Blog č. 74- Charta 77+ vyhlásenie samostatnej cirkevnej provincie

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Charty 77.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Blog o Charte 77 a samostatnej cirkevnej provincii Slovenska

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Charty 77. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Nočná pyramída. Táto relácia bola odvysielaná 28.januára 2022 o 22.20 s moderátorkou Gabikou Angiaup a jej hosťom historikom z ústavu pamäti národa Petrom Jaškom.

                1.január 1977 sa zapísal do dejín českého aj slovenského disentu. Tento deň sa spája s Chartou 77. V relácii sa zapodievali otázkou čo táto Charta 77 požadovala a čo znamenala pre Slovensko i pre svet. V relácii Nočná pyramída si pripomenuli  aj ďalší míľnik a to zriadenie slovenskej cirkevnej provincie. V relácii objasnili dôvod, prečo si obe udalosti treba pripomínať aj po 45 rokoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

                V Nočnej pyramíde boli preberané 2 témy a to Charta 77 a vyhlásenie cirkevnej provincie na Slovensku. Obe tieto udalosti spája rok 1977. Charta 77 sa považuje za najväčší odpor voči režimu.

Otázka č. 1- Čo bolo príčinou vzniku Charty 77?

                Príčin vzniku Charty 77 bolo viacej. Základná diferenciácia je medzinárodný faktor, ale aj vnútropolitický faktor. Medzinárodný faktor Charty 77 skutočne nemožno prehliadnuť. Dôležitým impulzom pre vznik Charty 77 boli udalosti z roku 1975. V Helsinkách bol podpísaný záverečný akt o bezpečnosti a spolupráci. Z toho geopolitického aktu sa potvrdili hranice v Európe ako zišli po druhej svetovej vojne. Západné štáty požadovali, aby bola preberaná téma takzvaného tretieho koša teda otázka dodržiavania ľudských práv a slobôd, ale náboženských slobôd vo všetkých signatarských štátoch, čo sa týkalo aj komunistických štátov vrátane komunistického Československa. Podpísanie tejto dohody predstavovalo vyvrcholenie politiky takzvaného uvoľňovania teda zmiernenia napätia voči veľmocami počas studenej vojny. To uvoľňovanie začalo počas 60.rokov a v 70.rokoch vyvrcholilo. Na medzinárodnej scéne sa objavili ľudské práva ako záväzok, ktorý aj komunistické štáty mali dodržiavať. Toto sa stalo prostriedkom, o ktorý sa odporcovia komunistických štátov mohli opierať. V Československu to predovšetkým vyustilo do vzniku Charty 77, tam si treba uvedomiť aj vnútropolitickú dimenziu, že bezprostredným impulzom pre vznik Charty 77 bol politický proces, ktorý prebiehal v Československu. Konkrétne išlo o politický proces jednej hudobnej skupiny. Takže to bol dôležitý vnútropolitický prelom okolo ktorého Charta 77 sa začala budovať.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 2- Kto Chartu 77 pripravoval zo Slovenska a kto Chartu 77 pripravoval z Česka?

                Táto Charta 77 zišla z pražského disidentského prostredia. Veľmi dôležitú úlohu tam zohrával Václav Havel, ktorý v 70.rokoch bol známym českým disidentom. Angažoval sa v hnutí voči režimu. Dôležitú úlohu tam zohrali aj iní ľudia, treba spomenúť bývalého Ministra zahraničných vecí Jiŕiho Hájka. Čo sa týka začiatku budovania Charty 77, tak zo Slovenska nebol oslovený prakticky nikto. Bola to len úzka iniciatíva ľudí sústredená len na blízky kontakt ľudí, čo má podľa hosťa určite istú logiku.

Otázka č. 3- Kto podpísal Chartu 77 zo Slovenska?

SkryťVypnúť reklamu

                Spomedzi Slovákov nájdeme veľmi málo signatárov, ktorí podpísali Chartu 77. Medzi Slovákov, ktorí podpísali Chartu 77 sa radí profesor Miroslav Kusý a Dominik Tatárka.

Otázka č. 4- Čo žiadala Charta 77? Slobodné voľby ?, Súťaž politických strán?

                Charta 77 sa neprofilovala ako opozícia, ktorá by smerovala k nejakým politickým požiadavkám. Táto Charta 77 zdôrazňovala, aby komunistický režim dodržiaval tie zásady, ktorým sa prihlásil v Helsinkských dohodách, v tomto prípade otázka dodržiavania ľudských práv. Svojimi vyhláseniami upozorňovala táto Charta 77, že určité ľudské práva sa nedodržujú v Československu. Skôr to bolo voľné zoskupenie intelektuálov, ktorí do určitej miery komfortoval režim s prosbou o dodržiavanie občianskych práv.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 5- Koľko ľudí Chartu 77 podpísalo celkovo?

                Čo sa týka podpisov tam sú dôležité podľa historika dve čísla. Prvé je 241 signatárov prvých dňoch roka 1977, kedy bola Charta 77 zverejnená. Zverejnenie tejto Charty 77 sa datuje na 6.januára, číže na Sviatok  Troch kráľov, kedy Chartu prebrali prestížne západné akými boli New York Times alebo Le Mond. Podľa literatúry sa podarilo nájsť 1883 signatátarov Charty 77. Toto hľadanie bolo uskutočnené od januára 1977 až do novembra 1989.

Otázka č. 6- Prečo mala Charta 77 na Slovensku slabý vplyv?

                Slovenských signatárov Charty 77 bolo okolo 50. Reakcie spoločnosti v priebehu roka 1977 boli veľmi búrlivé. Druhá vec Charta 77 na Slovensku nezapustila veľa koreňov a to malo podľa historika viacero príčin. Najdôležitejšou príčinou bolo rozdielny charakter disentu v Čechách a disentu na Slovensku. V Česku bol disent orientovaný na Prahu a jednoznačne tu prevažoval občiansky disent. Na Slovensku to bolo trošku inač. Jadro disentu tvorila skrytá cirkev, ktorá mala vlastné štruktúry, ktorá mala vlastné aktivity. Tá Charte 77 inkrinovala menej. Na Slovensku skrytá cirkev hľadela na Chartu 77 ako na udalosti, ktoré sa odohrávajú v zložitom disidentskom prostredí. Charta 77 prišla s novým systémom. Ľudia v tejto Charte 77 boli nielen signatári, ale vyčlenili sa z nich 3 ľudia, ktorí boli hovorcovia. Zrazu to bola štruktúra, ktorá zverejnila mená. Aktivity veriacich sa skôr diali v utajení pred zrakom režimu. To sa zrazu dostala do popredia úplne nová metóda. V tom režime to bolo možné. Predsa len Praha bola špecifické prostredie, kde bol kontakt aj so zahraničnými veľvyslancami. To je práve výsledkom Helsinkského kongresu. Historik podotkol, že režim aj vtedy zasiahol brutálnymi perzekuciámi na tú dobu. Čo sa týka prieniku Charty 77 na Slovensko, tak je určite namieste otázka zapojenia Alexandra Dubčeka do Charty 77. Z pohľadu Charty, tak žiaľ Alexander Dubček nebol do aktivít zapojený.

Otázka č. 7- Aký bol postoj Alexandra Dubčeka, že k príprave Charte 77 nebol pozvaný?

                Alexander Dubček to čo Charta 77 žiadala, podporoval. Cítil sa dotknutý, že nebol oslovený. Meno Alexandra Dubčeka bolo na západe známe ako hociktoré iné meno zo signatárov Charty 77. Z tohto hľadiska to malo istú logiku, že iniciátori Charty 77 Alexandra Dubčeka medzi seba nepozvali. Z takého ľudského hľadiska nemožno sa čudovať Dubčekovmu postoju.

Otázka č. 8- Koľko dokumentov vydala Charta 77?

                Čo sa týka počtu dokumentov, tak znova berieme do úvahy bernú mincu a to November 89. To považujeme za kľúčové obdobie existencie Charty 77. Za toho obdobie máme vydaných 598 dokumentov čo sa týkali Charty 77, čo je podľa historika dosť vysoké číslo. Charta upozorňovala na porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd. Vyjadrovala sa oveľa širšej problematike ako napríklad stavu životného prostredia. To bolo zrkadlo ako komunistický režim v praxi fungoval. Treba si uvedomiť, že činnosť Charty bola široko spektrálna, keď dokumenty čítame, tak to je zaujímavé zrkadlo doby. Práve preto bola možno tŕním v päte komunistického režimu. Vlastne odhaľovala skutočné pôsobenie Komunistickej strany osobitne pred verejnosťou na západe. 

Otázka č. 9- Ako sa finančná podpora dostávala ku signatárom?

                Finančná podpora je podľa historika veľmi dôležitá, lebo ťažko si vieme predstaviť, že by Charta 77 existovala bez finančnej podpory. Čo sa týka financovania to bol moment , ktorý zneužívala aj komunistická propaganda Charty 77, ktorá sa snažila predstaviť najvýznamnejších predstaviteľov Charty 77 ako agentov západu. Títo ľudia sa podpísaním Charty 77 prakticky vylúčili z kolektívu plnohodnotných občanov, títo občania sa ocitli medzi občanmi druhej kategórie sledovaný štátnou bezpečnosťou, dokonca fyzické ataky voči nám prebiehali, ten režim sa snažil ich vysťahovať na západ za hranice Československa. Faktom je, že finančná podpora zo západu prúdila. Bola založená Nadácia Charty 77, ktorú založil jadrový fyzik František Janouch prostredníctvom ktorej prichádzali peniaze, ktoré nadácia získavala. Čo sa týka finančnej podpory, tak nebavíme sa o nejakých miliónoch, ale boli to tisíce amerických dolárov. Získavali to rôznymi spôsobmi napríklad títo signatári boli ocenení na západe nejakou cenou, ktorá mala aj finančnú odmenu. Táto finančná odmena bola poukázaná na konto Charty 77. V nadácii Charty 77 nájdeme aj známe meno a to meno Georgea Sorosa. Pán historik ešte dodal jednu vec, že aj v tomto bola veľmi dôležitá osoba Vacláva Havla, pretože on bol kľúčovou osobou, ktorá mala podiel na prerozdeľovaní finančných prostriedkov medzi buď politicky prenasledovaných alebo medzi signatárov Charty 77.

Otázka č. 10- Akí ľudia podpísali antichartu?

                To bol podľa historika veľmi známy moment. Keď sa vynorilo na verejnosť, že Charta 77 nadobudla platnosť, tak Komunistický režim musel zareagovať. Ako bolo typické pre Komunistickú stranu, tak výsledkom bola propagadanstická kampaň. V miestnej tlači označovali signatárov Charty 77, že sú stroskotanci a samozvanci, agenti zo západu a tieto pomenovania medzi ľuďmi zľudoveli. Keď tá kampaň prebiehala, tak režim sa rozhodol nasadiť k tomu ešte korunu. 28.januára 1977 bolo propagadantistické vystúpenie v Pražskom národnom divadle. Tam sa zišli známe osobnosti z Československa a tieto osobnosti podpísali dokument, ktorý sa ľudovo nazýval anticharta, ale mal aj oficiálny názov. 28.januára 1977 v priamom televíznom prenose ho podpisovaní známi umelci. Veľmi známy sa stál podpis Karla Gotta. Tohto speváka si Komunisticky režim mimoriadne cenil. Potom to podpísali viacerí umelci, celkovo ich bolo asi 7000. Tento akt malo vplyv na viacerých ľudí ako vnímali Chartu 77.

Otázka č. 11- Vedeli tí, ktorí podpisovali antichartu čo podpisujú?

                Vtedy situácia nebola určite jednoduchá, vtedy Komunistický režim bol na svojom mocenskom vrchole. Rok 1968 a všetky nádeje, ktoré priniesol boli de facto všetky rozprášené. Helsínky boli na jednej strane povzbudením pre odporcov Komunistického režimu, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že verejnosti zmrazili očakávania, že môže dôjsť k určitej komfortrácii východ- západ. Akoby sa potvrdili na konferencii hranice po druhej svetovej vojne a východ a západ si podali ruky. Ľudia si začali myslieť, že tento režim tu bude na večné časy, ale význam Charty 77 ukázal, že to tak nemusí byť. Prehlásenie Charty 77 a fakt ako k tomu pristupoval Komunistický režim bolo z pohľadu historika mazané až perfidné. Na jednej strane bola Charta 77 Komunistickým režimom odsudzovaná a na druhej strane Komunistický režim nikdy nezverejnil o čom bolo vyhlásenie anticharty, ale určite títo ľudia mali určitú šajnu z akej príčiny to vzniká. Historik je presvedčený, že mnohí z nich Chartu 77 ani nečítali. Určite to bol prejav lojality voči Komunistickému režimu. Títo ľudia, keby povedali, že by nepodpisovali túto antichartu, tak títo ľudia  by si už v umeleckej brandži ani neškrtli, čoho dôsledkom bol osud signatárov Charty 77. Treba si uvedomiť, že medzi signatármi bolo mnoho umelcov

Otázka č. 12- Aké represálie používal Komunistický režim voči signatárom Charty 77? Bolo tam aj väzenie?

                Väzenie bolo už ultimátny počin. Medzi hlavný motív Komunistického režimu patrilo vyšetrovanie Štátnou bezpečnosťou, tí ľudia by mali byť vysťahovaní na západ, to väzenie sa pripojilo až neskôr. Bezprostrednou príčinou väzenia disidentov Charty 77 boli iné príčiny. Tam boli tresty odňatia slobody vysoké. Napríklad Václav Havel sa vo väzení ocitol viackrát. Bolo to viac ako 5 rokov, čo strávil Václav Havel vo väzniciach normalizačného Československa.

Otázka č. 13- Prečo je dôležité hovoriť o cirkevnej provincii?

                Cirkevná provincia mala veľký dopad na národno-emancipačný program  Slovákov, pre časť obyvateľstva to bola satisfakcia za vyjadrovanie túžby za cirkevnú provinciu.

Otázka č. 14- Ako fungoval Výbor pre nespravodlivo stíhaných?

                Charta 77 priniesla určité oživenie do prostredia odporcov Komunistického režimu, pretože sa ukázalo, že určite existuje skupina ľudí, ktorá vie postaviť na odpor voči Komunistickému režimu. Samozrejme to podnietilo aktivity v ďalších prostrediach a jednou z ďalších aktivít bolo založenie Výboru pre nespravodlivo stíhaných v roku 1978, číže rok po vzniku Charty 77. Treba povedať, že tieto aktivity boli úzko prepojené. Výbor pre nespravodlivo stíhaných vznikol, aby upozornil západ na prípady stíhaných ľudí z politických dôvodov vlastne v Komunistickom Československu. Zameriavala sa na politické procesy ľudí, ktorí boli súdení za to, že sa postavili na odpor Komunistickému režimu. Podobne ako Charta 77 aj tento výbor mal pre väznených obrovský morálny význam. Ukázalo sa ako veľká podpora pre týchto väznených, že mali určitú pomoc zo západu, aj to, že sa hovorilo o prípadoch v rádiu Slobodná Európa. Tresty voči disidentom režimu boli oveľa miernejšie v 70. a 80. rokoch ako v 50. až 60. rokoch. Pre kresťanov na Slovensku v tom čase  hralo významnú úlohu aj vysielanie Vatikánskeho rozhlasu.

Otázka č. 15- Ako sa angažovala maďarská menšina v disente?

                Čo sa týka maďarskej menšiny, tak je dobre, že to spomíname v súvislosti s Chartou 77. V roku 1978 vznikol v Československu inštitulizovaný výbor na ochranu práv  maďarskej menšiny na Slovensku. Tieto aktivity výboru  sa zhodujú s princípom Charty 77. Najpočuteľnejším hovorcom maďarskej menšiny bol Miklos Guirai , ktorý bol sám signatárom Charty 77. Hovorcovia, ale aj signatári sa stali obeťou perzekúcii normalizačného Československa. Rovnako aj Miklos Guirai za svoje aktivity zostal niekoľko mesiacov vo väzení. Vyšetrovatelia pracovali s mnohými listami pri vyšetrovaní perzekúcii.

Otázka č. 16- Ako je dobre zdokumentovaná činnosť Charty 77 v Česku  a na Slovensku?

                V Česku je zdokumentovaná určite lepšie, v Čechách mala Charta 77 jednoznačné ťažisko. Veľmi významným strediskom Charty 77 bolo Československé dokumentačné  stredisko nezávislej literatúry. To bolo centrom, kde sa zhromažďovala samizdatová a exilová literatúra. Dôležitým zdrojom sú materiály bývalej štátnej bezpečnosti. Tieto materiály poodkryvávajú ľudské osudy.

Otázka č. 17- Prečo je dôležité hovoriť o zriadení cirkevnej provincie?

                Hosť historik si myslí, že je to dôležité, preto lebo to súvisí s takým národno-emancipačným pohybom na Slovensku. Pre Slovensko to bola mimoriadne dôležitá vec, zase to súvisí s konferenciou v Helsinkách, ktorú sme naznačili. Táto konferencia bola kľúčová v tom, že potvrdila existenciu hraníc po druhej svetovej vojne, z ktorých niektoré boli veľmi sporné. Do istej miery sa to týkalo slovensko-maďarskej hranice. Pri maďarskej hranici ani vtedy neexistovala zhoda, že musí byť narysovaná ako je teraz. Z tohto hľadiska bola Konferencia v Helsinkách prelomová. Treba povedať, že našlo odraz aj v prostredí Svätej stolice, ktorá je známa ako najstaršia diplomacia, funguje aj trochu v inom časovom vnímaní ako je momentálny pohľad na svet. Je veľmi prezieravá, je veľmi precízna v mnohých veciach, z tohto titulu reflektuje, že hranice štátov sa z tohto hľadiska môžu veľmi výrazne meniť. Tu je čiastočne odpoveď prečo sa udiali udalosti v roku 1977. Helsinkská dohoda tieto hranice ešte viac ukotvila.

Otázka č. 18- Pri tejto téme cirkevnej provincie  musíme ísť pred rok 1918, ako vyzerala cirkevná štruktúra pred rokom 1918?

                Tieto požiadavky na cirkevnú provinciu Slovenska  môžeme datovať podľa historika ešte do roku 1848. Naozaj táto požiadavka ešte spadá do 19. storočia, keď sa začalo hovoriť o administratívnych hraniciach Slovenska. Konkrétna hranica Slovenska sa vyformulovala až po zániku Rakúsko- Uhorska.

Otázka č. 19- Malo Uhorsko nejakých biskupov slovenského pôvodu?

                Áno, podľa historika malo Uhorsko biskupov slovenského pôvodu. Podľa historika je zlé pomenovanie, keď niekto povie, že uhorské dejiny boli dejinami maďarizácie, to nie je pravda, lebo Slováci boli integrálnou súčasťou Uhorska prakticky do nejakej polovice 19. storočia.  V podstate sa uvažovalo o tom, že Slováci sú súčasťou Uhorska, Uhorsko bolo do istej miery prirodzené pre Slovákov. Podľa historika najväčšie maďarské mesto bola Budapešť, veľa Slovákov žilo v Segedíne a v Sedmohradsku rovnako ako vo Vojvodine. Mnohí Slováci boli významnými predstaviteľmi Uhorska , medzi zaslužilého Slováka v Uhorsku patril Alexander Rudnay. V neskoršom období mnohí biskupi a arcibiskupi Uhorska mali slovenský pôvod.

Otázka č. 20- Môžeme vysvetliť v akej situácii sa ocitla cirkev na Slovensku po vzniku Československa?

                Podľa historika to bolo veľmi komplikované obdobie rokov 1918 až 1921. Hranice povojnovej Európy sa totálne prekresľovali. V tomto období vznikali nové nástupnické štáty. Z pohľadu Svätej stolice to bolo obdobie veľkej neistoty ako povojnová situácia bude vyzerať. Zoberme si koľko trvalo uzavrieť mierovú dohodu s Maďarskom, to bolo prakticky 2 roky po skončení prvej svetovej vojny. To boli všetko strašne náročné procesy. Nositeľom myšlienky vznikajúcej Československej republiky bola skôr česká intelektová skupina. České intelektové skupiny dlhodobo vyjadrovali odpor voči Rakúsko- Uhorsku. Politici ako Masaryk a Beneš určovali zahraničnú politiku, mali výhradne negatívny postoj na katolicizmus, boli anti-katolícki naladení. Na druhej strane vtedajšia politická garnitúra si uvedomovala, že by mali byť upratané hranice aj na cirkevnom poli, chceli zladiť hranice štátu s cirkevnými hranicami, čo nebolo jednoduché. Smerovalo to skôr ku sekularizačným tendenciám. Uvedomovali si, že v štáte žije veľa katolíkov a z toho dôvodu vzťahy so Svätou stolicou by mali byť ukorigované.

Otázka č. 21- Čo bolo podstatou zmluvy s Vatikánom z roku 1927?

                Podľa historika je to veľmi komplikovaná otázka. V roku 1927 bol podpísaný takzvaný modus vivendi medzi Svätou stolicou a bývalým Československom. V tom obdobie katolícke ostrie trochu opadlo, zmenila sa aj vláda. V tom období bola tendencia ustúpiť od radikalných, ľavicových názorov a bolo smerovanie ku konzervatízmu. Toto sa prejavilo aj na cirkevnom poli. Výsledkom bolo aj podpísanie tejto zmluvy, ktorá mala názov Modus vivendi. Svätá stolica súhlasila s myšlienkou, že hranice diecéz budú v súlade s hranicami štátu. Samozrejme treba si uvedomiť, že to bolo veľmi komplikované, lebo tam bola otázka deľby majetku.

Otázka č. 22- Ratifikovaná  zmluva bola v roku 1937, prečo to trvalo tak dlho?

                Podľa hosťa znova je to komplikované, lebo v tomto období sa zhoršili diplomatické vzťahy medzi Prahou a Vatikánom.  Počas 22 ročnej existencie Československa, tieto vzťahy s Vatikánom boli krehké a prebiehali určitými fázami. V roku 1927 vydal pápež Pius XI. listinu, ktorá upravovala utvorenie provincie aj na Slovensku.  Záver 30. rokov 20. storočia priniesol, že do Európy prichádzal vojnový konflikt a to spôsobilo, že táto implementácia dohody medzi Prahou a Vatikánom  nebola zavedená do praxe.

Otázka č. 23- Čo podstatne by sme mali pre pochopenie tejto situácie ešte pripomenúť?

                Vydanie dohody pápežom  Piom XI. v roku 1937 naznačovali, že zriadenie cirkevnej provincie na Slovensku bude reálne, ale geopolitické udalosti druhej svetovej vojny to všetko zmarili. V tomto období Svätá stolica veľmi citlivo pristupovala ku zriadovaniu cirkevných provincii, lebo neboli etablované hranice týchto štátov. Do roku 1945 sa nepodarilo napĺniť zriadenie cirkevnej provincie, a potom po roku 1945 tá situácia je znova úplne, úplne iná. V tomto období bol pomaly nastupujúci komunistický režim a pre tento režim zriadenie cirkevnej provincie  nebola pochopiteľne žiadna téma.

Otázka č. 24- Aký bol vzťah Vatikánu so Slovenským štátom?

                Svätá stolica bol prvý štát, ktorý slovenský štát uznala. Snažila sa vnímať to, čo vnímala dlhodobo, že slovenské obyvateľstvo je katolícke. Svätá stolica sa kriticky vyjadrovala proti nenávisti ku židovskému obyvateľstvu a to bol determinant, ktorý vzťahy medzi Svätou stolicou komplikoval.

Otázka č. 25- Čo sa udialo po roku 1948 v súvislosti so vzťahom Vatikán- Slovensko?

                Geopolitické rozdelenie Európy po druhej svetovej vojne sa zásadne mení. Od  februára 1948 sa k moci dostáva Komunistická strana. Otázku cirkevnej provincie Komunistická strana vôbec neotvárala. Režim bol postavený na ateistickom základe. V 50. rokoch 20.storočia boli masívne a otvorené perzekúcie voči cirkvi. Bolo to obdobie charakteristické prenasledovaním kňazov a zatváraním reholí. Boli to brutálne proticirkevné opatrenia, ktoré v podstate prebiehali až do polovice 50.rokov. Vtedy otázka cirkevnej provincie nebola témou dňa. Trochu sa pootvorili dvere na riešenie v priebehu 60.rokov. V tomto období táto otázka intenzívne žila v prostredí slovenskej cirkevnej imigrácie. Táto slovenská cirkevná imigrácia pôsobila na západe osobitne v Ríme a najmä okolo Slovenského ústavu Cyrila a Metóda. Tá situácia v 60.rokov sa začala meniť a aj sa menil režim v Československu. To nadobudlo úplne, úplne inú dynamiku.

Otázka č. 26- Priniesla Pražská jar viac slobody aj pre cirkev?

                Pražská jar bola podľa historika veľmi špecifickým obdobím. Bolo to obdobím uvoľnenia Komunistického režimu. V Československu bol nával slobody, ktorý sa dotkol aj cirkevného prostredia i keď určite menej svetského života a každodenného života ľudí. Napriek tomu aj pre cirkev to prinieslo mnohé pozitívne momenty. Týmito momentami boli, že bolo možné obnoviť gréckokatolícku cirkev. Jedným z dôležitým prúdov, ktorý bol vtedy hitom, bola snaha o federalizáciu Československa. V októbri 1968 bol prijatý zákon o Československej federácii a neskôr od roku 1969 vznikla samostatná súčasť federácie Československa. Toto malo veľký význam pre neskoršie zriadenie Cirkevnej provincie Slovenska, lebo to ukázalo, že áno je tu aj Slovensko a má nejaké administratívne hranice. Stále v tomto období bola otázka hľadania súladu medzi cirkevnými a administratívnymi hranicami. Tam bol silný argument, lebo existovala moravská a česká cirkevná provincia, ale slovenská cirkevná provincia nebola.

Otázka č. 27- Ako sa k dohode došlo? Kto sa na nej podielal?

                Boli to zdĺhavé rokovania, ktoré prebiehali od roku 1972 do roku 1974 v rámci ktorého vtedajšia vatikánska delegácia rokovala s vtedajším československým vedením. Tie rokovania boli veľmi tvrdé, pretože to bol taký komplex otázok medzi ktorými tvorila otázka cirkevnej provincie iba časť úloh. Napokon s tým súhlasilo, ale požadovalo opatrenia aj zo strany Vatikánu. Jedným z opatrení bolo zjemnenie aktivít slovenského katolíckeho exilu. Z tohto exilu vychádzali mnohé požiadavky ku Svätému Otcovi, aby riešil otázku samostatnej slovenskej cirkevnej provincie. Do istej miery pripomenuli, že tá otázka je stále otvorená, že tá otázka je stále živá. To bola veľmi dôležitá otázka pre Slovákov- katolíkov. Keď sa vyriešila otázka slovenskej cirkevnej provincie, tak sa vynorila otázka, kde tá slovenská cirkevná provincia bude mať sídlo. Intenzívne sa ponúkala Bratislava ako administatívne sídlo vtedajšieho Slovenska, ale toto nechcelo vtedajšie československé vedenie, lebo to by bolo pre nich ako sa ľudovo hovorí príliš veľa, a preto sa aj z tohto dôvodu stála sídlom slovenskej cirkevnej provincie Trnava. Vytvorením slovenskej cirkevnej provincie sa odčlenila trnavská arcidiecéza od ostrihomskej arcidiecézy, košickú a rožňavskú arcidiecézu odčlenila od jagerskej arcidiecézy. Obidve vyhlásil arcibiskup Tomášek 6.júla 1978.

Otázka č. 28- Aký bol postup slovenských komunistov, môžeme aj konkretizovať

                Ťažko by súhlasila Československá komunistická strana  so Slovenskou cirkevnou provinciou, keby na čele vtedajšej Československej komunistickej strany nestál Gustáv Husák. Treba však povedať, že nebol tam len podiel Gustáva Husáka, že Slovensko sa stálo samostatnou cirkevnou provinciou. Mali na to aj podiel ďalší komunistickí politici zo Slovenska. Konkrétne to bol komunistický politik Peter Colotka , ktorý pochádza zo Sedliackej Dubovej na Orave a naozaj mal úzke kontakty s kňazom z Oravy Viktorom Trstenským, ktorý bol disidentom, to sú slovenské špecifiká. Nemožno obísť ani osobnosť Ministra kultúry Československej republiky Miroslava Válka predsa len do jeho jurizdikcie spádala aj táto slovenská cirkevná problematika. Z titulu ministra kultúry mal na starosti aj túto cirkevnú problematiku tej administratívnej stránke a tiež svojim spôsobom prispel, aby vtedajšie komunistické vedenie Československej republiky  akceptovalo samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu.

Otázka č. 29- Aká bola situácia po páde režimu?

                Po páde Komunistického režimu sa situácia radikálne zmenila, lebo vymizlo deklarované nepriateľstvo voči cirkvi a obyvateľstvu. K vymenovaniu arcibiskupa slovenskej cirkevnej provincie došlo až 12 rokov po vzniku tohto inštitútu, konkrétne v roku 1989, kedy bol Ján Sokol menovaný do tejto pozície. To svedčí o tom ako sa komunistický režim stával k cirkvi a veriacim. V tomto období nič nebránilo k tomu, aby sa samostatná cirkevná provincia plnohodnotne ubrala do života.     

                                          

 

 

 

 

 

 

 

Marián Lukáč

Marián Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Som na vozíku po vysokej škole 1. stupňa venujem písaniu článkov v ekonomike, rád si vypočujem relácie v Slovenskom rozhlase a z nich robím blogy Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu