CHLAPI PREDSA NEPLAČÚ...
V našej spoločnosti ešte stále prevláda názor, že chlap má byť chlapom a teda by nemal za žiadnu cenu prejaviť akúkoľvek emóciu. Ak si malý chlapec udrie koleno, všetci ho presviedčajú, že sa vlastne nič nestalo, a že by nemal plakať, veď je nejaký chlap, a teda musí niečo zniesť. Nechceme mať predsa z budúcich živiteľov rodín nejaké padavky. Dokonca im servírujeme názor, že skutočný chlap nikdy neprehráva. Poriadny chlap nikdy neplače, nedá vedieť o svojej emócii a samozrejme neprehráva. Ak sa k týmto postojom pridruží archetyp despotického otca a utláčanej matky, prípadne materialistický pohľad na svet zo strany rodičov, následky na seba nenechajú dlho čakať.
DIAGNÓZA: EMOCIONÁLNY KRIPEL
Miro bol ako dieťa neustále konfrontovaný tým, že chlap sa nikdy nerozplače, že skutoční chlapi nikdy neprehrávajú. Nikdy nemal núdzu o nejakú známosť. Ženy priťahoval niečím, čo sa dalo len veľmi ťažko opísať. Snáď to bola taká tá neochvejnosť, tvrdosť, nekompromisnosť a s tým súvisiaci úspech. To všetko vyvolávalo v ženách pocit, že práve on bude ten pravý partner a vhodný adept na otca pre ich dieťa. Bol to "tvrďas", ktorý si šiel bezhlavo za svojím. V živote neokúsil chuť neúspechu, o to viac ho jeho neprestajná snaha byť úspešným neskutočne vyčerpávala. Mira nič nerozhádzalo, teda aspoň navonok. Svoje pochybnosti o možnom prípadnom zlyhaní si nechával výhradne pre seba. V jeho rodine boli peniaze vždy synonymom úspechu a moci. On sám týmto postojom doslova nasiakol. Nebol by to život, ak by nepriniesol ťažkú chvíľku. Mirovi sa prestalo dariť, opustila ho priateľka. Svoje pocity nikdy nedal najavo, utápal sa v nich. Chlapi predsa neplačú a nesťažujú sa. Potláčané emócie z neho urobili doslova zviera. Pod vplyvom udalostí sa z neho stával emocionálny kripel. Vlastne, vždy ním bol.
MUŽSKÝ ZÁKON (MIERA ŠPEKULÁCIE JE ZÁVISLÁ OD RASTÚCEHO EGA)
V živote sa môžeme stretnúť s množstvom prípadov, ktoré priamo či nepriamo naznačujú, ako sa správajú niektorí muži v určitých životných situáciách. Za zmienku stojí príklad, kedy sa muž v podstate uspokojí s výberom partnerky. Určitý čas a za určitých okolností s ňou prežíva svoj život. Pod vplyvom zmien v jeho živote (zmena spoločenského statusu, povýšenie v práci, zvýšenie platu atď.) sa mnohokrát stáva, že muž prestane byť akosi spokojný so svojou súčasnou partnerkou a začína nadobúdať presvedčenie, že má na viac. Na scénu prichádza potreba nájsť si milenku, prípadne vymeniť zunovanú partnerku za novší model. Mnohí z nás by vyslovili ortieľ, že je to chrapúň a že peniaze a moc mu pokazili charakter. Nie je to celkom tak. Nič predsa nedokáže sprzniť charakter. Problémom je, že ten tam nikdy nebol. Tieto skutočnosti len odhalili to skutočné, čo sa skrývalo pod povrchom.
PROSPECHÁRKY BY RADY ZAZOBANÝCH... DOČASU
Je až neuveriteľné, akým spôsobom si niektoré ženy vyberajú partnerov. Robia to vždy podľa rovnakého vzorca, neuvedomujúc si následky. Egoistický muž nebude mať nikdy potrebu zostať s jednou partnerkou. Je teda otázkou času, kedy ho majetku chtivá dáma omrzí a zabezpečí si inú, mladšiu a možno menej náročnú... :-)
Niektorí muži sa radi vystavujú na obdiv. Dvíha im to ego, nakoľko si ho nedokážu dvihnúť inak. Len ťažko si uvedomujú následky svojho počínania. Prospechárky sa lepia ako muchy na med. Muži nachádzajú to, čo nehľadali... Prichádza frustrácia, ktorá sa môže len a len prehlbovať.
Hovorí sa, že ak chceš poznať skutočný charakter človeka, daj mu peniaze a moc. Preto je asi lepšie, ak niektorí z nás nemajú ani jedno. V opačnom prípade by sa mohla začať o slovo hlásiť chronická absencia charakteru.
