Blog o celoživotnom vzdelávani

Písmo: A- | A+

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme celoživotné vzdelávanie. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Regina- západ a relácia Večerné reflexie.

Blog o celoživotnom vzdelávaní

 V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme celoživotné vzdelávanie. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Regina- západ a relácia Večerné reflexie. Táto relácia bola odvysielaná 22.júna 2021 o 21:05 s moderátorkou Hanou Michalčíkovou a jej hostkou Marcelou Havrilovou. Témou relácie je, že celoživotné vzdelávanie je kľúčom k sebapoznaniu a fyzickej a psychickej symbióze.

 Práca v IT technológiách je pre mnohých nevyhnutnou súčasťou pracovného života. Podiel žien v IT sektore na Slovensku je 13 %, podiel žien v IT sektore vo vyspelých európskych krajinách je 16 %. Čísla počtu žien v IT sektore síce rastú, ale nerastú tak akoby sme si predstavovali. Vo večerných reflexiách hovorili aj o projektoch, ktoré by zvýšili podiel žien v IT sektore. Hostka pracuje vo viacerých projektoch zameraných na digitálnu transformáciu škôl. Hostka dávala návrhy ako zmeniť myslenie na kritické, akčné a analytické a ako vzťah k IT technológiám ovplyvňuje vek a prostredie. 

Hostka je dôkazom toho, že ak človek niečo chce nič nie je nemožné. Hostka pochádza z Východného Slovenska z Dolného Spiša konkrétne z obce Prakovce, hostka tam vyrástla až do štúdia na vysokej škole. Čo sa týka vysokej školy hostka študovala filozofickú fakultu v Prešove, ale Prakovce sú jej rodnou obcou, jej rodný kraj. Obec Prakovce je veľká obec, má 3500 obyvateľov, hostka si pamätá na obdobia, keď obec mala 3600 obyvateľov a bola veľká stredisková obec, v ktorej bola veľká fabrika ťažkého zbrojarského priemyslu. Hostka čítala v 1 múdrej knihe, že rodičia svojim deťom majú dať 2 veci a to korene a krídla a potvrdzuje, že dostala korene a krídla.

Otázka č. 1- Hovoríte nejakým východniarskym nárečím?

 Nehovorí východniarskym nárečím, ale priznáva, že východniarsky prízvuk má Keď je dlho doma a príde do Bratislavy, tak kamaráti z Bratislavy jej hovoria no už si bola dlho na východe, naopak, keď je dlho v Bratislave, tak jej kamaráti z východu hovoria, no už si bola dlho v Bratislave. Chodí na východ pravidelne každý mesiac a prvá cesta žiaľ vedie na hrob jej rodičov. Tá radostná vec je, že môže navštíviť rodinu svojho brata, sesternice, bratrancov. Na východe žijú navyše ešte jej 2 dobré kamarátky z univerzitných čias.

Otázka č. 2- Neodrádza vás, že to je dlhá cesta, lebo z východu na západ Slovenska sú stovky kilometrov? 

Nie neodrádza ju diaľka, hostka šoféruje celú trasu na východ Slovenska sama. Má rada šoférovanie, je to chvíľa, keď má čas premýšľať. Vtedy prichádza na výborné nápady, lebo má čistú hlavu. Hostka, keď prejde pomyslenú hranicu Liptov-Tatry, tak si uvedomí v podvedomí, že v tomto kraji už som doma. Hostka žije stále na západnom Slovensku konkrétne v Bratislave, ale furt považuje za jej domov východné Slovensko.

Otázka č.3- účinkovali ste v dedine v nejakom folkórnom súbore? 

 V prvom rade vyrástla v malých javiskových scénach. Kultúra pre dedinu Prakovce bola veľmi silná a to je dôvod prečo sa obec Prakovce rozvíjala. 

Otázka č. 4- Vnímate intenzívne prírodu, keď prídete do obce Prakovce ako zelenú oázu na oddych?

 Keď sa zatvorila zbojárska fabrika v obci Prakovce, tak za 30 rokov sa nepodaril oživiť priemysel, aby sa z Hnileckej hladovej doliny stálo krásne miesto na život. Hostka verí, že v obci nastane rozvoj cestovného ruchu vzhľadom na to, že príroda je panenská. V tej dobe, v ktorej žijeme ľudia vyhľadávajú také krásne miesta.

Otázka č. 5- O akom povolaní ste snívali v mladosti?

 Hostka mala obdobie, keď chcela byť učiteľkou. V období, keď sa rozhodovala čo ďalej študovať, tak sa jej páčilo právnické povolanie. Nakoniec hostka išla na filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafaríka v Prešove. Vždy chcela robiť prácu s ľuďmi.

Otázka č. 6- Diplomová práca hostky bola na zvláštnu tému na zvláštnom mieste. Týkala sa diplomová práca vzdelávania?

 Vzdelávanie dospelých sa rozdelilo na filozofickej fakulte na tri odbory a to sociálna práca, personálny manažment a kulturológia. Tie 2 odbory číže personálny manažment a kulturológia hostku nezaujímali, tak hostka išla na sociálnu prácu. Hostka robila diplomovú prácu z prostredia väznice. Hostka sa zaujímala o pozitívnu motiváciu odsúdených a zmenou ich hodnôt. Chvíľu mala aj také presvedčenie, že do toho prostredia väznice chce ísť aj pracovať.

Otázka č. 7- Spomínali ste, že vás láka viac pozítivíta ako negativíta? Zavážil aj tento fakt výber povolania pre Vás?

 Áno samozrejme, hostka po štúdiu pracovala na Okresnom úrade v Gelnici na oddelení sociálno-právnej ochrany deti a mládeže. Po roku zistila, že chce rozvíjať svoj talent a chce pracovať v prostredí, ktoré je pozitívne. Sociálno-právna ochrana a práca vo väzení nie sú naozaj pozitívne práce. Moderátorka poznamenala, že vám sa v takom prostredí pošťastilo pracovať a v takom pozitívnom prostredí ste pracovali dosť dlho. Zistila, že sociálna práca nie je pre ňu, lebo negatívne, zlé veci jej berú veľké množstvo energie. V tom čase ju oslovila pani profesorka a ponúkla jej pracovné miesto v novovznikajúcej akadémii vo Veľkom Krtiši. Bolo to mesto, o ktorom hostka nikdy nepočula. Toto mesto hľadala hostka na mape. Cez leto jej rodičia pomohli zariadiť prvý učiteľský byt. Na tom pracovnom mieste pracovala hostka 6 rokov. Bolo to pre ňu úžasných 6 rokov. Okrem učenia sa pracovať v škole, hostka sa učila aj v miestnom, komunálnom a neziskovom sektore. Po 6 rokoch práce vo Veľkom Krtíši po smrti mamy hostka odišla na východ a na východe začala pracovať v neziskovom sektore, v Baťovej škole kde pracovala až 9 rokov až na pozícii generálnej riaditeľky. Od roku 2004 hostka pracuje a žije v Bratislave, o ktorej hovorila dlhé roky, že tam žiť a pracovať nikdy nebude. Potom prišla ďalšia výzva, organizácia v ktorej pracovala, spolupracovala s firmou Microsoft Slovensko. Táto firma ju oslovila na pozíciu, išla výberovým konaním, ktoré nebolo jednoduché predsa je to jeden z najväčších technologických hráčov na svete. Hostka mala šťastie, že prešla výberovým konaním a začala tam pracovať na pozícii riaditeľky pre verejný sektor a po roku prešla na oblasť vzdelávania. V oblasti vzdelávania pracuje až dodnes. Tretí rok pracuje aj na českom trhu, číže má na starosti 2 trhy slovenský a český. Po 17 rokoch hostka začala mať rada život v meste a nevýlučuje, že do Bratislavy sa ešte vráti, keďže teraz žije v Pezinku. V Pezinku býva 8 rokov, kde má rodinný dom v krásnom prostredí viníc priamo pod Karpatami v takej malej, tichej štvrti. Hostke toto prostredie plne vyhovuje. Má rada tú možnosť vybehnúť do prírody. Hostka je kombinovaný typ aj mestský aj vidiecky.

Otázka č. 8- Čo podľa vás bolo najťažšie na Covidovej dobe najťažšie z hľadiska technológii? Neboli sme pripravení alebo vybavení?

 Hostka si túto situáciu vedela predstaviť, lebo jej firma školy pripravovala, že sa blíži digitálna doba a v tom čo sa práve deje vo svete je transformácia a práve digitálna transformácia, ktorá prinesie veľa potreby učiť sa nové veci, ale na druhej strane prinesie úžasné možnosti. Vzdelávať sa bude nielen v škole, ale že vzdelávanie bude hybridné. Keď hostka hovorila o tejto transformácii, tak mnohí ľudia sa tak zvláštne pozerali. Podľa hostky sme na túto dobu boli nepripravení. Stále sme si mysleli, že digitálna doba príde, ale až o 10-50 rokov. Táto doba prišla vo februári 2020 a bolo nutné veľmi rýchlo zareagovať. To bol dôvod tohto obrovského šoku, lebo sme neverili, že to príde tak rýchlo. Po druhé sme neboli na túto dobu ani vybavení. Hostka si pamätá na 14.-15. marec 2020, keď sa začali zatvárať školy v Bratislave kvôli pandémii, vo firme hostky začali pracovať vtedy na plné obrátky, pomaly 24 hodín denne. Jej tím pripravoval vzdelávanie učiteľov. Jej firma spustila 16. marca webový portál www.školanadialku.sk a tam každý deň robili webináre a tým pomáhali učiteľom, žiakom a rodičom. Všimli si 1 vec, že aj v rodine vyššej vrstvy obyvateľstva nemal každý člen rodiny svoj vlastný počítač, nemal každý svoje pracovné miesto. Zrazu sa rodičia ocitli na homeoffice, deti na distančnom vzdelávani a zrazu sme zistili, že tých počítačov potrebujeme viac. Klasická rodina 2 rodičia, 2 deti mali 1-2 počítače, tak sa dohadovali kto bude v danej chvíli pracovať alebo študovať. Hostka mala priateľku, ktorá pracovala v kúpeľní, lebo to bolo jediné miesto, kde mala pokoj. To nám ukázalo, že nielen profesionálne nie sme pripravení na digitálnu dobu, ale ani v našich bytoch sme neboli pripravení na digitálnu dobu, pretože sme vnímali technológie ako doplnok k životu a nepovažovali sme to ako bežnú súčasť života. Moderátorka dodala, že sme si uvedomili, že bez internetového pripojenia sme hotoví. Pred 10-20 rokmi sme nechýrovali po internete, teraz internet má takmer každý. Rodiny teraz viac budú investovať do technológii, ale aj do takých jednoduchých vecí ako stolička na sedenie alebo stôl na prácu. Moderátorka dodala, že možno prehodnotíme systém našich životných hodnôt. Ľudia si mysleli, že je výhodnejšie vraziť peniaze do viacerých dovoleniek ročne ako vraziť peniaze do technológii. Hostka dodala, že je to ťažké rozhodovanie, lebo je príjemne ísť na viaceré dovolenky ročne, ale táto Covidová doba nám ukázala, že je výhodne sa materiálne a technicky pripraviť na digitálnu dobu, lebo tá tu bude.

Otázka č. 9- Spomínali sme učiteľky, že sa museli na distančné vzdelávanie. Myslíte si z Vášho pohľadu, že to zvládali?

 Boli to ženy, ktoré mali školopovinné deti, tak to bolo nesmierne náročné. Hostka povedala vlastnú skúsenosť. Školy s ktorými organizácia Microsoft Slovensko pracovala dlhšie, tak sa lepšie preorientovali na nútenú digitálnu výučbu. Do týždňa mali výborne zorganizované distančné vzdelávanie s výbornou spoluprácou s rodičmi so žiakmi, so študentmi a s kolegami navzájom. Šťastie praje pripraveným. Tí, ktorí boli pripravení, tí nemali problém. Potom boli 2 skupiny škôl. Prvá skupina bola nepripravená, ale vedeli, že niečo sa deje, mali odvahu, trvalo im to síce trochu dlhšie, ale boli otvorení k spolupráci a do nich organizácia Microsoft Slovensko investovala veľa času. Prinieslo to ovocie. Hostka žiaľ povedala, že boli aj takí, ktorí ťažko príjmali zmeny a s týmito zmenami nie sú stotožnení a ich mentálne nastavenie je také, že sa vrátime do normálu pred Covidom.

Otázka č. 10- Pripravovali ste školy na túto zmenu. Budete pokračovať v tomto projekte, je o to záujem?

 Organizácia pernamentne pracuje rok a pol a je o to obrovský záujem. Majú 87 % škôl na ich technológiách. Už majú záujem aj tie školy, ktoré mali zo začiatku menší záujem. Vidia, že to je nevyhnutnosť. Je dôležité pre organizáciu neustať v jej práci. Neustále prinášať novinky, pomáhať učiteľom a aj rodičom. Budúcnosť vzdelávania je hybridná. My sme sa v pandemickej dobe naučili, že vieme kombinovať spôsoby vzdelávania. Vzdelávanie nemusí byť vzťahované na miesto a čas. V tejto pandemickej dobe sme si uvedomili, že vzdelávanie môže byť v úplnom inom čase doma, na chate. To vzdelávanie môže byť kombinované aj v škole, ale keď má dieťa napr. chrípku, tak sa môže vzdelávať z domu a nemusí o to vzdelávanie prísť. V rámci moderných technológii si učiteľ môže tieto deti pripojiť z domu. Ďalšou výhodou hybridného vzdelávania je tá, že môžete na hodinu priniesť špičkových učiteľov, presentatorov. Títo hostia by nepricestovali z rôznych kútov sveta kvôli Vašim 10 minutám na hodine. To je správne a efektívne využívanie technológii.

Otázka č. 11- Ako táto Covidová a postcovidová doba zmenila seniorov z hľadiska technológii ? Čí vzťah k IT technológiám nejako súvisí s vekom?

 Podľa hostky vzťah k IT technológiám nejako nesúvisí s vekom. Hosťka sa vrátila do škôl. Často dostáva otázku čí učitelia v preddôchodkovom veku ťažšie zvladajú IT technológie. Z vlastnej skúsenosti vzťah k IT technológiam učiteľov v školstve nesúvisí s vekom. Hlavným faktorom čo ovplyvňuje vzťah k IT technológiám v školstve kladne a záporne je prostredie. Hostka pozná veľa učiteľov v preddôchodkovom veku, ktorí zvládajú školské IT technológie ľavou-zadnou úplne v pohode. Majú otvorenú myseľ, chcú sa učiť. Na druhej strane hostka pozná mladých učiteľov, ktorí neovládajú tak dobre školské IT technológie, lebo nemajú vytvorené prostredie. Skôr ako vek je dôležitým faktorom v akom prostredí pracujeme.

Otázka č. 12- Nie je niekedy dôležité, že zamestnávateľ nás prinúti zaujímať sa o tie technológie?

 Áno, je to niečo čo sa deje v mnohých pracovných pozíciách a v princípe je jedno kde sa pracuje. Na mnohých miestach, kde sme technológie nepotrebovali pred 20 rokmi, tieto technológie potrebujeme. Dobrým príkladom je výroba áut. Výroba auta v minulosti trvala veľmi dlho, v súčasnosti trvá krátko vďaka technológiám. Zamestnávatelia by mali dbať o to, aby zamestnanci sa učili nové zručnosti, nové veci z hľadiska IT technológii. Ak to neurobíme, tak sa môže stať, že sa s tou prácou môžeme rozlúčiť.

Seniori sú dôkazom toho, že ak je technológia správne využitá, tak nám môže spríjemniť a skvalitniť život. Moderátorka dodala, že sama má skúsenosť, že keď chodí nahrávať reportáže na univerzitu tretieho veku, tak je prekvapená ako seniori vedia ovládať IT technológie. Práve seniorskej kategórii to umožňuje udržiavať kontakty s blízkymi, ktorí sú v zahraničí. Dovoľuje im to udržiavať kontakt s rovesníkmi, spolužiakmi od základných až po vysoké školy. Pomáha im to udržiavať pracovné vzťahy po odchode do dôchodku. Seniorska skupina je príkladom toho ako technológie môžu zlepšiť kvalitu života. Na univerzite tretieho veku je veľa odborov, ktoré využívajú technológie. Je rozdiel využívať technológie ako konzument a je rozdiel využívať technológie na skvalitnenie si svojich koníčkov. Treba sa naučiť kedy používam IT technológie ako konzument a kedy používam IT technológie ako prostriedok, aby som sa zlepšoval.

Postreh poslucháča: Dobrý večer veľmi ma zaujala téma večerných reflexi, páni hostku pozdravujem. Ja mám taký menší postreh. Som telesne postihnutý človek po štúdiu vysokej školy 1. stupňa, ďalej som nepokračoval, objavila sa mi depresia. Nám telesne postihnutým otvorila covidová doba dvere ku webinárom a kurzom, lebo všetko sa to presunulo na internet.

Odpoveď na postreh poslucháča: Ja pánovi Lukáčovi ďakujem za pozdrav, má veľmi relevantný postreh, lebo ľudom s akýmkoľvek zdravotným znevýhodnením umožňujú technológie znižovať hendikep. Umožňuje im to pracovať, vzdelávať sa a dávajú takú dostupnosť vo všetkom čo oni potrebujú. Microsoft Slovensko vytvára rôzne funkcionality, ktoré umožňujú zdravotne znevýhodneným vzdelávať sa alebo pracovať. To je ďalšia výhoda IT technológii, že umožňuje im to pracovať za akýchkoľvek podmienok. 

Otázka č. 13- Ako je to so ženami a ich vzťahom k IT technológiam?

Na začiatku moderátorka povedala štatistiku, že v IT sektore pracuje na Slovensku 13 % žien, vo vyspelých európskych krajinách sú vyššie čísla. Moderátorka si myslí, že na Slovensku to nie je toľko koľko by mohlo byť. Ženy v IT sektore sú emocialná záležitosť. Hostka si kvôli tomu pomohla číslami. Organizácia Microsoft Slovensko urobila prieskum medzi dievčatami v rôznych krajinách sveta.

V prieskume sa pýtali na 3 nasledovné veci

  1. Kedy majú najväčší záujem o predmety ako matematika, technika a informatika?

  2. Kedy stracajú tento záujem?

  3. Prečo strácajú tento záujem?

Prieskumy potvrdili, že u dievčatách vo veku 10-12 rokov je o tieto predmety najväčší záujem. To je pre nich takým znamením, že ak budeme zameriavať nejaké programy tak iba do tohto veku. Najväčšia strata záujmu o tieto predmety sa deje medzi 14 a 16 rokom. To je vek, keď si dievčatá vyberajú svoje budúce povolanie, kedy sa rozhodujú akú majú kariéru. Tam môže byť hlavná príčina prečo je žien v technických displinach menej. Dôležité je sa zamyslieť prečo to tak je. Medzi 2 hlavne dôvody uvádzali dievčatá, po prvé že technické predmety sú určené nezaujímavo a po druhé ukázali, že vidia málo ženských vzorov. Málo ukazujeme matematičky, vedkyne, programatorky a ženy, ktoré naozaj v IT sektore sú. Hostka pridala svoj súkromný postreh. Málo ukazujeme tieto vzory aj rodičom týchto dievčat, preto lebo práve rodičia majú obrovský rešpekt pred týmto povolaním. Na druhej strane toto povolanie je dobré platené, dáva priestor na sebarozvoj. Moderátorka dodala, že pre ženy to je výhodne pretože sa dá sklbiť rodinný život a profesionálnu kariéru.

 Keď sa rozpráva hostka o ženách v IT sektore, tak sa rozpráva v dvoch úrovniach

  1. Možnosť uplatnenia žien v IT sektore

  2. Sklbenie rodinného a pracovného života žien v IT sektore

Otázka č. 14- Veľká téma s ktorou hostka pracuje je digitálna transformácia Slovenska. Čo si pod tým máme predstaviť?

 Často sa rozprávajú o tom, že doba, ktorú žijeme a ktorú budeme žiť bude spojená s digitalizáciou a technológiami. Digitálna transformácia je o tom, v akých oblastiach života tieto technológie prinašajú úžitok. Týka sa každej oblasti nášho života, týka sa priemyslu, týka sa bankovníctva, týka sa modernizácie verejnej správy. Moderné technológie máme využívať na skvalitňovanie života a modernizáciu krajiny.

Otázka č.15- Rovnako ako je dôležitá IQ a EQ inteligencia, tak je dôležitá AQ inteligencia. Čo to znamená?

 Aq je jeden zo základnych nástrojov, je to adaptibility quocient- je to schopnosť adaptability. Je to schopnosť správne a rýchlo zareagovať na prebiehajúce zmeny. Hostka má predstavu učiť žiakov menej teoretické veci, ale viac ich učiť schopnosti adaptovať sa.

Otázka č. 16- Ako je to s porovnaním IT technológie a Slovensko?

 Hostka porovnávala Slovensko s regiónom Strednej Európy a tu sme na tom +- rovnako. Sú krajiny, kde ľudia vytvorili múdre digitálne transformácie krajiny a tieto krajiny sú pár krokov pred nami. Výhodou regiónu strednej Európy je, že my máme obrovský ľudský potenciál a máme aj chuť meniť tie veci k tomu, aby sme zlepšovali život v krajine, aby sme modernizovali krajinu. Vnímanie ľudského potenciálu je veľmi dôležité. V čom pokulhávame je rýchlosť a manažment zmien. Moderátorka dodala, že sme takí skromnejší, že nevieme preddať to čo v nás je. 

  

Skryť Zatvoriť reklamu