Posledných pár mesiacov som videl, že ho niečo trápi. Smutný sa stále díval na svojich najbližších a neustále opakoval – nie je alternatíva....
Nemám rád, keď vidím smutných ľudí. A nemám rád tohto chlapa. Ale pomáhať treba. Aj smutnému chlapovi, ktorého nemám rád...
Musí to byť hrozné, stáť na tlačovke, za chrbtom Danko s Bugárom. A vysvetľovať nevysvetliteľné: bývanie v podnájme, čudne krátke diaľnice, žiakov bez učebníc, obstarávanie „jedno hocičo za cenu dvoch“, pacientov v režime „umy si príbor, utri si........ sám“, oklamaných učiteľov, vysokú spotrebu alobalu na Hornej Nitre, zlaté padáky, drahé logá, „špičkové“ štátne IT, ešte špičkovejšiu štátnu radkyňu.... No to je tak, keď sa obklopíte Bžánšternákmi.... Musí to byť hrozné, nevidieť alternatívu a trápiť svoje zdravie tým, že sa bojíte, že sa nakoniec objaví.
Pozývam Vás – poďme mu pomôcť. Je v základnej genetickej výbave slušných ľudí pomáhať. A viete čo? Som v tomto trošku vypočítavý – ak pomôžeme jemu, pomôžeme v prvom rade aj nám. Takže široké spektrum spokojných. A to by mohlo byť fajn.
Netreba definovať opak čoho to vlastne hľadáme. Zažívame to denne, keď vstávame hneď ako si ľahneme kvôli časenke k lekárovi, keď si vybavujeme mejly v stojacich kolónach, keď nám pred očami miznú milióny určené na vedu, keď pri balení jedla do alobalu máme pochybnosť, či ten alobal používame správne, keď sa snažíme doučiť doma svoje choré dieťa - bez učebníc....
Čo by bolo splneným snom každého slovenského voliča? Strana, ktorá nevzniká okolo ega lídra, ktorá sa spýta ľudí na to, čo by chceli, ktorá si sama vyzberá podpisy ako súhlas verejnosti s jej vznikom? Strana, ktorá spojí mnoho múdrych ľudí a s nimi napíše víziu pre Slovensko, ktorú predstaví na ideovej konferencii? Strana, ktorá nedovolí pricucnúť sa oligarchom, ktorá si dokáže zabezpečiť vlastné financovanie bez rozkrádania štátneho rozpočtu? Strana, ktorá vytvorí odborné pracovné skupiny z profesionálov a ľudí, ktorých prvotným motívom pre prácu nie je mzda, ale snaha problémy vyriešiť?
Slovenský volič je tak znechutený, že už len predstava niečoho takého vyvoláva pochybnosť o zdravom vnímaní slovenskej reality jej autorom. A úškrn na tvári vystrúha výzva: Slovensko bude do roku 2030 najlepšou krajinou pre život na svete! Okej, nie jedinou, ale bude v skupine najlepších!
Tiež sa mi to v prvej sekunde zdalo uletené.... ale potom prišli sekundy ďalšie.... A viete čo? Prečo nie? Veď keď sa na to lepšie pozrieme, zistíme, že jediným problémom sme my, ľudia. My sami si tu robíme zle a my sami máme možnosť to zmeniť. Tak to proste zmeňme. Spoločne.
A prečo toto vlastne píšem? Lebo som si všimol nielen znechuteného premiéra, ale aj nový nádych v našej krajine. Ukazuje sa, že krajina nielen chce šancu, ale ju aj má. Niekedy sa sny proste plnia. Prečo by Slovensko nemohlo byť Progresívne? Už sa hýbe. Pracuje. A nebojí sa robiť chyby. Je to normálne. My ho zatiaľ sledujeme. A postupne sa pridávame. A pomáhame. Lebo kto je slušný a múdry, ten je nakoniec odsúdený na úspech.
Uvidíte.
