má po svojom ockovi. Toto je niečo čo ona odovzdáva jej deťom. Chce, aby jej deti skúšali, vytvárali. Čo sa týka pracovného života tam za najväčší vzor považuje Ivana Ježíka, lebo je to veľký profesionál čo sa týka práce, veľmi si dáva zaležať na výsledku, investuje veľké množstvo energie a zároveň to robí s úžasnou ľudskosťou a láskavosťou. Za inšpiratívneho človeka označuje zakladateľa Mein meschin, lebo on vie tak úžasne komunikovať a sprostredkovať spätnú väzbu, že ju prijmeme a ešte aj s radosťou. Záleží mu na tom, aby si s druhým človekom dobre porozumel . Hostka nikdy nemala taký pocit, že v tejto oblasti ju ako keby karhal, ale vždy mala pocit, že v tejto oblasti to má robiť lepšie. Hostka túto komunikačnú schopnosť by sa chcela ešte naučiť.

Otázka č. 27- Čo robíte v situácii, kde ste unavená?

 Veľakrát mala fyzické pocity z toho, že to bolo veľa preto lebo nevie povedať nie svojim ambiciám. Hostke najviac pomáha vyspať sa, veľa spať a tiež jej pomáha stráviť veľa času s deťmi. Dospelácky život má v sebe veľa rôznorodých povinnosti, ktoré dokážu unaviť.

Otázka č. 28- Ktoré miesta máte rada?

 Na Východnom Slovensku veľmi radi chodia do Zadielskej tiesňavy. Najmä v lete je to ideálne miesto kde sa človek môže schladiť. Ďalej ich srdcovým miestom je Ždiar, kde je dedinka, kde mali s manželom aj svadbu. Je to úžasná dedinka, kde stretli veľa dobrých ľudí a veľmi radi sa tam vracajú. Ďalej je to záhrada jej rodičov v Bakte pri Rimavskej Sobote. Človek keď vidí vyhľad na kopce, tak je to veľmi upokojujúci pohľad.

Otázka č. 29- Kam zábludite cez tieto letné dní?

 Rodina hostky sa chystá ku Veľkému Krtíšu na kemping a do Ždiaru pôjdu a ešte aj po okolí Budimíra. Skôr budú radi, že sa môžu stretnúť s rodinou, ktorá žije aj v záhraničí. 

  

Skryť Zatvoriť reklamu