Blog o slobode

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Sloboda. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Blog o slobode

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Sloboda. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony.  Táto relácia bola odvysielaná 4. decembra 2021 o 20.05 s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                V nedávnej minulosti sme si pripomenuli sviatok Nežnej revolúcie. Vďaka Nežnej revolúcii sa môžeme slobodne vyjadrovať, pohybovať a združovať. Mnohí ľudia však nevedia čo je to sloboda.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otázka č. 1- Čo je vlastne tá sloboda?

                Táto téma je historická. Táto téma je oveľa širšia ako si ľudia predstavujú. Nie je to len o tom, že ľudia môžu chodiť hocikde alebo slobodne hovoriť hocičo.

Otázka č. 2- Sme dnes slobodní?

                Pán profesor na úvod relácie povedal citáty múdrych ľudí, ktorí sa vyjadrili čo je to sloboda.

Tu je niekoľko z nich 

1.        Sloboda je neprítomnosť donucovania.

2.       Sloboda je možnosť byť sám sebou voči svetu. 

3.       Sloboda je zodpovednosť

4.       Sloboda je poznanie nevyhnutnosti- znamená, že človek ma poznať čo je nevyhnutné v tej danej chvíli. 

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa slobodne rozhodne človek za niečo, tak musí za to niesť zodpovednosť. Sloboda je základom demokratického štátu. Keď sa človek vzdáva slobody, tak sa vzdáva riadenia samého seba, ale aj komunity. Sloboda je byť sám sebou v určitých situáciách.

Otázka č. 3- Môže sa niekto rozhodnúť byť neslobodní?

                Áno môže.  Človek má v tejto súvislosti 2 potreby a to potreba slobody a potreba podriadenosti. Človek má potrebu, aby za neho niekto riešil problémy.  To sa často zamieňa s otroctvom. Otroctvo je, keď človek odovzdáva moc nejakému mocnému človekovi. Podriadenosť znamená, že človek úmyselne sa vzdáva určitých myšlienok, určitého správania, preto, lebo uznáva nejaký zákon, nejakú autoritu, ktorej sa podriaďuje.  Z hľadiska psychológie to nie je príliš progresívne.   Títo  ľudia   majú na to kapacitu, aby vytvárali nové hodnoty. Múdry človek, ktorý by sa mohol angažovať na živote v spoločnosti namiesto toho napríklad zbiera známky. Tento človek nechá sa viesť určitou autoritou alebo verejnou mienkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Otázka č. 4- Môžeme sa slobodne rozhodnúť medzi dobrom a zlom?

                Každý človek sa môže rozhodovať medzi dobrom a zlom, ale v prvom rade záleží na kvalite tohto rozhodnutia. Niektoré rozhodnutia sú menej závažné napríklad idem do kina alebo nejdem do kina a niektoré rozhodnutia sú viac závažné napríklad idem študovať alebo nejdem študovať. Pri týchto rozhodnutiach je na zváženie viacero faktorov.

Otázka č. 5- Čo znamená sloboda v každodennom živote?

                Sloboda sa môže prejaviť v každej ľudskej činnosti. Rozoznávame viacero typov slobôd. Po prvé je to politická sloboda. Politická sloboda je sloboda rozhodnutia sa medzi demokraciou a totalitou alebo rôznymi typmi bytia. Po druhé je ekonomická sloboda. V ekonomickej slobode sa zvažuje, čí je lepší trhový mechanizmus alebo plánovaná  ekonomika. Po tretie veľmi dôležitá je právna sloboda.  Právna sloboda je sloboda navrhnúť zákon.  Po štvrté je kultúrna sloboda. Tam sú príklady hudby, obliekania. Niektorí ľudia preferujú kultúrnu anarchiu, naopak, niektorí ľudia preferujú klasickú kultúru, kde divadlo je divadlom alebo spev je spevom.  Psychológia slobody spočíva v osobnosti daného človeka.  V mnohých oblastiach života sa ľudia samy musia rozhodnúť, čí je to politika, čí je to bývanie, čí sú to deti.

Skryť Vypnúť reklamu

Otázka č. 6- Platí v dnešnej dobe okrem krízy hodnôt aj kríza osobnosti?

                Pán profesor uviedol, že to platí. Podľa viacerých odborníkov ľudia zrealitizovali hodnoty. Veľkým faktorom je liberalizácia. Nikdy v histórii neboli povolené také zväzky ako sa teraz objavujú. Kríza osobnosti spočíva v tom, že v súčasnej dobe je obrovský pretlak informácii. Súčasní vedci si nikdy nemôžu byť istí v tom čo tvrdia, lebo v súčasnej dobe je to veľmi komplikované.  Moderátorka dodala, že niekedy ľudia neveria ani tým najväčším vedcom. Pán profesor to potvrdil a podotkol, že je to samozrejme chyba. Pán profesor hovorí svojim študentom, aby najskôr spoznávali ľudí, ktorí boli ocenení Nobelovou cenou. Tá kríza osobnosti spočíva v tom, že my ako ľudia sme tie osobnosti spochybnili. Zrušili sme autoritu kňazov, zrušili sme autoritu učiteľov, zrušili sme autoritu vlády Slovenskej republiky. Je problém, keď človek stráca dôveru vo všetkých a stráca istotu bytia.  Sloboda v praxi je podmienená tým, že čomu človek verí, akým hodnotám človek verí. Keď človek prestane byť slobodný, tak sa stáva labilný a produkuje samé zlé veci.  Zmyslom života podľa mnohých mudrých ľudí  by malo byť hľadanie pravdy, ale v ľudských hodnotách by mal mať človek jasno. Človek by mal mať hodnotu, že iný človek žije a nemal by ho zabíjať. To sú tiež hodnoty, ale prehnané.

Otázka č. 7- Ide sloboda ruka v ruke so zodpovednosťou?

                Áno, pán profesor podotkol, že sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Sloboda je, že slobodne povie človek nejakú myšlienku, ale tá myšlienka má určitý dosah na druhých ľudí , ale aj samého seba.  V psychológii by sme mohli povedať, že zodpovednosť je vzťah k určitým normám, určitým zákonom. Kto ignoruje normy, pravidlá, s tým človekom nie je možné sa v podstate o ničom baviť.  Múdry človek má sklon pochybovať o norme, čí je dobrá. To pochybovanie sa vzťahuje k inovácii tej normy. Kennedy raz povedal, že sloboda bez vzdelania je nebezpečná.  Vzdelanie bez slobody je zbytočné. To vzdelanie zodpovedá, že do akej miery bude človek slobodný. Sloboda nie je len vecou rozumu, ale aj vecou emócii. Pretlak emócii je tak silný, že človek potláča rozumovú stránku. Prestáva byť zodpovedný za to čo sa deje. Tento človek to robí zo zlosti, z nenávisti, tento človek to robí preto, lebo nie  je uznaný. Toto všetko sú pudové záležitosti. Tomuto človekovi sa nedá odpustiť, lebo robí spoločenské zlo.  Podľa výskumov múdrejší, vzdelanejší človek je zodpovednejší.

Otázka č. 8- Naučili sme sa narábať so slobodami zodpovednejšie alebo stále sa učíme?

                Človek môže využiť svoju slobodu, tým že bude rozdávať lásku, to je dobre. Sloboda je, keď živiteľ rodiny sa stará o manželku , o deti. Ako náhle človek zámera pozornosť len na seba, tak je to nielen racionálne, ale aj emončne zle.  Moderátorka dodala, že veľmi to závisí aj s protipandemickými opatreniami v súčasnosti. Pán profesor dodal, že tieto opatrenia sú veľmi zložitá vec, ale pri nich to funguje. Sú tam 3 typy spracovania situácie a to kognitívne, emociálne a faktor čo človek robí napríklad čí človek ide na demonštráciu.

Otázka č. 9- Kedy je sloboda prejavu slobodou prejavu a kedy už nie?

                Ked človek slobodne kričí do námestia, do priestoru, tak to ešte je sloboda. Tam je známy citát, že sloboda človeka končí tam, kde začína ubližovať druhému človekovi.  Tam by sme sa mohli zamyslieť, že či to škodí iným ľudom. Človek môže prejavovať názor, ale by nemal uražať prezidentku alebo ničiť autá.  Pán profesor mal 1 skúsenosť z New Yorku, že 1 pán žobral na ulici a pri ňom bol policajt. Pán profesor sa spýtal policajta, že prečo je tu ten žobrák, že škaredí miesto. Pán policajt na to povedal, že ak niečo neniči, neuráža, tak to je v pohode. Pán profesor sa potom nad tým zamyslel a zistil, že policajt mal pravdu.

Otázka č. 10- Aký je vzťah medzi slobodou jednotlivca a slobodou v spoločnosti? Je možná sloboda jednotlivca v totalitnom režime?

                Je to veľmi zložitá otázka. Jeden známy psychológ bol v koncentračnom tábore a tento človek v tomto koncentračnom tábore stále veril v ľudské dobro.  Pán psychológ premyšľal v koncentračnom tábore o nádeji. Ďalší známy človek prežil v gulagu a tiež veril, že bude lepšie.  Sloboda nie je len vymedzená nejakým časom alebo premyšlaní , ale sloboda je vymedzená myslením a osobnosťou človeka v jeho viere, v jeho nádeji čo má robiť. Môže to byť chudobný človek, môže to byť bohatý človek, môže to byť človek, ktorý je vo väzení. Otázka človeka je zložitá, po prvé je dôležité čí sloboda je v ňom.  Ako náhle človek má nádej niečo urobiť, tak má vnútornú slobodu. Ten mních, ktorý je odrezaný od ľudí možno je viac slobodný ako človek, ktorý je v meste neustále v spoločnosti. Celebrita, ktorá je neustále medzi ľudmi sa môže cítiť vnútorne neslobodná. Nevie, čo má povedať, lebo sa podriaďuje iným.

Otázka č. 11- Aké poznáme ďalšie úteky od slobody?

                O tom napísal známu knižku Eric From. Pán psychológ ho mal rád, lebo bol psychoterapeutom a psychológom. Tento človek robil len poobede. Celý doobedňajší čas dal v štúdiu, modlitbe ( bol veľmi veriaci, keďže bol Žid). Napísal mnoho pekných kníh a v jednej knihe opísal ako človek uteká od slobody, má strach zo slobody. Po prvé, keď človek, ktorý zrazu začne mať slobodu, tak sa utieka pod autority.  Jednotlivec sa vzdáva svojej nezávislosti. Mnohí ľudia sa ľahko vzdávajú a tým pádom sú obeťami manipulátorov.

Otázka č. 12- Ako človek môže nájsť  balanc medzi túžbou po slobode a túžbou pod podriadenosti?

                V oboch prípadoch si človek racionalizuje to čo robí. Človek keď sa podriaďuje nejakej autorite, tak najskôr má potrebu si to zdôvodniť, aby nepociťoval pocit viny. Pán profesor povedal príklad v rodine, že o chodoch jedál rozhoduje vždy manželka, pán profesor si to zdôvodňuje tým, že to vie lepšie. Druhá vec, kde ľudia sa utekajú je deštruktivita, zlo.  Títo ľudia sú takí nazlostení, že nemajú slobodu, že nadávajú, deštruujú. Moderátorka sa spýtala, že čí cítia úľavu. Pán profesor odpovedal, že ani nie.  Tito ľudia sú tak nazlostení, že to potrebujú ventilovať. Sú dokonca masochisti, ktorí to ventilujú na samých seba.  Tretím faktorom je faktor komformizmu, to znamená, že človek sa prispôsobí určitému režimu.  Človek hlási to čo sa musí hlásať napríklad v období socializmu to bolo heslo Nech žije 1. máj.  Proletári všetkých krajín, spojte sa. Vnútorne človek s týmto postojom nemusí byť stotožnený.  Samozrejme iný druh komformity je keby sa človek s týmto režimom vnútorne stotožnil.

Otázka č. 13- Mali ste vnútorne presvedčenie robiť niečo iné ako sa žiadalo?

                Ten človek, ktorý hlása iné ako robí, tak u tohto človeka vzniká napätie. Tí ľudia, ktorí sa dokázali postaviť ku režimu a povedať svoj názor, tak títo ľudia boli na klobúk dole a títo ľudia vyvolali revolúciu.

Otázka č. 14- Dá sa slobode naučiť a od čoho to závisí?

                Prezident Churchil povedal, že zmeniť ľudí, aby boli demokratickí, slobodní trvá 50 rokov. Slobode sa dá naučiť, slobodu sa dá vypestovať. To má niekoľko krokov. Po prvé je to budovanie určitého slobodného myslenia.  Sú 2 cesty budovania slobodného myslenia. Po prvé je cesta, že človek si bude budovať svoj vlastný názor a po druhé je cesta budovania demokratickej spoločnosti. To sa teraz hrá, kde sa sloboda začína a kde sa sloboda končí. Sloboda spoločnosti má svoje hranice. Pán profesor uviedol príklad, že keby niekto nadával prezidentke, tak to je postihnuteľné zákonom v niektorých krajinách. Keď chce človek byť slobodný, tak musí vedieť a súčasne rešpektovať veci na ktorých sa dohodla väčšina. Samozrejme človek môže pochybovať o parlamente, v tom prípade sa musí ozvať. Budovanie vnútornej slobody podmieňuje, aby bol štát skutočne demokratický.  Masaryk povedal, že máme demokraciu v štáte, ale máme málo demokratov, ktorí by uznali, že sa má podriadiť názoru väčšiny. Človekovo vnútro tvorí slobodu.  Treťou vecou je výchova a vzdelávanie ľudí, aby ľudia mali priestor v kapacite slobody a neslobody.  Vyžaduje si to demokratický charakter človeka, niečo v ňom.

Otázka č. 15- Ako sa dá učiť dieťa k slobodnému konaniu a uvažovaniu?

                Rodičia by mali svojim deťom dávať otázky a tým pádom dávať priestor vyjadriť názor. Rodičia by mali dávať priestor na otázky detí a rodičia by mali seriózne odpovedať. Celý výchovný štýl by sme nazvali výchovou ku kreativite, výchovou ku tvorivosti. Tomu dieťaťu by sme nemali hovoriť, že urob to tak. Vyžaduje si to výchovu v rodine, ale vyžaduje si to výchovu cez média. To si vyžaduje reformu školstva, čo sme za 20-30 rokov nedokázali urobiť. Nevieme vychovávať ani stránku demokratickú ani stránku intelektovú.

Otázka č. 16- Čo je to ten Luciferov efekt?

                Jeden psychológ napísal knihu o Luciferovom efekte alebo o tom ako sa z dobrých ľudí môžu stať ľudia zlí. Je to knižka o tom ako sa dajú zmanipulovať ľudia, aby sa stali zlí. To je sociálny tlak, z určitého hľadiska je to aj komformný tlak. Známe sú experimenty s elektrickými šokmi. Ľudia majú niekedy iným ľudom naklonnosť dávať elektrické šoky. Moderátorka dodala, že kvôli tomuto incidentu jeden experiment museli predčasne ukončiť.  Zinbar musel ukončiť tento experiment pod vplyvom ženy. Moderátorka dodala, že každý z nás by sa zaprisahal, že by to nikdy v živote neurobil. Pán profesor s tým nesúhlasil. Je jeden taký známy film, kde jeden učiteľ vedel, tak zmanipulovať celú triedu, že spolužiaci boli k sebe fašistickí.

Otázka č. 17- Tí ľudia, ktorí sú vedení k slobodnému rozhodovaniu v detstve, tak majú menšiu náklonnosť  podľahnúť ideológiam?

                V tej triede, v ktorej učiteľ zmanipuloval, tak boli 1-2, ktoré sa ozvali a protestovali. To sú tí nositelia zodpovednosti a slobody, že mali tú odvahu. Sloboda si vyžaduje tvorivosť, človek musí vnútorne narúšiť normy. Mnohí ľudia sa boja. Boja sa svojej existencie, boja sa toho, že im zoberú prácu.  Tí ľudia, ktorí to dokážu, tak zlepšia svet, zlepšia seba.       

Marián Lukáč

Marián Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  63
  •  | 
  • Páči sa:  34x

Som na vozíku po vysokej škole 1. stupňa venujem písaniu článkov v ekonomike, rád si vypočujem relácie v Slovenskom rozhlase a z nich robím blogy Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu