Blog č. 82- Spracovanie informácii mysľou+ kritické myslenie

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme duševného spracovania myšlienok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Blog o duševnom spracovaní myšlienok

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme duševného spracovania myšlienok. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná dňa 2.apríla 2022 o 21:05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

Možno nikdy sme nesledovali dianie vo svete ako teraz. Zovšadiaľ sa na nás hrnú rôzne  informácie. V relácii sa hosť s moderátorkou  zapodievali otázkou ako zvládnuť ten tlak. Pán profesor Miron Zelina v relácii poradil, že by sme mali uprednostniť racionálne premýšľanie pred emóciami a nemali by sme všetko nekriticky brať, čo objavíme na internete. V relácii sa hosť s moderátorkou zapodievali otázkou ako sa zo všetkého “ nezblázniť“ a tým si skvalitniť život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mnohí ľudia sledujú situáciu vojny na Ukrajine, situáciu s Covidom, klimatické zmeny,  tak intenzívne, že idú s tým aj spať. Títo ľudia majú okolo aj iné problémy. Mnohí ľudia riešili tento týždeň aj daňové priznania. Sú dve skupiny ľudí a to tí, ktorí sa od informácii odstrihnú a neriešia tie informácie, iní ľudia sa od toho nevedia odstrihnúť a sú z toho nervózni.

Otázka č. 1- Dá sa zvládať tento informačný tlak, ktorý sa na nás hrnie?

                Je tam veľmi jednoduchá odpoveď, že sa to dá zvládať, ale tí ľudia, ktorí nie sú na to pripravení, to zvládajú ťažko. Príprava spočíva v tom ako človek rozmýšľa, teda myslenie je základný prvkom prípravy na informácie.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 2- Čo je vlastne to myslenie? Platí stále myšlienka Reného Decarta, myslím teda som?

                Každý deň sme svedkami toho, ako ľudia myslia. Myslenie riadi náš život. To myslenie je veľmi dôležité, z toho dôvodu, aby sme nerobili chyby, aby naše myslenie malo logiku. René Decart vytvoril hnutie s názvom racionálny prístup k životu. My môžeme život prežiť cez zmysly, nazýva sa to senzuálne myslenie. René Decárt to odmietol a povedal, aby sme nasadili rozum do myslenia. Odtiaľ sa vyvinulo ako rozmýšľať, aby to bolo kvalitné.

Otázka č. 3- Čo by sa stalo, keby niekto nehľadel na kvalitu života? Ako by to ovplyvnilo náš život?

SkryťVypnúť reklamu

                Keby niekto nerozmýšľal o svojom živote, tak žije stereotypne. Pán profesor povedal príklad s kávou. Ako náhle pán profesor pije kávu, tak začína rozmýšľať prečo ju pije. Tam už idú jeho schopnosti. Alebo rozmýšľa, čo vie o káve alebo ako piť tú kávu.  To platí o všetkom. Človek by sa mal zamyslieť koľko informácii vie o Kovide a o vojne.  Reakcia je komplexná,  ale racionálny pohľad myslenia by mal byť dominantný.

Otázka č. 4- Čím si vysvetliť pozoruhodný úkaz, že tí ľudia, ktorí majú menej informácii, tak sebaistejšie argumentujú?

                To všetko záleží  od úrovne myslenia. Ľudia by mali myslieť zložito a komplexne a nie jednoducho, že prijať každú informáciu. Niekto povie, že niekto je dobrý alebo zlý, tak by sme to nemali brať hneď ako fakt, ale by sme o tom mali premýšľať, prečo je to tak.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 5- Často sa hovorí o kritickom myslení.  Čo je to vlastne kritické myslenie?

                Kritické myslenie nie je najvyššia úroveň myslenia, najvyššia úroveň myslenia je kreatívne myslenie. Kritické myslenie v psychológii je hodnotiace myslenie. Myslenie môže byť kritické napríklad nemilujem špenát, ale myslenie môže byť pochvalné, napríklad milujem špenát. To neplatí len o špenáte, ale to platí o mnohých iných spoločenských veciach napríklad o vojne. Pri kritickom myslení vyslovujem hodnotiaci súd o niečom.  Je veľmi dobre, keď majú ľudia v sebe nejaké prvky hodnotiaceho myslenia. Moderátorka dodala, že lepšie myslenie pomáha lepšie žiť.

Otázka č. 6- Akú úlohu tu zohráva myslenie ľudí?

                To je jeden úsek toho, aby sa vedel človek brániť manipulácii, aby niekto človeka neinfikoval myšlienkami, ktoré sú zlé v primeranú dobu napríklad pri výbere povolania, školy, partnera, pri tom, ako ovplyvňovať deti. Proces kvalitného myslenia je univerzálny, situačný. Kvalitné myslenie a morálka sa prenáša všade. Myslenie by malo pozostávať, že mám jednu pravdu, druhú pravdu. Človek, ktorý je manipulovaný, tak jednoducho prijma názory, argumentácie. Preberá zodpovednosť za to čo prijal a nie za to povedali.

Otázka č. 7- Moderátorka dodala, že v tomto období pociťujeme určitú márnosť, lebo vojna je iracionálna a mnohí ľudia si kladú otázku, že čí majú robiť racionálne veci, keď vojna je iracionálna vec.    Ako k tomu nepodľahnúť ?

                Vojna je pre mnohých ľudí šok. Pán profesor čítal jedného autora, ktorý sa pýtal rečníckou otázkou, čí máme niekomu veriť po tomto šoku. Toto je podľa pána profesora vážny problém. Pán profesor si, ale myslí, že by nebolo dobre keby sme nerezignovali  na rozum. Decartove práce sú o rozhodovaní, myslení. Keby sme  rezignovali, tak nemáme inú nádej. Keby pán profesor bol optimisticky, tak by povedal, že sú 3 alebo 4 nádeje. Po prvé proti tomu zlu by sme sa mali postaviť inštinktom dobra, lásky, priateľstva. To hlása aj náboženstvo, ale to nefunguje, to hlásajú mnohí ľudia, ktorí sú humanisti, ale to nefunguje, vojny sú tu aj naďalej. Po druhé ľudia by mali rozum zlepšiť. Človek by mal mať techniky myslenia, rozjímania, aby našiel správne riešenie. Keď to človek nerobí , tak dochádza k menticíde, číže k zníženiu váhy rozumných riešení. Zo spoločenského hľadiska by mala byť vytvorená kultúra, kde sa vyžaduje myslenie. Po tretie spoločnosť by mala nastoliť digitálnu diktatúru. Digitálna diktatúra je sledovanie človeka ako sa správa prostredníctvom technických prostriedkov. Dávajú sa človekovi body za dobré a zlé správanie a na základe toho sú sankcie. Pán profesor má informácie, že v Číne je takto monitorovaných 23 miliónov ľudí. Keď má človek 700 bodov, tak má zníženú daň. Za demonštráciu voči vláde má mínusové body a je trestaný za to.

Otázka č. 8- Pán profesor, spomínali ste, že učeniu sa dá učiť. Ako sa to dá naučiť v škole?

                Keď pán profesor zoberie klasickú rodinu, tak veľmi záleží na tom, koľko času trávi rodina s deťmi. Keď rodič dáva dieťaťu otázky, tak rozvíja jeho myslenie. Keď dieťa sedí za tabletom  a hrá tú istú hru, tak to nie je rozvoj myslenia. Najdôležitejšiu úlohu zohráva matka v tomto prípade. Často psychológovia používajú výraz, že je to tzv. senzorická deprivácia. Nemá dostatok podnetov, aby sa učil myslieť. V novinách veľmi málo nachádzame diskusií, ktoré sú diskusie pre a proti a čo je horšie mnohé diskusie sú neetické. Pri týchto etických  diskusiách veľmi málo nájdeme akceptáciu iného názoru. V učebniciach je minimálny počet otázok, ktoré rozvíjajú kritické myslenie u žiakov, detí.

Otázka č.9- Ako vyzerá nekreatívny spôsob učenia a ako vyzerá jeho opak?

                Výskumy vyzerajú tak, že idú na hodinu a nahrávajú na audio alebo video a analyzujú každú otázku ktorý druh kritického myslenia rozvíja. Prvá úroveň myslenia je napríklad otázka Čo je to rodina? Žiak odpovie, že rodina je mama, otec a ja a mnohokrát to pri tomto končí. Keď chce pedagóg ísť na funkciu porozumenie, tak sa pýta aké funkcie má rodina. Už vedie pedagóg žiaka, aby rozmýšľal širšie. Vyššia úroveň je, aby to žiak zovšebecnil napríklad otázkou akú má funkciu rodina, prečo máme vlastne rodiny. Na vyššej ešte úrovni je, aby to žiak ešte zovšebecnil otázkou majú rodiny vtákov a zvieratá. Potom ide na kritické myslenie, myslíš si, že sú dobré a zlé rodiny, prečo si myslíš, že sú zlé.

Otázka č. 10- Ako sa to prejavuje v živote  v kategórii spôsobilosti riešiť situácie a samostatnosť?

                To súvisí s tým čo pán profesor povedal. Človek si zoberie primárny  fakt zo života a zaeviduje to, napríklad, že je Kovid, je vojna alebo zjednodušene tomu rozumie, že je to zle alebo dobre a ďalej nejde, nezovšebecňuje históriu, nevyslovuje hodnotiace súdy a hlavne nedáva ako to riešiť.  Tohto človeka nenaučili v minulosti myslieť na vyšších úrovniach.

Otázka č. 11-Akú literatúru by ste odporúčali na rozvoj myslenia?

                V prvom rade by to mali vedieť učitelia v školách. Pán profesor si myslí, že mnohí učitelia to ovládajú tie úrovne myslenia, ale je tam problém, že čí učitelia to majú čas prebrať, keďže so žiakmi majú veľa látky prebrať. Vyšli nejaké knižky na túto tému s názvom Umenie ako sa ľahko učiť alebo s názvom Nechaj ma, chcem sa učiť sám.  Pri týchto knižkách sa dá pochopiť, že ľudia by mali rozmýšľať komplexnejšie a zložitejšie.

Otázka č. 12- Čo je nové v oblasti myslenia vo svete?

                Táto doba si vyžiadala zmeny v školstve a jedna z najpodstatnejších zmien je skutočne to čo nazývame rozvoj myslenia alebo odbornejšie je to rozvoj kognitívnych, poznávacích funkcii. Odráža sa to tak, že do popredia aj cez Kovid ide digitálne vzdelávanie. To je nechcená, tichá revolúcia v školstve. Mnohí ľudia na Slovensku rezignovali na verejné a súkromné školy a vytvárajú sa domáce školy. Toto je odozvou, že tradičná škola učí vedomosti, ale neučí myslieť. Na Facebooku sú viditeľné tzv. slobodné školy. Slovensko, ale aj Európa proklamujú tzv. kurikulárnu metódu. Curiculum znamená, že ako učím, tak prebehli rýchle reformy. Na prvom mieste reforiem boli Japonci, potom Fíni. Posledná veľmi dobrá reforma bola estónska, ale aj Island má dobré reformy. Okrem toho vzniklo mnoho prác, ktoré sa zapodievajú týmto problémom. Hosť spomenul v relácii 2 mená nositeľov Nobelovej ceny. Prvý napísal knihu s názvom Pomalé a rýchle myslenie. Je to významná vec pre pedagogiku a rozvoj myslenia. Ďalší napísal knihu s názvom Neočákavané správanie, ktorý sa tiež zapodieva podobnou vecou. Tretí nositeľ Nobelovej ceny napísal knižku s názvom Prečo múdri ľudia robia hluposti. Prví dvaja sa zaoberajú myslením v ekonomike a podnikaní. Títo spisovatelia sa zaoberajú otázkami prečo si ľudia berú pôžičky, úvery, je to myslenie dobre. Tieto dôsledky rozobrali autori v knihách. Autor knihy s názvom Prečo múdri ľudia robia hlúposti analyzuje prečo Clinton robil zlé rozhodnutia. Nemáme príliš veľkú kontrolu nad svojimi myšlienkovými procesmi. Psychológia, ekonómia sa začínajú zaoberať problémom myslenia u ľudí. Hosť si kládol v relácii rečnícku otázku, že ako je možné, že sa Putin rozhodol pre to čo sa rozhodol. Na všetkých úrovniach ľudského bytia prebiehajú procesy, ktoré môžu byť racionálne, ale môžu byť aj iracionálne. Títo autori sa zapodievajú tým ako to zlepšiť. Myslenie keby sa založilo na vedeckom podklade, tak možno by sa eliminovali chyby.

Otázka č. 13- Čo by mal robiť človek, aby mal kvalitnejší život, aby stále nemyslel na vojnu a Kovid?

                To má podľa profesora niekoľko možných odpovedí. Človek by to mal riešiť útekom do samoty, do prírody. Človek by si to mal v prvom rade premyslieť. To myslenie by malo mať nejakú úroveň. Človek môže mať jednoduché riešenie, utekám, hotovo. Môže to byť aj tak, že to človek zvážuje z viacerých hľadísk. Pre pána profesora bolo šokujúce, že 200 nositeľov Nobelovej ceny podpísali proti vojne manifest. To znamená, že množstvo mudrých ľudí uzavrie nejaké stanovisko.

Otázka č. 14- Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí manipulujú?

                 S týmito ľuďmi, ktorí manipulujú sa veľmi ťažko komunikuje logicky, pretože títo ľudia nerozmýšľajú logicky. Ony proste milujú názor, ktorí majú. Tam by možno zohrala úlohu nová skupina ľudí. Pri racionálnych ľudí debata spočíva v úrovniach myslenia. Človek by mal osloviť iného človeka jeho úrovňou myslenia.

Otázka č. 15- Ako sa vypnúť z tých informácii?

                Pán profesor poznamenal, že je to častá otázka. Človek sa vypne tým, že robí to čo bežne robí. Človek by sa mal tešiť z bežného života, napríklad, že sadí kvietky, že ide športovať, že sa teší z filmov, že robotu si urobí  v robote, že má rád kolegov. Vypnutie znamená, že žije bežný život. Človek to môže nahradiť zmysluplnou robotou, robí to čoho baví. Keď človek bude páchať samovraždu, tak neovplyvní Kovid ani vojnu, to je mimo neho.

Otázka č. 16- Akých pár krokov by ste odporučili, aby človek kvalitnejšie žil?

                Po prvé človek by si mal dobre odpočinúť, mať dobrý relax. Po druhé človek by mal byť slobodný v mysli, niekedy by si mal vyčistiť aj mozog. Po tretie je to nastavenie, ako ráno človek vstane. Človek by sa mal tešiť, že je ráno, že vstal. Po štvrté človek by si mal klásť otázky typu kde sú príčiny prečo vyhrávaš, prečo prehrávaš, ako sa poučiť.                                   

Marián Lukáč

Marián Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Som na vozíku po vysokej škole 1. stupňa venujem písaniu článkov v ekonomike, rád si vypočujem relácie v Slovenskom rozhlase a z nich robím blogy Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
SkryťZatvoriť reklamu