Drahý otec!
Zajtra je posledný deň tohto roka a my začíname tak, ako každý bilancovať...čo nám tento rok dal a čo nám vzal?
Tento rok nám vzal Teba a celkom nakoniec, nedožičil nám pokojné Vianoce a šťastný Nový rok. Vianoce boli smutné. Ani klobása, ktorú sme každoročne robili nebola, ani telefonát na Štedrý večer ohľadne receptu na vianočnú polievku, ani stretnutie pri sviatočnom stole...ani tvoje vtipy a zemiakový šalát...
Tento rok nám vzal Teba. Ťažko sa pozerá na mamu, ktorá leží sama na manželskej posteli a Tvoje miesto je prázdne. Nemá jej kto poradiť s krížovkou, nemá ju kto pred spaním pobozkať....
Snažíme sa veľmi zaplniť prázdne miesto, ale tvoj nenapodobiteľný sarkazmus nezvládame.
Otec? Kde si? Je ti dobre? Nie je ti zima?
Tento rok nám zobral Teba...
Zobral nám aj veľa iných vecí....ľudí o ktorých sme si mysleli, že sú našimi priateľmi, zobral nám vieru v zdravý rozum a nádej, že sa všetko zmení k lepšiemu.
Bol to rok, ktorý nám dal pocítiť zmysel života, ukázal pominuteľnosť dní a času. Rok, v ktorom sa prázdna stolička stala ťažkou a náhla neprítomnosť urobila z materiálnych vecí veľké nič, keď nám chýbaš…
Rok, v ktorom sme si mohli uvedomiť, že na svete je veľa krásnych miest, no najkrajšie je to, kde na nás čaká milujúci človek.
Určite nám tento rok aj veľa dal…sme zdraví, máme prácu, deti a šikovné vnúčatká, máme čo jesť, v dome je teplo a ráno si môžeme pokojne vypiť kávu…
Tak na nás dávaj pozor, otec…ďalší rok bude lepší…azda sa všetko zmení k lepšiemu…
