Blog č. 65- Vianoce vo svete

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Vianoce vo svete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Blog o Vianociach vo svete

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Vianoce vo svete. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Lúmen a relácia s názvom Špeciálna relácia. Relácia vysvetľuje ako ľudia oslavujú Vianoce v Mexiku, na Kube, v Číne, Austrálii alebo na Novom Zélande.  Táto relácia bola odvysielaná dňa 24. decembra 2021 s moderátorom Ondrejom Rosíkom a s hosťami Michalom Vrtákom, Tomášom Vilčekom, Zdenom Brnulakom, Adamom Vybušťakom, Ľubicou Jenčíkovou a Jozefom Magdom.   

                Michal Vrták študoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, chcel sa stať novinárom, v súčasnosti robí misionára na Kube. Patrí do rehole verbistov.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

                O Kube sa hovorí ako o ostrove slobody alebo aj o poslednom príklade živého socializmu. Demokraciu si ostrov dal pred pár rokmi do ústavy. Slovo Komunistickej strany je viacej ako zákon. Kuba čo sa týka materiálneho bohatstva sa zasekla niekde v 50. rokoch 20. storočia s výnimkou turistických bublín, kde sa miestny ani nedostane. Michal Vrták strávil 2 roky v Mexiku neskôr strávil na východe Kuby.  Teraz je misionárom v Havane.

Vianoce na Kube: Vianoce bol prvý šok, ktorý zažil na Kube. Kubánci Vianoce neoslavujú, žiaľ ani pre kresťanských Kubáncov nie sú Vianoce silným motívom. Celých 40 rokov december bol celý pracovný, až kým sa nezačala sláviť oslava nad revolúciou, ktorá pripáda na 1. januára. Po návšteve Jána Pavla II. vláda povolila, aby 25. december bol dňom pracovného pokoja. Je to jediný deň a rodinám sa neoplatí cestovať za príbuznou rodinou. Jednoducho počkajú už pár dní a pricestujú na koniec roka. Koniec roka je vnímaný ako čas na rodinu, prídu po dlhom čase a stretnú sa s najbližšími, ale samotné prežívanie tu vymizlo. Vo farnosti na Kube hosťovi prišlo okolo 150 ľudí na omše pred pandémiou. Počas Vianoc je to okolo stovky. Misionár konštatoval Kubánsky paradox, že na omše v nedeľu chodí viacej ľudí ako na Vianoce čí Veľkú noc. Vzhľadom na to, že Kubánci neoslavovali Vianoce dlhé roky, tak nemajú ani nejaké špeciálne zvyky ani tradície ani jedlo na Vianoce. Koniec roka je výnimočný tým, že majetnejšie rodiny, ktoré na to majú, tak robia pečené prasiatko alebo ryža s fazuľou. Čo sa týka Vianoc v komunite, tak sú dvaja, má spolubrata, ktorý je z Filipín. Na Filipínach majú naopak silné prežívanie Vianoc, tak aspoň v komunite si chcú spestriť Vianoce prípravou a výzdobou, prípravou spevu a občerstvenia. Pripravuje sa aj súťaž pre ľudí z Comedoru. Z tomboly ľudia môžu vyhrať pripravky dennej potreby, ktoré na Kube je veľmi ťažké zohnať. Na východe Kuby to bolo oveľa lepšie čo sa týka Vianoc ako v Havane. Mladí ľudia na východe Kuby pripravili na Vianoce aj hru. Ľudia na východe Kuby majú väčšiu potrebu tráviť Vianoce v kostoloch. Mesto je viacej anonymne. Ľudia po 60-ke až 70-ke nemajú dosť síl, aby chceli niečo organizovať. Väčšinou, keď je záujem, tak sa im ponúkne krátka priprava. Jeden deň majú taký, že sa stretnú na fáre a približia si biblické príbehy. Je to, ale malé spoločenstvo, ktoré má túžbu sa takýmto spôsobom pripraviť. Vždy je to príjemne pre kňazov, ktorí tam pôsobia. Misionár má túžbu, aby neboli len sociálnymi pracovníkmi, ale aby to malo pridanú hodnotu v podobe duchovna.

Skryť Vypnúť reklamu

                Tomáš Vilček sa presúval stopom, kempoval v divočine, rozprával sa s miestnymi. Svoje zážitky spísal v knihe s názvom Thomas World Expedition. Tomáš Vilček strávil Vianoce u protinožcov v Austrálii.

Vianoce v Austrálii: Tomáš Vilček trávil Vianoce v austrálskom  mestečku. Počasie samozrejme bolo diamentrálne odlišné, ony sa cez Vianoce ponáhľajú na pláž a v plavkách pijú pivečko. Jeho predstava bola taká, že sa musí ponáhľať, aby stihol večeru o pol 6.  Okolo 9 večer ešte rezali strom, aby z toho urobili vianočný stromček a popritom pobehovali kengury, keďže to bol austrálsky vidiek. Čo sa týka večere, tak rozhodne nebola kreatívna, bola v štýle fastfoodu napr. fašírky, toasty, párky a pivko k tomu. Ony majú hlavné rodinné posedenie na druhý deň, číže 25. decembra. 24. december  je skôr predpríprava, že sa stretne rodina, ugrilujú si nejaké jedlo, uvoľnia sa , trochu si pokecajú. Potom idú do miest ľudia a jazdia na ozdobených autách a pozerajú austrálsku výzdobu, stretávajú sa pred domami a všetkým donekonečna želajú Merry Christmas, Merry Christmas. Ráno 25. decembra sa darujú darčeky, potom je slávnostné jedlo a trhajú sa salónky, ktoré majú. Takým švihom sa to trhne a v každej salónke je odkaz čoho čaká budúci rok. Silvester v Sydney bol špecifický, lebo prišiel po 5-ich dňoch stravených v divočine. Prvýkrát zažil veľkolepé silvestrovské ohňostroje. Nahrňu sa na ohňostroj dávy. Potom sa snažia vychytať čo najlepšie miesto na ohňostroje. To bola klasika ako všade inde, po oslave sa ide do baru.

Skryť Vypnúť reklamu

                Spojiť sa so Zdenom Brnulakom nebolo jednoduché. Nebolo to kvôli časovému posunu, ale kvôli tomu, že v Číne nefungujú komunikačné kanály, na ktoré sme tu zvyknutí. Nakoniec sa to podarilo.

Vianoce v Číne: Počasie záleží od toho v akej časti Číny sme. Čína je obrovská. Na severe Číny môže byť -25, kde je Zdeno Brnulak momentálne je okolo 24 stupňov Celzia. Na juhu môžeme byť v tričku a dokonca kúpať v mori. Kde je hosť, tam sa drží počasie medzi 1 stupňom až 29 stupňami nad nulou. Väčšinou je to jarné počasie, v tom meste kde býva hosť, tak tomu mestu sa nazýva jarné mesto. V Číne sa Vianoce vôbec neoslavujú. V Číne veľmi malá komunita kresťanov asi v desatinách percenta. Ony tieto sviatky nemajú a vôbec neoslavujú. Je tu v tie dni  normálny, bežný život. Žiadne vianočné stromčeky v Číne nesvietia. Ony oslavujú Čínsky Nový rok podľa lunárneho kalendára. Je to väčšinou na prelome januára, februára. Vtedy jeden celý týždeň sú zatvorené všetky obchody. Vtedy všetci vycestujú za rodinami domov. Hosť určite bude tráviť Vianoce v Číne, on si Vianoce v Číne vytvorí. Atmosféra tu bude a niektoré vianočné jedla si hosť uvarí. Hosť si písal zoznam vecí, ktorý chce nakúpiť, ale bude mu chýbať mak, ktorý je v Číne zakázaný. Hosť si bez maku nevie Vianoce predstaviť, bude to musieť improvizovať a nahradiť niečím iným. Má manželku Číňanku, ktorá bola 5 rokov na Slovensku a zvykla si na slovenské Vianoce.  Budú oslavovať spolu, budú mať aj Štedrú večeru, budú si rozdávať darčeky.

Skryť Vypnúť reklamu

    Vianoce v Kazachstane:           Adam Vybušťak bol na misijnej ceste v Kazachstane. V Kazachstane mali predvianočnú prípravu na troch úrovniach. Prvou úrovňou boli rorátne sväté omše. Hlavne boli kázne, ktoré vrcholili v nedeľu. Tam sa kňazi snažili ľudom  vysvetliť Božie prijatie. Druhou možnosťou bola príprava detí a ich rodičov. Počas týždňa mali rodičia úlohy a zamýšľali sa nad Božím písmom. Tam sa im venovali rehoľné sestry. Treťou úrovňou bola priprava spoločenstiev. Týmto spoločenstvom  robili misijné výjazdy do ostatných farností. Na tých stretnutia ohlasovali Božiu lásku. Ohlasovali im nový život v Duchu Svätom. Väčšina ľudí, ktorí boli na stretnutiach prvýkrát prežili Božiu lásku v živote. Tieto 4 stretnutia vyvrcholili pred polnočnou svätou omšou. Takisto na túto omšu prichádza najviac ľudí počas roka. Mnohí tam zostali, kým neprišli autobusy. Evanjelium ohlasovali po rusky, ale po mesiaci a pol začal hosť veľmi ľahko rozprávať po rusky. Výhoda bola, že miestni mladí vedeli aj trochu po slovensky. Do tých Vianoc bol už jazyk úplne v pohode. V komunite boli všetci Slováci a jedna rehoľná sestra z Čiech, číže mali také slovensko-české Vianoce. Sestričky boli hudobne veľmi zdatné, aj koledu si zaspievali. Mali také príjemné posedenie a okolo 26. až 27. decembra ku ním prichádzal miestny biskup. On je rodák z Talianska, tak mali aj taliansky prídavok k Vianociam. Vianočné tradície Kazachov sú podobné k tradiciám Slovákov. Mnohé vyzerajú podobné iné sa líšia špecifickými jedlami. Tam je to špeciálne, že 24. decembra nemajú štátny sviatok. Slávenie Štedrej večere spočíva v tom, že ak mama s otcom sú doma, tak večerajú deti s rodičmi spolu. Nový rok je najväčším sviatkom z celého roka. Vtedy je honosnejšia hostina ako na Vianoce. Okolo 6-7 si pripijú a potom chodia po návštevách. Potom do rána nastavajú bujaré oslavy. Majú radi množstvo všetkých okrás, tým pádom sú všetky mestá vysvetlené.

Vianoce na Novom Zélande:     Ráno, večer a v noci tam býva zima často. V priebehu dňa sa oteplí , pár takých teplotných rozdielov zažili. Napríklad v priebehu dňa bol rozdiel aj niekoľko desiatok stupňov Celzia. Obyvateľov Nového Zélanda oslovilo slovenské požehnanie jedál a požehnanie každého človeka. Polnočná omša ju oslovila z dôvodu, že všetci ľudia sa objímali. Z ľudí vyžarovalo šťastie, láska, pokoj aj vzájomné objatie. Na konci omše  vychádzal kňaz a každému človekovi podal ruku, poprial mu príjemné sviatky a znova ho objal. To bolo pre ňu niečo nové. Vianočnou špecialitou Nového Zélandu je plnený moriak. Hostka si nevedela predstaviť ako moriaka uvaria a osolia. Hostka sledovala celý ten priebeh ako to robia. Predtým moriaka vykostil, dochutil a do neho vložil kurča. To všetko dochutil a na to všetko rozmazal mleté klobáskové mäso, potom to dal do rolády, popreväzoval a dal do druhého dňa odstať. Piekol 4,5 hodiny. Zo zvyškov mäsa, kostí varil silný vývar. Potom ho ešte zahustil. V noci alebo nadránom sa pripravilo pre Ježiška pohostenie. Pohostenie pre Ježiška u nich spočíva v tom, že sa dá pohár mlieka, kde si to vypije a zje, a potom sa porozsýpa hladká múka okolo a spravia sa tam stopy, aby deti videli, že Ježiško si to zjedol, vypil a že skutočný Ježiško odtiaľ odišiel. Ježiško nechal darčeky pod stromčekom, ktoré sa rozbaľovali večer . Bolo to veľmi príjemné, keďže je tam leto, tak sa boli kúpať.  Na Novom Zélande robia aj alkoholovú tortu, ktorá sa pripravuje celý mesiac. Niektoré tie torty obsahujú až 2 fľaše alkoholu. Bolo to veľmi divné a vzhľadom na to, že  hostka nepije alkohol, tak to neochutnala, lebo to bolo pre ňu silné. Novozelanďania trávia Vianoce doma, keďže Vianoce sú v čase letných prázdnin. Ony nechodia do hôr, ale veľa rodín strávi Vianoce na pláži, pri mori. Veľmi veľa pláží je tam súkromných. Ony sa stretávajú aj so známymi, tak ich bolo aj 16. Boli tam do polnoci a pred polnocou išli do centra mesta na ohňostroj. Tam boli spoločné, čo ľudia spoločne oslavovali. Gratulujú si ľudia, ktorí sa ani nepoznajú navzájom. Vianočné stromčeky na Novom Zélande majú. Potom tam majú tradičné kvetiny.                  

Vianoce v Ugande: Mnohí z nás by si obľúbili jednoduchosť a hĺbku Vianoc v Ugande. Menej je to o konzume ako u nás. Ugandania si nezvyknú dávať vianočné darčeky. Tradícia vianočného stromčeka v Ugande nie je prítomná. Je to fakt o narodení Ježiša Krista, odohráva sa to v užšom okruhu rodiny. Je to o hrách, spevu a tanci. V ugandských rodinách sa snažia si dopriať trochu viac jedla, ktoré počas roka kvôli skromným pomerom museli oželieť. Je tam viacej mäsa, viacej kuracieho mäsa. Uganda je typická rôznymi druhmi banánov, ktoré sa pripravujú na milión spôsobov. Dobrovoľníci v Ugande sa snažili prinies viacej kolied ku ním. Je to také trochu iné. Slávenie Nového roka je podobne ako u nás, väčšinou sa odohráva v kruhu rodiny. Samozrejme sú priania niečoho dobrého, niečoho šťastného. Sú priania typu, aby nový rok bol lepší ako ten predchádzajúci. Hosťa napáda pararela s Etiópiou, v Etiópii to bolo zaujímavé, lebo používajú starší  juliansky kalendár. Je to niečo podobné ako to majú pravoslávni bratia. Vianoce a Nový rok slávia v Etiópii ako keby 2-krát.

Marián Lukáč

Marián Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  34x

Som na vozíku po vysokej škole 1. stupňa venujem písaniu článkov v ekonomike, rád si vypočujem relácie v Slovenskom rozhlase a z nich robím blogy Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu