Blog č. 30 - Začiatok školského roka

Písmo: A- | A+

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Blížiaci sa školský rok. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony.

 Blog o blížiacom sa školskom roku

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Blížiaci sa školský rok. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná dňa 28. augusta o 20:05 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou a jej stálym hosťom psychológom a vysokoškolským pedagógom Mironom Zelinom.

                Časť deti budú sa snažiť učivo z mesiacov, kedy neboli v škole kvôli pandémii, lebo neraz nemali ani internet, ďalšie sa stretnú s problémom očkovania alebo neočkovania. Jednoducho to nemajú rodičia a už vôbec nie učitelia, ktorí sa musia zhlboka nadýchnuť a učiť za každých okolností.

Otázka č. 1- Dá sa psychologicky pripraviť na nový školský rok, aby neubral toľko energie?

                Vždy musí mať človek nádej, že veci sa môžu robiť lepšie a hľadať riešenia v situáciách, kedy si myslí, že neexistujú.

Otázka č. 2- Ako sa to prejavilo na vedomostiach žiakov a ich psychickom prežívaní?

                Existuje množstvo informácii, prieskumov a výskumov. Hovorí sa, že sa stratilo 30-80 % vedomosti závisí od druhu školy, od akého sociálneho prostredia žiaci pochádzajú. Tie deti, ktoré žili v sociálne znevýhodnenom prostredí stratili veľmi veľa vedomostí. Deti z nižšej a strednej vrstvy sa sťažovali, že im chýbajú digitálne vzdelávacie technológie. Rodičia, ktorí dokážu motivovať žiakov, títo žiaci dokážu dohnať veľmi rýchlo učivo. Existuje aj úspech v distančnom vzdelavaní, ale títo žiaci museli mať dobrý prístup učiteľov. Jedna vyskumníčka robila prieskum, že deti z vysoko ekonomickej triedy sa počas distančného vzdelávania nenaučili tak ako mali. Polovica deti sa necitíla dobre, keď boli na distančnom vzdelávaní, štvrtina žiakov pociťovala úzkosť, neistotu, strach. Viac tento pocit pociťovali dievčatá ako chlapci. Tú sociálnu stratu nahradzovali virtuálne cez mobil, internet. Podľa výskumu 1 výskumníčky sa znížila komunikácia medzi učiteľmi a žiakmi, medzi žiakmi navzájom a medzi rodičmi navzájom. Ďalej pozitívne bolo na tom to, že sa znížila odolnosť voči záťaži. Napríklad žiaci boli viac odolní voči rušeniu z vonku.

Otázka č. 3- Ako sa toto všetko dá zistiť?

                Pán profesor povedal, že prostredníctvom otázok. Napríklad sa ho pýtajú výskumníci či by počas učenia neodmietol sladkosť. Tento výskum, ktorý pán profesor hovorí sa robil najskôr v decembri 2020 a potom v máji 2021 a sa zisťovali zmeny. Veľmi zvláštne bolo, že sa zlepšilo ovládanie strachu a nálad, viac žiaci odkladali úlohy tzv. prokastinácia. Čím viac sledovali žiakov v distančnom vzdelávaní tým viac odkladali úlohy na neskoršie. Moderátorka dodala, že to je problém aj nás dospelých. Profesor jej dal za pravdu. Pozitívne bolo na tom to, že viacej dodržiavali sľuby, viacej pomáhali rodičom pri domácich prácach. Zistilo sa, že vonkajšia motivácia žiakov pri distančnom vzdelávaní príliš nestúpala.

Otázka č. 4- Ako pristupovať k žiakom so sociálne znevýhodneného prostredia na začiatku školského roka?

                  Už roky existujú tzv. podporné opatrenia, ktoré sa volajú aj nejako inak napr. vyrovnávacie alebo kompenzačné opatrenia. Súbor opatrení obsahuje niekoľko opatrení. Najklasickejším opatrením je doučovanie alebo letné školy. Málo sa ale spomína tzv. celodenný výchovný systém, ktorý sa vyskytuje v niektorých krajinách. Žiak je dlhodobo v škole napríklad do piatej. Pracuje sa veľmi systematicky na jeho sociálnom a emociálnom vývine. Niektoré štáty to riešili zriaďovaním tzv. internátnych škôl. Pán profesor povedal, že aj na Slovensku bol pokus o zriadenie takej školy, ale pokus bol neúspešný. Po prvé Slovensko je príliš malé a po druhé ani štát to nepodporoval. Dobrým príkladom je Rusko, kde je taká škola, má 700-800 žiakov a táto škola veľmi dobre funguje. Moderátorka dodala, že prerušenie kontaktov s pôvodnou rodinou nebol dobrý nápad. Profesor oponoval, že tieto deti sa učili socializovať. Tieto deti sa učia variť, upratovať. Určite chýba kontakt s rodičmi, ale sa učia inak socializovať. Podporné učenie vedie k samoriadacej výchove detí. Naučiť ich, aby sa učili samy v podmienkach distančného vzdelávania.

Otázka č. 5- Ako zvládnuť prípadné napätie, ktoré môže vzniknúť medzi žiakmi alebo nebodaj medzi rodičmi a školou?

                Závisí to od toho, čí to škola rieši medzi žiakom alebo rodičom. Pri riešení konfliktu  treba postupovať rozumne nie emociálne aj keď emócie tam nemôžeme  vylúčiť. Debata o tom čí očkovať alebo neočkovať alebo čí chodiť do školy alebo nechodiť do školy sa podľa pána profesora rieši emociálne a nie racionálne. Medzi žiakmi existuje problém šikany alebo odsudzovania žiakov. Tieto konflikty môžu narastať skrz problémy, ktoré sú momentálne tu v tejto pandemickej dobe. Učitelia sa stávajú nervóznejší, sú viac zaťažení. Môžu vzniknúť konflikty v rodine, že napríklad manželka chce očkovanie ale manžel nechce. Pri tých starších žiakoch vstupuje do toho aj názor toho staršieho žiaka, že on si chce viesť cestu a rodič mu chce do toho diktovať. Tam platia bežné zásady konfliktov. Po prvé treba definovať problém. Napríklad teraz sa hádame v názore vo veci Afganistanu. Po druhé treba sa uistiť, čí máme o tom informácie. S tým človekom, ktorý nemá informácie, ale iba prejavuje pri hádke emócie s tým sa háda ťažko. Jeho postoj je tak emociálne postavený, že odmietne každý postoj hoci by bol vysoko odborný.

Otázka č. 6- Čo má robiť učiteľ, ak má podozrenie, že u neho v triede sa prejavuje šikanovanie?

                Treba odlíšiť šikanu od iných konfliktov, ktoré sa vyskytujú v škole. Šikanovanie je vtedy, keď dieťa je prenasledované, ohrozované inými deťmi. Učiteľ by mal neustále sledovať vzťahy medzi žiakmi v triede. Dieťa, ktoré je šikanované nehovorí o šikanovaní, lebo sa bojí, že bude šikanované. Ak má škola dobrých psychológov, tak v jednotlivých triedach vie odlíšiť kto je nadpriemer, kto je priemer a kto je podpriemer a možno obeť. Toto môžu školskí psychológovia vykonávať  v rôznych frekvenciach, a tak zistia klímu jednotlivej triedy.

Otázka č. 7- Ako s deťmi, ktorí idú do školy po prvý raz? Niektoré prežívajú úzkosť iné radosť.

                Tam je problém čí dieťa chodilo do materskej školy alebo nie. Ľahšie sa prekonávajú problémy, keď dieťa má skúsenosť s materskou školou. Preto chceme, aby bola povinná materská škola hlavne u predškolákov. Tesne pred príchodom do školy je často vykonávané vyšetrenie školskej zrelosti, čí dieťa je vhodné na štandardnú školy alebo nejaký iný typ školy. U toho dieťaťa, ktoré sa bojí chodiť do materskej školy, tak by sa mal rodič s psychológom poradiť ako postupovať. Existujú na to odborné techniky samozrejme. Pán profesor mal klienta- dieťa, ktoré strašne nechcelo chodiť do školy. Pán profesor to vymyslel tak, že nakázal rodičom, aby mu to dávkovali. Prvý týždeň chodilo ku bránke školy, aby videlo ako deti chodia do školy. Postupne robili viacej krokov, aby si dieťa zvyklo.

Otázka č. 8- Ako rodičia majú docieliť , aby si dieťa vytvorilo určitú autoritu v škole a zároveň sa nebať v škole?

                Tá otázka je podľa pána profesora veľmi zaujímavá v tom zmysle, že autorita k cudzím osobám sa buduje od malíčka a jeden z najrozhodujúcejších faktorov je, čí má dieťa autoritu k rodičom a cez tento fenomén si dieťa buduje autoritu k učiteľom. Úcta ku učiteľovi by mala byť posilňovaná  faktorom k úcty ku vzdelaniu. Rodičia by mali vštepovať svojim deťom, že život bude kvalitnejší, keď budeš múdrejší. Rozhodujucejším vekom dieťaťa je obdobie medzi 10 až 12 rokom dieťaťa, kedy si dieťa pomaly začína uvedomovať koho si váži a koho naopak nie, koho poslúcha a koho naopak neposlúcha, koho názor prijať a koho názor neprijať. Rodičia by mali vštepovať svojim deťom, že učitelia chcú ti pomôcť, majú viacej vedomosti a skúsenosti.

Otázka č. 9- Moderátorka dodala, že najväčším dôvodom vyhorenia učiteľov je slabá disciplína žiakov. Ako môžu rodičia rozvíjať disciplínu svojich detí?

                Otázka disciplína je veľmi obšírna a sa dotýka až témy filózofie. Nedodržiavaním noriem, ktoré sú zaužívané sa stráca disciplína. Disciplína v škole  veľmi záleží od noriem, ktoré si škola postaví. Napríklad môže mať žiak v škole mobil na stole alebo nie. Je nevyhnutné človeka naučiť, aby mal disciplínu. Odmalička by sme mali učiť deti, aby mali poriadok. Dokonca v niektorých krajinách deti zo stredných ekonomických tried musia mať aj svoju izbu. Ak nie je rodina taká bohatá, tak aspoň musí mať dieťa svoj kútik, svoj stôl kde pracuje. Deti so sociálne znevyhodneného prostredia nemajú ani stôl vlastný a je ich 10-12 v izbe. Veľmi dôležité pre disciplínu je mať svoj čas a vedieť ho využiť. Rodič by mal svoje dieťa naučiť ako najefektívnejšie využívať čas a tiež je tam dôležitou osobou rodič čo tam robí. Disciplína znamená urobiť si poriadok. Disciplína znamená dodržiavať pravidlá slušného správania napr. podať ruku, poprosiť, poďakovať atď.

Otázka č. 10- Je potrebné, aby sa rodičia s deťmi učili aj doma?

                Je veľmi dôležité, aby sa dieťa učilo samé, ale hocikedy sa môže  opýtať rodiča, keď niečo nevie alebo chce nejakú informáciu. Je veľmi dôležité, aby mal k dispozícii učiteľa počas domáceho vzdelávania aj na linke. Ak žiak/študent zvláda proces vzdelávania, tak rodič sa nemusí zučastňovať na procese vzdelávania, ale ak rodič má pochybnosť, že dieťa niečo nevie, tak ho môže preskúšať z určitej látky. Rodič by mal zistiť kde má dieťa medzery a dovysvetľovať mu látku. Napríklad dieťa urobí veľa chýb  v písaní vybraných slov, tak rodič by mal s dieťaťom precvičovať vybrané slová alebo v písaní y v jednotnom a v množnom čísle.

Otázka č. 11- Niektorí rodičia sa obávajú opätovnej práci na doma, keď s dieťaťom musí zostať doma. Ako sa vyrovnať s opätovným tlakom v domácnosti?

                Nastáva pri tom veľa problémov. Už majú o tom reporty ako to prežívali rodičia, ako to prežívali učitelia. Samozrejme zvyšuje sa tam pravdepodobnosť konfliktov. Tieto konflikty sú rozličné. Napríklad v  domácnosti sa hádajú o počítač, kedy a kto bude robiť na počítači alebo rodičia musia robiť veci, ktoré predtým nemuseli robiť. Psychológ odporúča vytvoriť pokojnú atmosféru. Do pokojnej atmosféry patrí smiech a radosť. Profesor odporúča urobiť z malíčkosti žart. Nemali by sme eskalovať konflikty, ale by sme si mali s humorom sadnúť a riešiť to.

Otázka č. 12- Ako by mali učitelia získať druhý dych pred návratom na vyučovacie hodiny?    

                Tých techník a metód by mohlo byť viacej. Distančné vzdelávanie by sa stalo súčasťou vzdelávania aj keby nebol Covid. Nebude to pre mňa šok, prekvapenie. Pre mnohých učiteľov bolo distančné vzdelávanie šokom počas prvej vlny Korona vírusu. Ďalšou radou pre učiteľov ako dostať druhý dych je sociálna podpora. Rád učiteľ chodí do školy, lebo aj iní kolegovia radi do školy, spoločne hľadajú spôsoby. V tomto prípade by pán profesor spomenul riaditeľa školy. Riaditeľ by mal vytvárať atmosféru a nie ju kaziť.

Otázka č. 13- Čo ak v prípade, že učitelia majú riaditeľa, ktorý nezodpovedá ideálu?

                Teraz je práve novela zákona, ktorá hovorí o školskej správe a samospráve. Táto novela zákona pojednáva, čí hlasovanie má byť verejné, aký podiel má mať rada školy, kto má v rade škole čí učitelia či rodičia. Dobrý učiteľ by mal vedieť čo sa deje okolo. Na škole je tím ľudí, ktorí má rozličné názory. Na vzdelávaní  problémových žiakov by mal spolupracovať celý tím odborníkov. Moderátorka dodala, že aby to nebolo na 1 učiteľovi, že by vzdelával všetkých žiakov. Teraz do škôl chodia deti s rôznym postihnutím a pre učiteľa je to výzva, aby z toho žiaka vyťažil maximum. Pre učiteľov je k dispozícii aj odborná literatúra, kde môžu nadobudnúť motiváciu. Niektorí učitelia nedávajú na prvé miesto plat, ale vzťahy medzi kolegami a vzťahy medzi rodičmi detí. To sú faktory, že učiteľ by mal veriť svojej práci a rád chodiť do školy učiť žiakov.

Otázka č. 14- Čo môže motivovať učiteľov, keď sa pozrú na iniciatívy učiteľov v zahraničí?

                Učitelia, rodičia nie sú spokojní s výučbou na škole, a tak robia koncepcie, myšlienky ako to lepšie robiť.  Odrazom toho je uzákonenie domáceho vzdelávania na 2. stupni základnej školy. Medzi rozličné hnutia patrí napríklad Slobodná škola, Nezávislá škola, Šťastná škola. S mnohými ľuďmi, keď človek rozpráva, tak síce majú pekné predstavy o slobode, nezávislosti dieťaťa, o tom, že treba rešpektovať dieťa, ale keď sa ide do konkrétnosti napríklad čí deti budú prepadávať alebo nie, čí budú mať rozvrh hodín alebo nie, čí budú mať osnovy alebo nie už tá realizácia býva trochu slabšia alebo pofidernejšia. Tých zahraničných myšlienok učiteľov je strašne veľa. Medzi zahraničnú iniciatívu učiteľov patrí Škola v pohybe. Medzi krajiny zapojené v tejto iniciatíve patrí Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Poľsko. Uplatňuje sa tam tzv. individualizované učenie, keď žiak ide do laboratória, vyberie si nejakú tému a učí sa tam.

Otázka č. 15- V čom je rozdiel od klasického vyučovania?

                Island má najliberálnejšie školstvo na svete. Na Islande sa nedávajú deťom domáce úlohy, vyučovanie sa začína od 9 a v rozvrhu majú 1 hodinu voľnej hry. Princípom školy v pohybe je to, že žiak má vyhradenú 1 hodinu vo vyučovacom procese, kedy si môže sám diktovať čo sa bude učiť. Napr. má hodinu chémie, tak ide do laboratória, v laboratóriu má literatúru chémie a žiak má možnosť si vybrať 1 tému, ktorú sa bude učiť. Medzi pomerne rozšírený, ale nedotiahnutý model vzdelávania na Slovensku patri tzv. projektové vzdelávanie. Žiaci sa učia pri tomto modeli riešiť problémy skoro na vedeckej úrovni, to znamená definovať a riešiť napríklad problém znečistenia potoka v mojej dedine. Medzi pekný model vzdelávania je učenie sa prostredníctvom sociálnych výziev, pomáhať ľudom. Medzi ďalší model vzdelávania je model zapojenia žiakov z rozličných ročníkov. Títo žiaci vytvoria projekt a robia aj na tom projekte. Medzi ďalšie modely vzdelávania sú modely, ktoré nám odporúča Európska únia. Medzi taký model vzdelávania patrí učiť sa vedieť, číže myslenie. Podľa pána profesora my na Slovensku učíme vedomosti, ale neučíme myslieť. Medzi ďalšie modely vzdelávania je učiť sa konať, číže zručnosti, učiť sa spolunažívať s ľuďmi, učiť sa byť sám sebou ( zvládať emócie, využívať svoj vlastný potenciál). Moderátorka dodala, že aj vy dlhodobo poukazujete na to, aby sme učili deti vnímať, prežívať. Pána profesora zaujala ekonomická konferencia v Davose. Táto konferencia pojednáva ako má vyzerať svet v budúcnosti. Medzi také body, ktorými sa zaoberala patrili rozšírenie vzdelávania, vzdelávanie sa prostredníctvom vonkajších zdrojov to znamená vzdelávania sa nielen zo školského prostredia, ale aj napríklad distančné vzdelávanie alebo digitálne vzdelávanie.

Otázka č. 16- Nebude tam chýbať kontakt s učiteľom?

                Na druhej strane na tej ekonomickej konferencii prizvukovali, že nie škola má byť stredobodom vzdelávania, ale učiteľ. V tomto centre sa učia občianstvu cez sociálne siete. Je zvláštne , že   tam nehovoria o škole, ale tam hovoria o nejakom centre. Ďalej učenie sa za pochodu, učiť sa kdekoľvek a kedykoľvek. Ony zdôrazňujú, že to je pre stredné a vysoké školy. Je združenie, ktoré učí, aby sme sa učili zručnosti kdekoľvek a kedykoľvek. Najdôležitejšie sú pre nich počítačové zrúčnosti, aby vedel získať, uložiť a spracovať informácie alebo zrúčnosť ako sa hádať, škriepiť s ľudmi číže vytvárať vzťahy s ľudmi    

Skryť Zatvoriť reklamu