Blog o projekte Sme si rovní

Písmo: A- | A+

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Projektu Sme si rovní. Inšpiráciou na tento blog mi bola relácia Cesta, ktorá bola odvysielaná 23.5.2021 o 11:30 na Dvojke

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Projektu Sme si rovní. Inšpiráciou na tento blog mi bola relácia Cesta, ktorá bola odvysielaná 23.5.2021 o 11:30 na Dvojke

 Myšlienka, že sme si vo svojej podstate všetci rovní má obrovský význam. Dennodenne zdravotne postihnutí ľudia sa stretávajú so spoločenskými bariérami a týmto spôsobom sa musíme snažiť tieto bariéry búrať.

 Každý motivátor v projekte Sme si rovní má určitý svoj príbeh za sebou a tým pádom sú odhodlaní rozdávať svoje skúsenosti ľudom, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Je to obrovská príležitosť pomôcť iným ľudom. Všetci motivátori sú ľudia so zdravotným postihnutím, hendikepom. Keď sa daný človek ocitne náhle na vozíku, tak najbližšia rodina mu chce pomáhať, ho motivuje. Bohužiaľ to nefunguje. Človek, ktorý to nezažije, tak to nepochopí, nedokáže sa vcítiť do kože iného pacienta.

 Projekt Sme si rovní je metóda peer to to peer support, jeho princíp je veľmi jednoduchý, využíva sa tzv. sociálna rehabilitácia ľudí, ktorí sú vo svojej podstate inšpirujúci, ktorí zvládli svoju situáciu a nie je to len na skupinu zdravotne znevýhodnených.

 Pán Riapoš je veľmi rád, že Európsku komisiu a Európske spoločenstvo oslovil tento projekt. Prostredníctvom Ministerstva práce sociálnych veci a rodiny môžu v podstate 3 roky aplikovať túto metódu vo vzťahu fungovania sociálneho systému s cieľom začlenenia ľudí so zdravotným znevýhodnením do spoločnosti. Pán Riapoš sa inšpiroval zahraničím, keď v zahraničí sa rozprával s ľuďmi, ktorí tento projekt realizovali. Slovensko má do určitej miery problém, keď v oblasti sociálnej rehabilitácie zaostáva a Slovenská republika sa uberá skôr pasívnou politikou trhu práce. Osobne si myslí, že tento projekt má veľký význam nielen pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale aj pre ostatné znevýhodnené skupiny ľudí na Slovensku napr. ľudia s rôznymi závislostiami. Dúfa, že Ministerstvo práce sa bude inšpirovať a bude to aplikovať aj na iné skupiny znevýhodnenia. 

 Motivátorku keď začne inšpirovať na sociálnych sieťach iný vozíčkar, tak ho začne sledovať aj ona. V budúcnosti si chce pani motivátorka založiť chránené pracovisko avšak prvým cieľom je nový vozík, lebo ho chce využívať na maľbu, keďže rada maľuje

Na Slovensku je veľká byrokracia a vždy je dobre, keď máme človeka, ktorí nám to zistí na čo máme nárok. Keď človek má nárok na nový vozík, prečo by si ho nemohol vybaviť. 

 Ďalší motivátor mal nehodu pri športe, pri paragladingu pred štyrmi rokmi a na základe toho zostal pripútaný na invalidnom vozíku. V Kováčovej zistil, že aj napriek hendikepu sa ľudia môžu venovať športu, dokonca širokej škále športov, po rokoch ho to viac a viac ťahalo na vodu a v Piešťanoch je jediná loď pre hendikepovaných tohto druhu, tak v Piešťanoch sú najlepšie podmienky. Paralelne ako začal športovať, tak začal pracovať v Slovenskom paraolympijskom výbore a začal byť motivátorom v Národnom projekte Sme si rovní a teraz tie skúsenosti, ktoré nadobudol posúva ďalej. Pán Wolf sa popri práci chce venovať veslovaniu, na takej úrovní aby mal výsledky a ak bude tento projekt, tak sa chce venovať ľuďom, ktorí to potrebujú. Jeho začiatky tiež neboli ľahké a musel sa prehrýzť niekoľkými problémami. Veľa mu zo začiatku pomáhala rodina a priatelia a má aj priateľku, chcú založiť rodinu a to je pre pána Wolfa najväčšia motivácia. Keby na to bol sám možno by bol v polke cesty ako je teraz.

 Slovenský paraolympijský výbor podľa pána Rošku nie je len športovou organizáciou , ale sa snaží vytvárať podmienky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a jedným z inovatívnych projektov je projekt Sme si rovní, ktorý bol po výberovom konaní schválený Ministerstvom práce sociálnych veci a rodiny a od marca 2020 ho paraolympijský výbor aj realizuje. 

Cieľom projektu je poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii začleniť sa späť do spoločnosti. Tento národný projekt je vlastne 3- ročný projekt, ktorý bude trvať do februára 2023 a je pilotným overovaním Centier včasnej pomoci, v priebehu roka sa im podarilo vytvoriť 5 Centier včasnej pomoci a to v Žiline, Piešťanoch, Kováčovej, Košiciach a v Prešove a tam sú sústredení motivátori, ktorí sú nosnými osobami tohto projektu. Títo motivátori poskytujú rôzne služby a poradenstvo pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

 Motivátori mali so svojim psychológom besedu na tému Ako Covid zmenil životy ľudí so zdravotným znevýhodnením. Psychológ im položil otázku Čo vás prvé na túto tému napadá. Odpoveďami boli frustrácia, strach, ale aj nová príležitosť a je na človekovi v kríze akou cestou sa vyberie. Jeden motivátor povedal, že v Európe robili prieskum a z toho prieskumu vyplynulo, že ľudia majú všetko, ale paradoxne najviac Európanov trpí depresiami. Motivátori v projekte Sme si rovní používajú psychológa, aby im pomohol vysporiadať sa s náročnými situáciami, ktoré sú pre motivátorov výzvou napr. ak klient prežíva emócie, tak ako sa vysporiadať so svojimi a klientovými emóciami a ako ten rozhovor v tých chvíľach viesť. Títo psychológovia môžu klientovi, ktorí má naozaj psychické problémy poskytnúť intervenciu.

 V centrách pracuje 48 motivátorov, ktorí sú rozdelení po celom Slovensku. Ku konca roka 2020 48 motivátorov pracovalo so 150-imi klientmi, cieľ do konca projektu je mať 1000 klientov, s ktorými nadviažu spoluprácu. Na webovej stránke Sme si rovní sú všetci motivátori s popisom čo prežili a akým spôsobom chcú tým klientom pomôcť. Budúci klienti si môžu prelustrovať všetkých motivátorov a vybrať si toho motivátora čo považuje za najvhodnejšieho. Vo svojom tíme majú 16 motivátorov- športovcov a ďalších 5-ich, ktorí pracovali v realizačnom tíme. Motivátori pracujú aj s rodičmi detí na vozíku, lebo títo rodičia majú obrovský vplyv na detí na vozíku.

 Vášňou ďalšieho motivátora od malíčka bol šport. Pán Masaryk mal 2 životy a to život pred a po nehode . Pred úrazom hral prvú najvyššiu súťaž vo futbale, vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu so zameraním na trénerstvo, futbal. Zaujímali sa o neho zahraničné tímy avšak 2 týždne po promóciách mal nehodu. Rodičom po nehode hovorili lekári, že bude ležať na posteli a nebude ani rozprávať, teraz je situácia opačná sú radi, keď je ticho a keď ho niekedy vidia. Začiatky u neho neboli ľahké, dúfal, že sa postaví. Človek s tým musí bojovať nielen fyzicky, ale aj mentálne, často krát sa pýtal prečo to prežil. Pán Masaryk bol v Kováčovej kde bol po prvé medzi svojimi a po druhé nemal tam prekážky, bolo tam všetko prispôsobené, keď prišiel domov z Kováčovej, tak nastala kríza. Po kríze sa Masaryk začal venovať športu konkrétne tenisu. V Slovenskom paraolympijskom výbore sa ho pýtali aký šport by si vybral odpovedal, že taký šport pri akom sa fyzicky zničí. Šport bol jeho prvým fyzickým kontaktom s ľuďmi s podobným osudom. Neskôr sa mu podarilo dostať do športovej reprezentácie, boli po svete napr. v Južnej Kórei, Južnej Afrike, po celej Európe. Má doma 160 pohárov a popritom sa mu naskytla účasť na motivačných prednáškach a tam sa dostal do povedomia ľudí dokonca niektorí ľudia ho majú vytlačeného v kancelárii ako sa rehoce. Podľa Masaryka je dobre, že je tam toľko motivátorov, lebo každý motivátor má iný prístup, niekto viac súcití, iný viac ide na priamo. Snaží nájsť situáciu akú on chce. Podľa Masaryka základom všetkého je to ako to máme usporiadané v hlave, ako sa nastavíš, tak aj žiješ. Svojich klientov sa pýta, že čo akých 5 myšlienok ti prebehne hlavou, keď sa zobudíš. Odpovedajú, že sa musím dostať na vozík, že tam nemôžem sa dostať a odpovie klientovi, že ty si celý život utrápený, lebo sa nemôžeš ráno naburcovať. Zatiaľ čo mal klientov, tak sa mu to vždy podarilo. Prízvukuje ľuďom, že keď majú 40 rokov nastavený taký život, tak to nejde zmeniť za týždeň, niekomu to trvá pomalšie, niekomu rýchlejšie, špeciálne po traumách to trvá pomalšie.  

Skryť Zatvoriť reklamu